/p>

PRÁVNE SKUTOČNOSTI

  • okolnosť predvídaná v právnej norme, na ktorú sa viaže vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu.
Napr. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Právna skutočnosť je smrť.

Právne skutočnosti členíme do 2 skupín:

  • 1. závislé od vôle subjektu /právne konania –úkony = prejav vôle subjektu, na ktoré sa viaže vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu. Právne úkony sú jednostranné – záveť, okamžité zruš.prac.pomeru, výpoveď, verejná súťaž, dvoj alebo viacstranné = adresné a neadresné, formálne = písommá forma – pri prevode nehnuteľností a neformálne = ústna – zmluvy, dohody
Individuálny právny akt – akt aplikácie práva kde príslušný štátny alebo správny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb = rozhodnutie. Poznáme: konštitutívny právny akt individuálny

Protiprávne konanie – úmyselné

  • neúmyselné = konanie v rozpore s právom
  • 2. nezávislé od vôle subjektu – nastanú bez toho, aby nastúpila vôľa toho-ktorého subjektu

Plynutie času – lehota (ohraničený časový úsek na základe jej plynutia vzniká, mení sa alebo zaniká právny vzťah. V rámci lehôt hovoríme o počítaní lehôt. Lehoty sú určené podľa dní, mesiacov, rokov. Lehota začne plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, odkedy nastala rozhodná udalosť a končí sa posledným dňom uvedenej lehoty. Lehota na podanie odvolania začne plynúť dňom, ktorý nastáva po dni, kedy bolo doručené.

  • Doba (ohraničený časový úsek, po uplynutí ktorého niečo vzniká, mení sa, zaniká. Doba začína plynúť súčasne s právnou skutočnosťou, na ktorú sa viaže. Končí sa posledným dňom. Dobou je skúšobná doba – začína plynúť dňom uzavretia pracovnej zmluvy, taktiež ochranná doba počas PN)
  • Premlčanie (zánik práva, pretože sa neuplatnilo v zákonom stanovej dobe. Nezaniká premlčaním právny nárok. Nezaniknutie právneho nároku je poistené námietkou premlčania = musíme ho uplatniť v rámci premlčacej doby 3 roky v SR. U povinného subjektu si vymáhať povinnosť, ak povinný súd vznesie námietku premlčania, môj nárok zaniká.
  • Preklúzia (zánik práva i právneho nároku z dôvodu, že sa neuplatnilo v zákonom stanovenej lehote alebo dobe. Súd na preklúziu pozerá z úradnej povinnosti. Rozdiel medzi premlčaním a preklúziou je v tom, že prekluzívne lehoty sú zvyčajne kratšie. Pri preklúzii je námietka bezvýznamná.
  • smrť
  • narodenie
  • dovŕšenie určitého veku

Protiprávny stav – nutná obrana a krajná núdza

Právomoc – súhrn oprávnení, na základe ktorých orgán vystupuje ako účastník právneho vzťahu. Príslušnosť – kompetencie, na základe ktorých tento orgán koná.

Štádia:

  • začatie konania (návrh alebo bez návrhu)
  • dokazovanie
  • rozhodnutie (musí mať výrok, odôvodnenie a poučenie)
Bez právoplatnosti rozhodnutie nemá účinky.

Realizácia práva = tvorba práva. Realizuje sa cez právne vzťahy. Právna skutočnosť je nevyhnutým predpokladom vzniku.

OBJEKT právneho vzťahu – objektom je to, ohľadom čoho vstupujú subjekty do právneho vzťahu

  • 1. hnuteľné a nehnuteľné veci – kúpna zmluva, darovacia, poistná zmluva
  • 2. práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb - pohľadávky
  • 3. práva a oprávnené záujmy spojené s hodnotami ľudskej osobnosti – zdravie, život, dôstojnosť, česť, ohrozenie života
  • 4. práva a oprávnené záujmy spojené s tvorivou ľudskou činnosťou – literárne diela, koncerty, vedecké diela, vynálezy, patenty, autorské práva

OBSAHOM právneho vzťahu sú jednoducho práva a povinnosti.

Výklad práva – pod výkladom práva rozumieme objasnenie výkladu právnych noriem

Je niekoľko metód výkladu:

  • 1. jazykový (gramatický) – analyzuje slová a vety podľa pravidiel gramatiky, štylistiky
  • 2. logický – logicky objasňuje slová a vety

Výklad ovláda niekoľko logických smerníc. Jednou z nich je, že vychádzame z toho, čo je primerané, k obsahu normy nič nepridávame. Spravujeme sa zásadou v pochybnostiach miernejšie. Výsledkom výkladu nemôže byť nesplniteľná povinnosť, pretože na nemožné nemôže byť nikto zaviazaný. Nerozlišujeme, čo právna norma nerozlišuje. Právne normy sú určené ľuďom a toto treba mať na pamäti.

  • 3. systematický výklad – objasnenie právnej normy z hľadiska jej miesta v právnom systéme a v jeho štruktúre (právnu normu vykladáme vo väzbe s ďalšími právnymi normami)
  • 4. historický výklad – zaoberá sa objasňovaním noriem z hľadiska ich vzniku pri tvorbe práva

Triedenie výkladu podľa subjektov:

  • 1. legálny výklad – všeobecne záväzný a zaoberá sa ním štátny orgán, ktorému ústava zverila právomoc podávať záväzný právny výklad (ústavný súd v oklieštenom rozsahu podáva výklad, ak je vec sporná a najvyšší súd – podáva výklad ak je vec sporná)
  • 2. autentický výklad – výklad normy štátnym orgánom, ktorý ju prijali (NR prijíma zákony a súčasťou je aj dôvodová správa – nie je záväzná. Autenticky výklad je záväzný, len ak je súčasťou právnej normy.)
  • 3. výklad najvyššieho súdu – uskutočňuje sa v 2 rovinách – cez rozhodnutia a cez stanoviská.
Rozhodnutia vydáva v rámci rozhodovacej činnosti, stanoviská v rámci svojej činnosti, sú uverejňované v Zbierke najvyššieho súdu.

  • 4. výklad orgánov aplikácie práva – v rozhodnutí je odôvodnenie, v ktorom orgán ozrejmí odôvodnenie, na základe čoho došlo k výroku
  • 5. interný výklad – je záväzný v rámci organizačnej štruktúry subjektu
  • 6. doktrinálny výklad – nie je právne záväzný, zaoberajú sa ním vedci