Nadobudnutie držby I. Corpore et animo Držba sa nadobúdala corpore et animo (Paulus: „Nadobúdame držbou corpore et animo, nielen corpore, nielen animo“) skutočnou mocou nad vecou (corpus possessionis) spojenou s voľou túto vec ovládať (animus possidendi)
Držba obsahovala 2 prvky:
CORPUS
vyjadroval skutočnú podstatu držby držiteľ fyzicky pôsobil na nejakú vec, aby ju získal do svojej moci
ANIMUS
vyjadroval len úmysel držiteľa držiteľ chcel, aby sa vec dostala do jeho skutočnej moci
Nadobudnutie držby corpore
nadobudnutie držby nehnuteľností podľa Paula: stačilo vstúpiť na pozemok s úmyslom nadobudnúť celý pozemok podľa Celsa: aj bez vstupu na pozemok → stačilo, ak sa nadobúdateľovi susedný pozemok, ktorý chcel nadobudnúť, ukázal z jeho veže nadobudnutie držby hnuteľností obyčajne sa vyžadovalo (ale nie spravidla) „telesné“ odovzdanie → traditio existoval aj princípy: „telesne a dotykom“ a „zrakom a vôľou“
Nadobudnutie držby animo animus znamenal niečo vnútorné, subjektívne, ale nevyhnutné pre nadobudnutie držby
Spôsoby nadobudnutia držby
- 1. pôvodný spôsob = okupácia
- 2. odvodený spôsob = odovzdanie
1. Okupácia (occupatio)
pôvodný spôsob nadobudnutia držby jednostranným zmocnením sa veci bola vždy svojvoľným nadobudnutím držby
okupácia dovolená – zmocnenie sa nikomu nepatriacej veci okupácia protiprávna – neoprávnené siahnutie na cudziu vec (napr. krádež)
Odovzdanie (traditio)
odvodený spôsob nadobudnutia držby faktické odovzdanie a prijatie hmotnej veci z ruky do ruky vyžadoval sa súhlasný prejav vôle vec odovzdať a prijať dohoda → odovzdanie → prijatie Tradícia vždy bola zásadne iba prevodom faktickej moci (za istých okolností spôsobovala nadobudnutie držby – civilnej, naturálnej – príp. vlastníckeho práva
tradícia v užšom zmysle – ak niekto inému odovzdá nejakú vec a ten ju prijme, predpokladá sa aj potrebná dohoda
Osobité spôsoby odovzdania (tradície):
odovzdanie dlhou rukou (traditio longa manu) najmä pri nadobúdaní nehnuteľnostínadobudnutie držby nehnuteľností podľa Paula a podľa Celsa symbolické odovzdanienapr. nadobudnutie držby tovaru na sklade odovzdaním kľúča od skladu odovzdanie krátkou rukou (traditio brevi manu)skrátené odovzdanie prevod civilnej držby na naturálneho držiteľa z moci samej dohody medzi stranami
držobná dohoda (constitutum possessorium) v obd. poklasického práva opak skráteného odovzdania prevod civilnej držby z nadobúdateľa na základe samej dohody, pričom bývalý civilný držiteľ naďalej ovládal vec ako naturálny držiteľ
Nadobudnutie držby tretími v RP zásada: každý nadobúdal držbu vlastným konaním klas. právo pripúšťalo aj nadobúdanie držby prostredníctvom: slobodných osôb podriadených moci hlavy rodiny otrokmi
Na nadobudnutie držby tretími bolo treba:
uchopenie veci tretími (corpus possidendi) vôľa tretieho držať vec pre nadobúdateľa (intellectus possidendi) vôľa nadobúdateľa držať vec získanú tretím (scientia possidendi)
Trvanie a zánik držby Za držiteľa sa niekto považoval dovtedy, kým sa sám faktickej moci dobrovoľne nevzdal alebo kým ju proti svojej vôli nestratil. zásada: „úmysel zachováva držbu“
Zánik držby corpore et animo
druhy zániku držby corpore et animo:
opustenie veci (derelictio) spôsob, ktorým držiteľ dal najavo, že v budúcnosti vec nechce držať odovzdanie veci (traditio) viz ↑ Zánik držby corpore prípady, kedy zanikla držba, keď zaniklo corpore, hoci animus bol prítomný aj naďalej
patrila sem: strata veci Osobitný prípad: otrok na úteku
držba voči nemu zanikla až v okamihu, keď sa ho zmocnil niekto tretí
Zánik držby animo
v justiniánskom obd. – pravidlo: ak držiteľ nechcel mať naďalej držbu a tento úmysel dal najavo, držba zanikla Zánik držby so zreteľom na subjekt
RP rozlišovalo medzi:
fyzickou smrťou (exitus) ak civilný držiteľ vykonával svoju držbu cez naturálneho držiteľa (napr. nájomníka), smrť naturálneho držiteľa nespôsobila zánik civilnej držby prenajímateľa civilnou smrťou (capitis deminutio maxima) stratou PS civilná držba zanikla, naturálna držba trvala ďalej
Zánik držby so zreteľom na predmet
držba zanikla aj vtedy, keď vec fyzicky zanikla držba zanikla aj premenou veci spracovaním Subjekt držby S predmetom držby súvisela držobná spôsobilosť.
spôsobilosť na civilnú držbu mal ju ten, kto bol spôsobilý mať majetok, teda kto bol svojprávny (sui iuris) iba pater familias spôsobilosť na naturálnu držbu mal ju ten, koho právne postavenie (status) vyjadrovalo osobnú aj sociálnu závislosť od nositeľa moci
všetky nesvojprávne osoby (alieni iuris) – napr. manželka in manu, syn pod otcovskou mocou, dcéra pod otcovskou mocou, osoby pod kuratelou a tutelou, otroci
Predmet držby Držba veci Predmet držby – len to, na čo mohol držiteľ fyzicky pôsobiť ovládanie zložených vecí ak mal niekto v držbe zloženú vec, mal ju v celosti, a nie jej jednotlivé časti držba plodov, resp. plodonosnej veci ak boli prir. plody predmetom držby dobromyseľného držiteľa, do vlastníctva ich nadobúdal už oddelením
Držba práva poklas. obd. – aj subj. právo mohlo byť objektom držby držba právna (possessio iuris) = akoby držba (quasi possessio)