/p>

  • určuje, ktoré zo spoločensky škodlivých činov sú trestné a stanovuje tresty za ich spáchanie
  • rozlišujeme trestné právo hmotné a procesné

TRESTNÉ PRÁVO HMOTNÉ .

  • stanovuje, čo je trestným činom a aký trest možno zaň uložiť
  • pramene: Trestný zákon /č.140/1961 Zb./

Trestný čin

  • je pre spoločnosť nebezpečné konanie, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone
  • spáchanie trestného činu je základom založenia trestnej zodpovednosti
  • pri obzvlášť závažných trestných činoch je trestná už ich príprava na ne
  • trestný je aj pokus o trestný čin /vystrelím, ale netrafím sa/

Priestupok

  • je konanie, ktoré nie je kvalifikované ako trestný čin, ale ohrozuje záujmy spoluobčanov, narušuje verejný
poriadok a občianske spolunažívanie

  • o priestupkoch rozhodujú orgány štátnej správy a Policajný zbor SR
  • za priestupok možno udeliť trest: pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci
  • za priestupok sa považuje napr.: poškodenie značky, rušenie nočného pokoja, priestupky v premávke

Znaky trestného činu .

Subjekt trestného činu

  • je páchateľ
  • deliktuálne /trestne/ zodpovedným subjektom je fyzická osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila
15 rokov a je príčetná /je schopná chápať nebezpečnosť svojho činu pre spoločnosť a ovládať svoje konanie/

  • páchateľ je ten, kto trestný čin spáchal sám
  • spolupáchatelia /2 a viac/ vykonajú trestný čin spolu, ale za trestný čin zodpovedá každá osoba tak, ako by ho
spáchala sama, bez ohľadu na to akým spôsobom k nemu prispela

  • to sa zohľadňuje až pri stanovení druhu a výšky trestu
  • účastník trestného činu svojim konaním síce nanapĺňa priamo skutkovú podstatu trestného činu, ale
s úmyselným trestným činom bezprostredne súvisí

  • účastník mohol naplánovať alebo organizovať trestný čin, naviedol iného na trestný čin alebo poskytol pomoc pri
spáchaní trestného činu /organizátor, návodca, pomocník/

Subjektívna stránka trestného činu

  • je miera zavinenia /zavinenie úmyselné a zavinenie z nedbanlivosti/

Objektom trestného činu

  • je konkrétny právom chránený záujem /zdravie, život, majetok/

Objektívnou stránkou trestného činu

  • je spôsob vykonania trestného činu, následok vykonania tr. činu a predmet, ktorým bol trestný čin vykonaný

Trest a druhy trestov .

Trest

  • je jedným z prostriedkov štátneho donútenia, ktorý v mene štátu ukladajú príslušné súdy v trestnom konaní
  • spôsobuje sa ním určitá ujma páchcteľovi za spáchaný trestný čin

Druhy trestov

  • peňažný trest ¦ podmienečné odsúdenie k odňatiu slobody (do 2 rokov; ak viedol riadny život), hľadí sa na neho
akoby nebol odsúdený) ¦ zákaz činnosti ¦ zákaz pobytu ¦ prepadnutie veci ¦ prepadnutie majetku ¦ vyhostenie ¦ nepodmienčný trest odňatia slobody ¦ strata čestných titulov a vyznamenaní (vojenskej hodnosti) ¦ výnimočný trest odňatia slobody (nad 15 rokov a doživotie)

Trest odňatia slobody v nápravnovýchovných zariadeniach

  • sa vykonáva diferencovane v troch nápravnovýchovných skupinách:

  • 1. skupina: ak nebol odsúdený v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody /väzby/
  • môžu chodiť na priepustky,...do práce,...

  • 2. skupina: ak bol odsúdený v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
  • obmedzený počet návštev, balíkov,...

  • 3. skupina: ak ide o nebezpečného recidivistu, odsúdeného zo závažných trestných činov
  • vychádzky v uzavretom priestore,...
3x a dosť!

  • 1. - 3x a dosť  prísnejší postih recidivistov, ktorý je zaožený na pravidle na základe ktorého súd pri 3 odsúdení
za násilný trestný čin povinne ukladá trest odňatia slobody na doživotie

  • je tu i možnosť relatívneho doživotia a to podmienečné prepustenie po 25 rokoch trestu

  • 2. - Asperačná zásada = možnosť zvýšenia hornej hranice trestnej sadzbynajťažších trestných činov o ½ ak bolo
spáchaných niekoľko trestných činov naraz

  • 3. - trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného prepustenia

  • 4. - za trestný čin vraždy sa vypúšťa možnosť uložiť trest odňatia slobody na 12-15 rokov a súd bude musieť
uložiť výnimočný trest na 15-25 rokov

  • 5. - trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti

  • 6. - klonovanie ľudskej bytosti

  • 7. - zanedbanie povinnej výživy, 3 mesiace  trestný čin

  • 8. - pri korupčnej trestnej činnosti sa zvyšuje dolná hranica na 3 roky

TRESTNÉ PRÁVO PROCESNÉ .

  • upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní trestných činov, pri rozhodovaní o nich a pri
výkone rozhodnutia /i pri predchádzaní a zamedzovaní trestnej činnosti/

  • pramene: Trestný poriadok /z.č. 141/1967 Zb./ (kódex)

Trestné konanie

  • je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorého úlohou je zistiť, či bol trestný čin
spáchaný, zistiť jeho páchateľa a uložiť mu trest alebo ochranné opatrenie a prijaté rozhodnutie vykonať

Štádiá trestného konania .

  • 1. prípravné konanie

  • zisťuje sa podozrenie z trestného činu, či je odvôvodnené, aby bola podaná žaloba a vec odovzdaná súdu

- prípravné konanie môže mať 2 formy:

vyhľadávanie: - sa zameriava na trestnú činnosť za ktorú zákon stanovuje trest odňatia slobody v trvaní najviac 2 roky

  • vyhľadávanie zabezpečujú policajné orgány

vyšetrovanie: - sa uskutočňuje pri trestných činoch, pri ktorých sa nekoná vyhľadávanie = odň.slob viac ako 2 roky

  • zabezpečujú ho vyšetrovatelia PZ alebo vyšetrovatelia prokuratúry

  • v tomto štádiu prípravného konania označujeme osobu ako PODOZRIVÚ

  • ak zistené skutočnosti naznačujú, že bol spáchaný trestný čin začína sa trtestné stíhanie vznesením obvinenia
  • podnet na začatie trestného stíhania /obvinenie/ dáva prokurátor, vyšetrovatelia alebo policajné orgány /org.vyhľadávania/
  • od momentu kedy sa začalo trestné stíhanie sa podozrivý stáva OBVINENÝM
  • všetko čo od tohto momentu povie, môže byť použité proti nemu
  • má právo nevypovedať a má právo zvoliť si poradcu /advokáta/ a radiť sa s ním
  • podnetom na začatie trestného konania môže byť aj oznámenie o vlastnej trestnej činnosti

  • obvinený môže byť zadržaný /predbežné zadržanie/
  • zadržanie môže uskutočniť vyšetrovateľ, ale musí oboznámiť občana s dôvodmi, pre ktoré to urobili /ale musí
o tom okamžite upovedomiť prokurátora/

  • obvinený má právo nevypovedať, má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním
  • obhajca môže byť prítomný pri výsluchoch
  • zadržaný musí byť najneskôr do 48 hodín prepustený na slobodu alebo odovzdaný súdu
  • o vzatí do väzby v prípravnom konaní rozhoduje na návrh prokurátora sudca
  • sudca musí do 48 /výnimočne 72/ hodín rozhodnúť, či obvineného prepustí na slobodu alebo dať do väzby
  • táto vyšetrovacia /kolúzna/ väzba môže trvať najviac 3 roky /pro OZTČ 5/ a dôvodom na ňu je predpoklad, že
obvinený ujde, bude pôsobiť na svedkov alebo bude pokračovať v trestnej činnosti

  • v prípravnom konaní sa zistí, či sú výsledky vyhľadávania alebo vyšetrovania dostatočné na podanie ožaloby
  • vyšetrovanie sa končí podaním obžaloby, ktorú môže podať jedine prokurátor
  • okrem obžaloby sa môže prípravné konanie ukončiť návrhom na ochranné opatrenie

  • 2. predbežné pojednanie obžaloby

  • súd po obdržaní obžaloby od prokurátora preverí, či sú výsledky prípravného konania dostačujúce, aby bol
obvinený postavený pred súd

  • ak súd obžalobu príjme obvinený sa stáva OBŽALOVANÝM
  • niekedy sa predbežné pojednanie obžaloby nerobí
  • 3. hlavné pojednávanie

  • rozhoduje sa tu o vine obžalovaného a o treste za spáchaný trestný čin
  • uskutočňuje sa na príslušnom súde /okresný, krajský, Najvyšší/ a končí sa tým, že súd rozhodne, či je obžalovaný
vinný alebo ho spod obžalobyoslobodzuje

  • pri trestných veciach platí pravidlo prezumpcie neviny, čo znamená, že kým súd nevydá rozsudok o vine,
nemôžeme na obžalovaného hľadieť ako na vinného

  • trestné veci sa prejednávajú verejne, ale sú aj výnimky

  • sudca zisťuje prítomnosť svedkov a overuje ich totožnosť
  • ak pracujú, majú právo na preplatenie cestovného = svedočné – náhrada za ušlú mzdu
  • trestné pojednávanie otvára prokurátor (obžaloba) čítaním obžaloby
  • sudca sa pýta, či obžalovaný rozumie a či súhlasí s obžalobou
  • advokát obžalovaného (obhajca) používa tvrdenia a dôkazy /dokazovanie/, ktoré obžalobu vyvracajú
  • svedkovia vypovedajú aj zo strany obhajoby a aj ožaloby
  • potom prokurátor konštatuje do akej miery to všetko prispelo k dokázaniu viny a vysloví sa za určitý trest
  • posledné slovo má obhajca

  • dôkazom može byť: vypočutie, či výsluch svedkov, znalecké posudky, expertízy, listiny, obhliadka a podobne
  • súd nakoniec rozhodne, či je obžalovaný vinný, prednesierozsudok a ak je vinný, určí mu trest

  • 4. opravné konanie – opravné prostriedky

  • slúži na nápravu konkrétneho nesprávneho rozhodnutia súdu v záujme účastníkov konania

Riadnym opravným prostriedkom je odvolanie

  • lehota na podanie odvolania plynie odo dňa, keď bolo doručené písomné rozhodnutie
  • v trestných veciach je to 8 dní a v občianskopránych 15 dní
  • po uplynutí tejto doby sa rozhodnutie stáva právoplatným
  • odvolanie podávame súdu, ktorý o veci rozhodol, ale zaoberať sa ním však bude súd vyššieho stupňa 
  • odvolací súd môže: - rozhodnutie potvrdiť
  • zmeniť a vydať vlastné rozhodnutie
  • rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové konanie

Mimoriadnym opravným prostriedkom je dovolanie

  • možno ho uplatniť voči už právoplatnému rozsudku
  • je to však náročné aj nákladné
  • dovolací súd môže: - dovolanie zamietnuť /potvrdiť/
  • rozhodnutie zruší a vec vráti odvolaciemu súdu na ďalšie konanie
  • rozhodnutie NEmôže sám zmeniť

  • 5. vykonávacie exekučné konanie

  • uskutočnenie obsahu rozhodnutia súdu

Súdy: prvostupňový - koná vo veci ako prvý

  • okresný súd
  • krajský súd – ak je závažnejší stupeň trestu
druhostupňový - idú sem odvolania z prvostupňových súdov

  • krajský súd
  • Najvyšší súd /ak prvostupňovým súdom bol krajský súd/
treťostupňový - Najvyšší – ak začínali na okresnom

obvinený – má právo vyjadrovať sa k skutočnostiam svedok má právo doplniť výpoveď – ak by bol v príbuzenskom vzťahu k obžalovanému a ak by to ublížilo jemu

o exhumácii rozhoduje – prokurátor alebo predseda senátu

EX OFFO – je štátom pridelený obhajca