/p>

  • na rozmedzí súkromného a verejného práva, vzťah je horizontálny ( zamestnanec & zamestnávateľ )

Pracovno-právne vzťahy:

  • sú právne vzťahy, ktorých účastníci vystupujú ako nositelia subjektívnych práv a povinností ( subjektívne právo- konkrétne právo konkrétnych objektov, objektívne právo- súhrn predpisov občianskeho práva, nárok = oprávnenie domôcť sa daného práva na súde)
subjektívne  absolútne  relatívne

 účastníci pracovno- právnych vzťahov- 1) zamestnanec (PPV) 2) zamestnávateľ 3) odbory ( prezentujú zamestnanca v prípade kolektívnej zmluvy ) 4) organizácia zamestnávateľov 5) štát ( bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci)

 charakteristika PPV :

1) PPV majú individuálny charakter, vždy ide o konkrétne právne vzťahy medzi konkrétnymi subjektami. Individuálny charakter PPV vyjadruje aj ich výlučnú osobnú povahu, pretože predpokladajú osobný výkon práce zamestnanca ( zamestnanec sa pri výkone práce nedá zastúpiť ) 2) Dobrovoľnosť a vôľový charakter PPV(predovšetkým pri uzatváraní pracovného pomeru ) 3) Odplatnosť PPV ( zamestnanec sa nemôže zaviazať k bezodplatnému výkonu práce, nemôže dostať 1 Sk, aspoň minimálnu mzdu) 4) Spoločenský charakter PPV- prevažná časť práce zamestnancov vykonávaná v pracovnom pomere sa vyznačuje kolektívnym charakterom 5) Vzájomnosť PPV ( prejavuje sa v tom, že k určitému subjektívnemu právu korešponduje určitá subjektívna povinnosť) 6) Diferenciácia ( zákonodarca zmierňuje existujúcu faktickú nerovnosť účastníkov pracovného pomeru ) v závislosti od pohlavia, veku, zdravotného stavu a iných okolností.

Obsah  súhrn subjektívnych práv a povinností, ktorý vyplýva z pracovno právneho vzťahu Predmet PPV osobný výkon práce  práca je určovaná druhovo nie individuálne 1) ZAMESTNANCOM musí byť FO, jeho pracovno-právna subjektivita začína 15 rokom ako deň nástupu nemôže byť deň kedy FO nemá 15. Musí mať skončenú povinnú školskú dochádzku.

2) ZAMESTNÁVATEĽ- môže byť FO aj PO

ako FO môže byť zamestnávateľom, má spôsobilosť a práva – narodením, spôsobilosť na právne úkony- 18 rokom ako PO môže byť zamestnávateľom  jeho právna subjektivita sa viaže na zápis do Obchodného registra(OR)

 štatutárny orgán Konatelia  ďalší vedúci pracovníci  iný zamestnanci na základe písomného splnomocnenia

3) ŠTÁT

 subjektom pracovného práva, v prípade realizácie práva na prácu; v prípade ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci

Druhy pracovných pomerov. pracovný pomer (PP): - základný PPV

  • zmluvný záväzkový vzťah v rámci ktorého sa jeden účastník
(zamestnanec) zaväzuje pre druhého účastníka (zamestnávateľa) vykonávať prácu za mzdu

  • má osobno-právny aspekt = je to viazané na osobný výkon
pracovníka

  • osobná podriadenosť, alebo závislosť zamestnanca na
zamestnávateľovi

Druhy:

1) súbežne PP (popri sebe existujúce viaceré), ide o neho vtedy ak pri sebe existuje viacej pracovných pomerov, ktorými je zamestnanec právne viazaný. Práva a povinnosti vyplývajúce zo subjektívnych PP sa v každom jednom PP zásadne posudzujú samostatne, pokiaľ zákonník práce, alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

a) existujú popri sebe 2 pracovné pomery s ustanoveným pracovným časom (na plný úväzok) ak v jednom sa poskytne voľno bez náhrady mzdy b) zamestnanec má 1 pracovný pomer v ustanovenom pracovnom čase (na plný úväzok), 2 PP so skráteným pracovným časom  tieto pracovné pomery sú rovnocenné c) viacero so skráteným pracovným časom (3 PP na tretinové časy) sú rovnocenné 2) vedľajšia činnosť- činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa u ktorého je v pracovnom pomere, mimo pracovného času určeného pre tento pracovný pomer a ktorá spočíva v prácach iného druhu ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve. Môže byť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy, práca iného druhu (inak by to bola práca nadčas).

Uzatváranie subjektívnych PP má 2 obmedzenia:

1) môže zamestnanec popri svojom zamestnaní vykonávanom v PP vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa len s jeho predchádzajúcim súhlasom 2) limitovanie celkovej dĺžky pracovného času pre zamestnanca, ktorý má uzatvorených viac PP (najviac 58h/týždenne) vrátane nadčasov

Pracovné pomery  na dobu určitú  na dobu neurčitú ( nie je tam výslovne dohodnutá doba, ale zákon stanovuje podmienky)

Na dobu určitú:

 môže byť vymedzený termínom, alebo inou skutočnosťou  najdlhšie možno pracovný pomer dohodnúť na obdobie 3 rokov  predĺžiť, alebo opätovne dohodnúť PP na dobu určitú možno len s dôvodu zastupovania zamestnancov v taxatívne usporiadaných prípadoch a pri prácach, pri ktorých treba podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodnú dobu nepresahujúcu 8 mesiacov kalendárneho roku  dôvod predĺženia alebo opätovného dohodnutia PP na dobu určitú musí byť uvedený v pracovnej zmluve, za opätovne dohodnutý PP na určitú dobu sa považuje PP ktorý má vzniknúť pred uplynutím 12 mesiacov po skončení predchádzajúceho PP medzi tými istými účastníkmi  PP na určitú dobu možno predĺžiť, alebo opätovne dohodnúť aj bez uvedených dôvodov v taxatívne uvedených prípadoch ( so zamestnancami zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov )

Vznik pracovného pomeru a pracovná zmluva.  podstatou sú predzmluvné vzťahy- isté informačné povinnosti ( informovacia povinnosť zamestnanca ako aj zamestnávateľa )

Zamestnávateľ- je povinný oboznámiť FO s právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy so mzdovými a pracovnými podmienkami za ktorých bude prácu vykonávať, a informovanie predpisy na ochranu zdravia pri práci; pred uzatvorením pracovnej zmluvy musí mladistvý zamestnanec ísť na lekárske vyšetrenie a zamestnávateľ je povinný vyžiadať si vyjadrenie od jeho právneho zástupcu: zamestnávateľ nemôže od vás vyžadovať informácie ohľadné tehotenstva, o rodinných pomeroch, o bezúhonnosti, o politickej, náboženskej aj odborovej príslušnosti, ktorými by sa poškodila osobnosť uchádzača (sexuálna orientácia).  ak zamestnávateľ bude požadovať od zamestnanca tieto informácie, môže si zamestnanec nárokovať na odškodnom vo výške 2 násobku mesačného platu.

Zamestnanec – povinnosť informovať budúceho zamestnávateľa o dĺžke pracovného času u druhého zamestnávateľa.

Založenie pracovného pomeru:

v súčasnom právnom stave len pracovnou zmluvou. Pracovná zmluva- má mať písomnú formu, ak nie je nepostihuje to neplatnosťou

  • oblig. zložky- 1) druh práce, 2) miesto výkonu práce, 3) deň nástupu do
práce, 4) mzdové podmienky, ak nie sú zakotvené v kolektívnej zmluve. 3) dňom nástupu do práce vzniká pracovný pomer; zamestnávateľ môže odstúpiť od pracovnej zmluvy ak zamestnanec nenastúpi do práce a ak do týždňa neoznámi zamestnávateľovi prekážku, ktorá mu bránila v nástupe do práce. 4) mzdové podmienky predstavujú všetky zložky mzdy, nie len tarifnú mzdu, ale aj ostatné.  okrem týchto náležitostí sa musia zmieniť o výplatných termínoch, dĺžku výpovednej doby, dĺžku dovoleniek, pracovný čas.  dohodnutie skúšobnej lehoty  maximálne 3 mesačná, dohodnutá písomne a prekážky vo výkone práce ju predlžujú (PN)

Zmena pracovného pomeru  zmena subjektu  zmena obsahu PP (dohodou, obe strany musia súhlasiť)  zmena zamestnávateľa (on jednostranne zmení podmienky PP) Preradenie na inú prácu, len výnimočne, len v taxatívne určených dôvodoch v rámci pracovnej zmluvy – ak to nie je možné musíte byť prevedený na prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu, kvalifikácii a schopnosti

Pracovná cesta-  zamestnávateľ môže vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom!!!, výnimka  ak je to dohodnuté v pracovnej zmluve alebo to vyplýva z povahy pracovnej zmluvy.

Dohoda o dočasnom pridelení  zamestnanec bude dočasne pridelený k inému zamestnávateľovi, názov osoby ku komu som pridelený, čo tam budem robiť, doba činnosti, len ak s tým súhlasím!!!!! 1) pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie 2) dohodou, alebo uplynutím 10 dní odo dňa 3) keď sa prejav vôle účastníka skončí, dočasné pridelenie 2 účastníkovi oznámi.

 skončenie PP:

 výpoveďou ( jednostranný právny úkon, aj zo strany zamestnávateľa & zamestnanca okamžité zrušenie )  objektívna právna skutočnosť  uplynutím doby  právna udalosť (smrť zamestnanca)  rozviazanie PP v skušobnej lehote: musí byť písomne.  dohodou (2stranný právny úkon), končí sa dojednaným dňom  so skončením povolenia na pobyt (víza- cudzinci)  vyhostenie, odňatie povolenia na pobyt.