SP = odvetvie slov. práv. poriadku, kt. upravuje sločens. vzťahy v oblasti verej. správy, a to tie, kt. vznikajú:

a) medzi spr. org. (SO) a fyz. osobami

b) medzi SO a práv. osobami

c) medzi SO navzájom

Správne (administratívne) právo spolu so štátnym (ústavným) právom tvora akúsi chrbt. kosť verejného práva.

Správa = organizovaná činnosť spoločnosti, ktorá smeruje k zabezp. urč. chodu

Náležitosti správy:

  • 1. predmet (objekt)

  • 2. subjekt

  • 3. obsah

  • 4. autorita

  • 5. prostriedky na vynútenie

Správa vecí verejných

  • obj. v r. 1789 = Delkarácia ľuds. práv (Fr.)

Verejná správa

  • 5 hl. NR – nie je členom VS, len keď vydáva zákony => štátna správa + samospráva + iné verej. – práv. inštitúcie (rozhlas, telev., VŠ)

samospráva – a) územná (obce, mestá)

b) záujmová (profesij. komory, spolky ...)

Rovnoprávnosť v práve (Dekl. ľuds. práv človeka a občana 1789) = občania majú právo zúčastniť sa na ...

anarchia – sloboda

liberalist. štát = sloboda, ústava, št. moc

social. štát = sloboda, ústava, št. moc

autortatív. štát = ústava, štátna moc

Immanuel KANT = zakladateľ práv. štátu, jadrom jeho úvah sú právo a sloboda

Wilhelm von HUMBOLD = v spise Jednotlivec a štát striktne oddeľuje obč. spoločnosť od štátu, stavia medzi ne ostré hranice. Povinnosťou štátu je zakotviť v ústave široký katalóg obč. práv a slobod, chrániť práv. poriadok, urovnávaním sporov medzi občanmi spoluposobiť na obnovenie porušeného práva a brániť krajinu pred vpádom nepriateľ. vojsk.

Štát má teda podľa neho slúžiť spoloč., avšak len v miere nevyhnutnej na vnút. a vonkajšiu bezp. občanov (štát ako nočný strážca)

John LOCKE = jeden zo zakladateľov princípu Deľby moci

  • moc v štáte treba rozdeliť, aby neležala v jed. rukách => moc zákonodárna (parlamenty, snemovne, senáty, zhromažd. obecné, regionálne, zemské zastupiteľstvá), moc výkonná (prezident, vláda, kabinet, rada ministrov, ústr. org. št. správy, miest. org. št. správy), moc súdna (sústava sudcov a súdov)

Verejná správa = organiz. činnosť vykonávaná orgánmi št. správy, samosprávy a verej. – práv. inštitúciami pri zabezpeč. verej. úloh Štátna správa = najrozsiahl. druh organizuj. činn. štátu

  • výkonom ŠS štát zabezpe. realizáciu všetkých svojich funkcií: vnútorných i vonkajších

  • vnútorné = výchovná, kultúrna, sociálna, zdrav. funkcia

  • vonkajšie = obranná, zahr. – politická

ŠS = samostat. druh činn. štátu, kt. má výkonný a nariaď charakter, je vykonáv. v mene štátu a aj za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele a metódy, formy a prostr. uskutočn. tejto činn. súregulované právom a v jeho medziach je uplatňovaný aj iniciatív. prvok determinovaný internými normatív. aktami nadriad. orgánov

ð 3 zákl. črty:

  • 1. činnosť výkonná = vzťah správ. org. k zastupiteľ sústave (NR SR) + mestské a obec. zastupiteľstvá

  • 2. nariaďovací charakter = urč. metóda zo vzťahu k FO a PO

  • 3. podzákonný charakter = ŠS može byť vykonáv. len na zákl. a v medziach hzákonov a iných normatív. právnych aktov

Samospráva = vo verej. správe predst. ovplyvňovanie a usmerň. verej. záležitostí prostriedkami neštátneho charakteru

Spr. právo = kodifikovateľné

a) časť všeobecná

  • 1. systém správ. práva

  • 2. podstata a štukt. s. orgánov

  • 3. subjekty SP

  • 4. výkon verej. správy

  • 5. správny proces

  • 6. formy a metódy čin. VS

  • 7. vlastná kontrola VS

  • 8. zodpov. vo verej. správe

b) časť zvláštna

  • 1. admin. – polit. časť SP

  • všeob. vnút. správa

  • policajná správa

  • správa ochr. a tvorby ŽP

  • správa obrany krajiny

  • správa zahr. vecí

  • správa justície

  • územná samosp.

  • záujmová samosp.

  • 2. kultúrno – sociálna časť

  • správa kultúry

  • správa školstva, vedy, zdravot., soc. vecí

  • 3. časť hospodárska

  • správa hosp. stratégie

  • správa daní a poplatkov

  • správa štatistická

  • správa privatizácie

  • správa prac. síl a iné

SP:

a) hmotné (to, kt. ustanov. práva a povinn. subj. práva)

b) procesné (upravuje postup pri nadobúd. práv al. pri ukladaní povinností)

Správny orgán = štát. org. al. samospr. a spr. org. je vtedz, ak vykonáva svoju činnosť vo veciach verejných

  • rozhodnutie s pečiatkou, znakom št. a podpisom xxx – je štatut. org v obch. - práv. vzťahoch

  • je správ. org. 172/92 Zb. ak rozhoduje v správ. konaní (rozhod. o prijatí na VŠ)

Orgán št správy nemusí byť vždy správ. orgánom.

Najvyšším org. št správy v SR je vláda SR, má trojdelenie moci vytýčené Johnom Lockom al. Montesquiem.

Postavenie vlády a kompetencie sú zakotvené v zák. 460/1992 Zb., ústava hl. 6 odd. 2.

Z. č. 369/90 Zb. = vznik územ samosprávy => Zákon o obecnom zriadení; obce konštituoval ako PO, ale vznik 460/92 Zb. ústava hl. 4 o úz. samospráve

  • do r. 91 boli štát. a družst. byty

Z. č. 347/1990 Zb. v platnom znemí o organizácii ministerstiev a iných org. št. správy

Vláda je kolektívny orgán (schvaľov. zákonov, ŠR,...) V SR je 15 ministerstiev. Na čele minist. je minister, kt. je členom vlády. To je rozdiel oproti ústred. orgánom na čele kt. je osoba, kt. nie je členom vlády.

Miestne orgány št. správy = boli konštutiované do dneš. podoby zákonom 222/1996 Zb. Zákon o organ. miest. št. správy a o doplnení niekt št. zákonov.

  • okresné úrady a kraj. úrady patria pod všeob. št. správu, Z. č. 221/96 Zb. O území a ..., hovorí o rozčelenení SR na 78 okresov a 8 krajov a niekoľko iných spr. jednotiek.

Všeob. vnút. správa

  • má správ. odd., kt. sa zaoberá písaním ulíc, ohlasovaním zhromaždení

  • patrí tu: matričné odd, priestupkový orgán, živnostenský org., správne gerikty => 634/92 Zb. => podnikatelia nesmú klamať pri predaji a pod., za porušenie može byť uložená pokuta FO al. PO

  • v priest. práve platí tiež: „žiadny trestný čin bez zákona, žiadny trest bez zákona“.

  • okresné úrady, volebný úsek = pomáha mater. pri voľbách

Záujmová samospráva 80/90 Zb. => roz združenia, nadácie, profesijné združ. iné nezisk. org. = spravujú sa sami.

Organizačno – technické princípy výstavby a činnosti verej. správy

Zákl. princípy:

a) územný = zohľadňuje potreby územia, má za cieľ čo najviac priblížiť št. správu občanovi (krajské a okresné úrady

b) odvetvový = budovanie št. správy podľa odvetvia => ministerstvá

  • vláda riadi kraj. a okres. úrady; v administr. veciach však riadia ministerstvá

c) funkčný = na zákl. urč. funkcie

  • orgány založ. na špecializácii (napr. kontrola)

Kontrolný úrad = nepatrí do št. správy

Úrad vlády SR = ústr. orgán št správy => kontroluje ŠR, ministerstvá...

  • 1. monokratický prístup – je zodp. a rozhoduje 1 človek (odbory kraj. úradov, starosta obce...)

  • 2. kolegiálny prístup – rozhoduje sa hlasovaním (vláda, obec. rada)

  • 1. volebný princíp = vačšinou v samospráve

  • 2. vymenovací princíp = v št. správe

  • 1. princíp centralizácie = prebieha na horizontál. úrovni

  • 2. princíp decentralizácie

  • 3. princíp koncentrácie

  • 4. princíp dekoncentrácie = čoraz viac právomocí je presunutých na obce

Orgány obce:

  • 1. obligátorne = povinné (primátor, starosta, mestské zastupiť., obec. zastupiteľstvo)

  • 2. fakultatívne = tie sa možu zriadiť, ak na to obec má (napr. obec. úrad, polícia, roz. komisie, porad. org., hl. kontrolór, prednosta úradu, obecná rada)

Metódy verejnej správy

„methods“ (Grecko) = „cesta k niečomu“

  • nejvšeobecnejšie: uvedomelý postup na dosiah. urč. cieľa

Pojem:

Metóda verej. správy je sposob optimál. posobenia orgánu verej. správy na spracovaný subjekt vyjadrený v urč. forme verej. správy

  • ide o sposoby , cesty cieľavedom. posobenia spravujúcich subj. na spracované subjekty

delíme na:

a) metódy činnosti VS (metódy VS vo vlast. zmysle)

  • hl. smer, predst. vonkajšiu činn., činn. navonok

  • posobenie spravujúcich subjektov a subjektov spravovaným – FO a PO

b) organizačné metódy (metódy vnútroorg. činností) zahŕň. aktivity spojené s utváraním a zdokonaľovaním org. a riadiacich štruktúr spravujúcich subjektov, vytváraním organizač., personálnych, ekonomických, materiálovo-tech. a ďalších predpokl. a podm. pre efektívnu realizáciu ich funkcií

Klasifikácia metód činnosti VS podľa:

1. rozsahu uplatňovania:

a) všeobecné b) špeciálne

2. intenzity vplyvu:

a) presvedčovacie b) donucovacie

3. sposobu vplyvu:

a) administratívneho posobenia b) ekonomického posobenia c) spoločensko – organizátorského posobenia d) organizačno – technického posobenia

4. regulácie sposobu uplatňovania:

a) právne

b) mimoprávne (kým nepríde k urč. konfliktu, polícia nezasiahne)

Metódy všeobecné = možno použiť vo všetkých al. vo vačšine zo zadaných sfér činnosti orgánov VS

Metódy špeciálne, jedinečné = uplatňujú sa iba na jednom úseku VS al. iba v urč. špecific. podobe

Metódy zvláštnych osobit. režimov = špecifická úprava ochrany al. konania

Metódy presvedčovania: a) priameho, b) nepriameho

Metódy donucovania: a) priameho, b) nepriameho

Zásada: presvedč. má prioritné, primárne postavenie, donucovanie by malo posobiť subsidiárne a má mať sekundár. postavenie

V praxi: správ. orgán pri voľbe metódy je determinovaný okolnosťami konkrét. prípadu, celkovou situáciou, stavom VS na úseku VS

2 špeciálne metódy:

  • 1. prevencia = na úseku zdrav.

  • 2. profyláxia = napr. profilaktické kontroly zbraní, STK

Formy verejnej správy

Forma = prejavom podstaty a obsahu v materiál. svete

Druhy:

  • 1. štrukturálne formy = zahŕň. štruktúru organizácie;VS predst. cieľavedomé aktivity konkrét. subjektov tvoriacich spravujúci podsystém
  • 2. procedurálne formy = chápu sa v tom zmysle, že VS ako čin. výkonná a nariaďovacia sa uskutočň. postupnosťou skutkov, činov, úkonov v urč. poriadku, kt. prebiehajú
  • 3. finálne formy = rozhodnutia, cest. pas, obč. preukaz, rodný list

Správne úkony

právotvorné neprávotvorné

správ. akty správ. dohody spol. – org. úkony mat. – tech. úkony

normatívne individuálne .

Správne akty verejno – mocenské akty

štátnosprávne samosprávne

štátnosprávne = štátnomocenské akty = autoritatív. štátnomoc. akty, akty komplet. org. štát. správy (orgánu povereného výkonom správy štátnej organizácie) vynutiteľné donucovacími prostr. štátu samosprávne = neštátnomocenské akty = autoritatív. neštátnomoc. akty, osobitné verejnomoc. akty komplet. org. samosprávy, vynutiteľné donuc. prostr. samospráv. celku (inými ako št. donuc. prostr.)