I. Všeobecná charakteristika Rímska rodina (familia) – bola založená na mocensko-právnom zväzku – agnatio (zabezpečoval jej existenciu a trvalosť)
Familia
súhrnný názov pre všetky osoby a celkový rodinný majetok
Celé stáročia bola rímska rodina monokretickým právnym zväzkom medzi hlavou rodiny (pater familias) a osobami podriadenými jeho moci.
II. Moc hlavy rodiny zahrnovala absolútnu (erga omnes) právomoc nad osobami a majetkom združenými v rodine
nositeľom otcovskej a manželskej moci mohol byť len muž
patria potestas – otcovská moc nad deťmi manus – moc nad manželkou
mancipium – moc nad slobodnými osobami, ktoré boli osobne závislé od hlavy rodiny
dominica potestas – moc nad vlastnými otrokmi Otcovská moc nad deťmi
Vznik otcovskej moci:
narodením detí z riadneho manželstva (za predpokladu, že sa narodili v 182. dni od uzavretia manželstva a najneskôr v 300. deň po jeho zániku, vtedy sa pokladali za splodené manželom, keď boli narodené v manželstve)dostal sa pod otcovku moc svojho patris familias , prip.jeho ascendenta)
osvojením - formou adrogácie alebo adopcie svojprávnych alebo nesvojprávnych osôb
uzákonením (legitimatio)
a) uzákonením vlastných prirodzených detí b) uzákonením nemanželských detí ( z konkubinatu=liberi naturales)
formy:
prirodzení rodičia neskôr uzavreli manželstvo z rozhodnutia cisára Obsah moci hlavy rodiny
Otcovská moc (patria potestas) zahŕňala:
ius vitae necisque – právo disponovať so životom a smrťou podriadených detí ius expondendi – právo uznať alebo odložiť novonarodené dieťa ius vendendi – právo predať podriadené dieťa do otroctva za Tiber právo prenechať podriadené dieťa inému na osvojenie právo odovzdať podriadené dieťa do mancipia, z dôvodu nahradenie škody majetkovoprávnu spôsobilosť za podriadené deti
postupom času niektoré zrušené al.obmedzené(ak otec pred syna 3x stal sa slobodnym)
Proti zneužívaniu otcovskej moci sa mohol použiť domáci súd (iudicium domesticum) alebo mimoriadne preskúmanie (extraordinaria cognicio). ( Uvoľnením rodinných zväzkov postupne upadala otcovská moc, ktorá sa začala chápať skôr ako povinnosť voči členom rodiny, naoak na ochranu svojich práv mohol použiť svojpomoc, neskôr vlastnícku žalobu.reivindikáciu, a prétorské interdiktum na odvedenie si detí z rúk neoprávneného)
Manželská moc (manus) manžel získal manželskú moc nad manželkou, len ak sa výslovne jeho moci podrobila (conventio in manum)
matrimonium cum manu – manželstvo, v ktorom manželka bola podriadená manželskej moci
matrimonium sine manu – manželstvo, v ktorom manželka nebola podriadená manželskej moci
(Do 1. stor. po Kr. sa manželka spravidla podriaďovala manželovej moci (manus), neskôr zriedkavejšie.)
3 spôsoby podriadenia sa manželskej moci:
(→ strata majetkovoprávnej spôsobilosti manželky v prospech manžela; manžel nemal právo nad jej životom, nemohol ju predať)
sakrálny (obetovanie koláča z tenkeľa Jupiterovi za prítomnosti kňaza a svedkov symbolická kúpa manželky neformálne jednoročné vydržanie manželskej moci
Podriadenie sa manželskej moci malo za následok startu majetkovo-právnej spôsobilosti v prospech manžela. Manželka= osobne závislá najmä v majetkových veciach. (Neskor uvolnenie manželského spolužitia si vynútilo priznať majetkovo-prívnu spôsobilosť aj manželke)
Mancipium rôzni delikventi (rodičia ich vydali poškodenému – hlave rodiny – aby nahradili škodu)
insolventní dlžníci prisúdení hlave rodiny ako držiteľovi osoby, ktoré hlava rodiny vykúpila z otroctva, kým nenahradili výkupnú cenu slobodné osoby slúžiace u hlavy rodiny na základe napr. pracovnej zmluvy otroci (dominica potestas)
Zánik moci hlavy rodiny nad podriadenými:
smrť strata slobody a občianstva capitis deminutio uvoľnenie podriadených osôb z tejto moci, emancipacia Plus––3x predaj syna, svadba dcery in manu, danie k adopcii
II. Agnátska rodina mocensko-právny zväzok (agnatio) → osoby v tomto zväzku = agnáti kritérium AR – podrobenie tej istej otcovskej alebo manželskej moci AR tvorili len tie osoby, ktoré dohromady spájala otcovská a manželská moc hlavy rodiny (moc otca a manžela v jednej osobe)
Išlo o tieto osoby:
Otec a manžel ako pater familias Manželka in manu Deti (príp. ich manželky a manželia) Potomkovia ženatých a vydatých detí (príp. nemanželské deti nevydatých dcér) AR tvoril okruh osôb zviazaných tou istou otcovskou a manželskou mocou
AR v širšom zmysle slova tvoril okruh osôb zviazaných tou istou otcovskou a manželskou mocou, alebo by boli zviazané keby ich spoločný pater familias žil.
Agnátsky vzťah sa zakladal podriadeným sa otcovskej alebo manželskej moci hlavy rodiny a skončil, keď sa skončilo toto podriadenie (prirodzenou smrťou; právnou smrťou – strata slobody alebo občianstva).
Smrť hlavy rodiny:
agnátska rodina sa rozpadla na toľko nových rodín, koľko mužov bolo priamo podriadených zomretému priamo
Agnátsky vzťah však zostával a mal význam pre dedenie podriadené osoby sa stali svojprávnymi (sui iuris) (muži sa stali hlavami rodín; ženy len sui iuris) V AR manželka mala postavenie dcéry.
Osdamostatnený syn alebo dcéra, ktorá sa manželstvom podriadila manželovej moci – prestali byť členmi pôvodnej agnátskej rodiny.
IV. Kognátska rodina zväzok ľudí , ktorí boli navzájom viazaní pokrvným vzťahom (zakladal sa zo strany muža splodením, zo strany ženy porodením – manželka bola vždy v postavení manželky)
mal biologický chrakter (nedalo sa z neho vystúpiť, ani ho skončiť)
Členovia KR spravidla boli v rôznej pokrvnej vzdialenosti voči hlave rodiny i navzájom medzi sebou → príbuzenská blízkosť (merala sa na stupne – každý stupeň predpokladal pôrod)
Zásada:
Medzi pokrvnými príbuznými je toľký stupeň pokrvnej vzdialenosti, koľko bolo pôrodov (tot gradus, quod generationes)
význam v dedičskom i manželskom práve (od konca republiky postupne zatlačal agnátstvo, za justiniana uplne prevladal)
Pri pokrvnosti sa rozoznáva:
1) priama línia – linea directa (napr. otec, syn, vnuk) stupne vzostupné (napr. dedo – pradedo; hovoríme o predkoch – ascendentes)
stupne zostupné (napr. syn – vnuk – pravnuk; hovoríme o potomkoch – descendentes)
2) bočná línia – linea transversa (napr. súrodenci, strýc a synovec, bratranci) V. Majetkovoprávne postavenie nesvojprávnych osôb (alieni iuris)
Úplná majetkovoprávna spôsobilosť – len hlava rodiny (pater familias) – musel spĺňať: status libertatis status civitatis status familiae
len oni boli svojprávni – sui iuris
Osoby v rodine podriadené otcovskej alebo manželskej moci – nesvojprávne v prospech pater familias – alieni iuris
nemohli vlastniť majetok, nemohli mať práva boli nadobúdajúcimi nástrojmi – keby majetok alebo práva nadobudli (dar, odkaz) – nadobudli by ich právne pre hlavu rodiny
Klasická doba – začiatky majetkovoprávneho osamostatnenia sa syna (filius familias) – začali sa uznávať niektoré jeho záväzky zo zmlúv (majetkovo nespôsobilý a tak sa záväzky mohli vymáhať až keď sa stal svojrávny)
Peculium pater familias odovzdal podriadenému synovi (alebo otrokovi) do samostatnej faktickej správy časť svojho majetku (peculium profecticium), aby na ňom hospodáril (príp. aby si aj výsledky hospodárenia ponechal) → splnomocnenie na právne úkony (na odplatné scudzovanie sa ale vyžadovalo všeobecné splnomocnenie)
tento majetok sa viedol účtovne oddelene od ostatného majetku hlavy rodiny; právne zostával majetkom hlavy rodiny
Peculium castrense syn-vojak (aj ked nebol svojpravny)mohol v obmedzenej miere právne disponovať majetkom, ktorý nadobudol ako vojak (žold, účasť na koristi)
mohol disponovať týmto majetkom medzi živými i v testamente (ak tak neurobil – peculium castrense pripadlo hlave rodiny)
Peculium quasi castrense syn-štátny úradník mohol disponovať s majetkom, ktorý nadobudol z tejto funkcie Poklasická doba – silnie tendencia majetkovoprávneho osamostatnenia syna
BONA ADVENTITIA.detom priznane vlastnicke pravo ku vsetkym veciam ,ktore neiskali od otca
syn – možnosť dediť majetok po matke – bona materna (neskôr aj majetok nadobudnutý dedičstvom, odkazom alebo darovaním od matkiných predkov – bona materni generis a majetok získaný v súvislosti s manželstvom – lucra nuptialia)
Filius familias sa stal rovnako ako pater familias subjektom majetkových práv, vlastníkom majetku, nadobúdal pre seba a preto mohol svojim majetkom disponovať inter vivos aj mortis causa..Dovtedajšie právo otca k majetku syna sa začalo chápať len ako zákonné požívacie právo.
VI. Manželstvo (matrimonium; nuptiae) Modestinus: „manželstvo – zväzok muža a ženy a celoživotné spoločenstvo podľa božského i ľudského práva“
spoločenská skutočnosť ktorej priznávali právne účinky neformálna a súkromná záležitosť mohlo vzniknúť len medzi rímskymi občanmi alebo osobami s ius conubii manželské povedomie (obojstranná voľa byť manželmi), prejavovala sa vstupom manželky
Affectio maritalis do manželovho domu manželská náklonnosť manželská úcta manželke ako matke svojich detí- honor matrimonii
predpoklady manželstva:
dospelosť duševné zdravie súhlas hlavy rodiny monogamný charakter ius conubii
Manz.konsenz ďalšie prekážky manželstva: otroctvo, impotencia, dosud trvajici manzelstvo, nedospelost , dusevna choroba, cudzolozstvo, nabozenstvo rozdielne, roznost spoloc.postavenia
manželia nesmeli byť pokrvní príbuzní do určitého stupňa, aj svagrovstvo zákaz manželstva medzi poručníkom a poručenkou, unoscom a unesenou tiez zákaz manželstva vdovy počas 10 – mesačného smútku
zákony o manželstve: snaha donutit rimanov viest sporiadany rodinny zivot,zamedzit rozvodom
lex Iulia de maritandis ordinibus 18 PNL lex Papia Poppaea 9 NL
zakazovali manželstvá ingenuov a senátorov s niektorými ženami
prikazovali vstúpiť do manželstva:
muži 25. – 60. rok ženy 20. – 50. rok (výnimka: ak už porodili 3 deti) bezdetní + neženatí → ujmy v dedičskom práve
zákon o cudzoložstve:
lex Iulia de adulteriis 18 PNL trestal cudzoložstvo a pohlavný styk s počestnými slobodnými ženami
Vznik manželstva neformálny (usídlenie sa manželky v dome manžela) neskôr dokument o založení manželstva
Zánik manželstva smrť, aj pravna -capitis deminutio maxima tiez strata spôsobilosti na manželstvo
rozvod – nebol právnym úkonom, manžel stratil náklonnosť alebo vôľu žiť v manželstve; úplná sloboda rozvodu ale povinnosť vrátiť veno; neskôr sa pre rozvod mohla rozhodnúť aj manželka (divorcium, repudium)
Zasnúbenie spravidla predchádzalo manželstvu
a) sľub hlavy rodiny snúbencovi, že mu dá snúbenicu za manželku, alebo b) sľub snúbenca otcovi snúbenice, že si ju vezme za manželku
nedodržanie sľubu – mohlo sa žalovať o zaplatenie dohodnutej peňažnej pokuty
v poklasickej dobe sa stretávame aj so snúbeneckým závdavkom snúbenca snúbenici, ktorý snúbenica po zrušení zasnúbenia musela vrátiť v 2X, alebo4X (arrha)
Konkubinát trvalé životné a pohlavné spoločenstvo muža a ženy chýbalo povedomie žiť spolu ako manželia
snaha vyhnúť sa právnym účinkom manželstva, obísť augustove zákony o manželských prekážkach
deti z konkubinátu – nemanželské, liberi naturales, a patrili do rodiny matky, ak si ich otec neosvojil a nelegitimoval
Contubernium trvalé spolužitie medzi otrokmi bez právnych účinkov