/p>

  • narodil sa v tom istom dome ako Dubček
  • politik, novinár, básnik, jazykovedec, literárny vedec
  • študoval na lýceu v Bratislave, pôsobil v Spoločnosti česko-slovanskej ako podpredseda, študoval na univerzite v Halle jazykovedu, históriu a politiku
  • po návrate sa stal námestníkom prof. Juraja Palkoviča (na Katedre reči a literatúry československej)
  • jeho cieľom bolo oslobodenie slovenského národa
  • chcel, aby sa národ vzdelával, musela ho však literatúra zaujímať, t.j. musela vychádzať z jeho prostredia
Uhorská vláda nebola ochotná splniť vyjadrené požiadavky, preto sa Štúr v roku 1848 pridáva na stranu reakčnej Viedne. Po r. 1848 žije v Modre (pod policajným dozorom).

V roku 1843 uzákonil spolu s J.M. Hurbanom a M.M. Hodžom spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia

  • dovtedy sa používala čeština a bernolákovčina.
  • Štúr chcel pomocou jazyka zjednotiť Slovákov
  • prvá kniha v novej slovenčine - Druhý ročník Almanachu Nitra

Nárečja slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí

  • dôvody napísania: 1. jazykový (vytvoriť celonárodný jazyk)
  • 2. politický (pomocou jazyka zjednotiť národ)
Náuka reči slovenskej

  • gramatika novej uzákonenej slovenčiny

Znaky štúrovčiny:

  • všade sa píše iba i (nie je y)
  • všeobecné podstatné mená sa píšu malými písmenami, iba slová Slovenčina,
Slovenskích ...píše Štúr s veľkými písmenami

  • ď,ť,ň označuje mäkčeňom aj pred e,i,í,je,ja: kďe, ňje
  • ľ vynechal zo svojej abecedy
  • dvojhlásky sa píšu s j: ďjeťa, viďja ...a dvojh. uo : takuo, puovodná
  • dvojité w sa nahradilo jednoduchým v : v tvorivosti ...
  • ä,iu sa v štúrovčine nepoužíva: mekkuo, znameňú ...
  • nemá é, ale je: dobrjeho, mekkje ...
  • v minulom čase je u: robiu, písau ...
  • dôslednejšie sa uplatňuje rytmické krátenie: bráňa, slúža ...

(Fonetický pravopis sa stal predmetom kritiky M. Hodžu. Za jeho stanovisko sa postavil aj Martin Hattala svojou KRÁTKOU MLUVNICOU SLOVENSKOU/1852/ a zaviedol do slovenčiny etymologický pravopis: písanie y, dvojhlásky ia, ie, iu, ô; d, t, n, l sa pred e, i vyslovuje mäkko, ale neoznačuje mäkčeňom, zaviedol ä, a iné zmeny) Vydával Slovenskie národnie noviny s prílohou Orol tatranský - snaží sa tu o slovenské národné práva, zrušenie robôt, rozšírenie školstva. Stal sa poslancom mesta Zvolen. Po zrušení poddanstva a cenzúry sa začal orientovať na otázky národné, ktoré formuloval v diele ŽIADOSTI SLOVENSKÉHO NÁRODA.

O národných piesňach a povestiach plemien slovanských Štúr hovorí, že v ľudovej slovesnosti u Slovanov je hlbší prejav ľudskosti ako prejavy iných umení ako napríklad maliarstvo. Podľa neho sú Slovania najspevnejší národ na zemi. Slovania v piesňach a povestiach našli najlepší spôsob vyslovovania sa, vyslovujú v nich svoje najvrúcnejšie city. Štúr požadoval, aby básnici hľadali podnety v ľudovej piesni. Chcel, aby len neopisovali ľudové diela, ale aby tvorili vlastné diela s prvkami ľudovej slovesnosti. "Tak ako sa Egypťania preslávili stavbou pyramíd, Slovania vyniknú ľudovou slovesnosťou."

"V speve hovorí Slovan k svetu, z pokolenia na pokolenie, v speve sú jeho najvrúcnejšie city, jeho najmilšie výtvory obrazotvornosti a celá jeho myseľ zložená" "A preto i pravdivo i významne nazval sa národ náš Slovanom, t. j. národom slovným, spevným." CITÁT: (Reč na Uhorskom sneme 15. januára 1848) "Za slobodou ide vek náš, za slobodou ide vlasť naša, ale k uskutočneniu opravdivej slobody prísne sa vyhľadáva vzdelanosť, bez ktorej sa tamtá vonkoncom uskutočniť nedá." "Každý učiteľ z každodennej skúsenosti zná, že je reč materinská najlepšia, najspôsobnejšia k vyučovaniu, bo v tejto nielen myslieť, ale aj cítiť sme naučení, ak dobrému vyučovaniu a vzdelávaniu aj toto je potrebné."

Politik - poslanec na uhorskom sneme za Zvolen. Snažil sa požadovať dobré podmienky pre Slovákov. V revolúcii 1848/49 sa Slováci pridali na stranu Viedne. Viedeň zvíťazila, ale Štúra dali pod policajný dohľad, nastáva obdobie "roky suchoty a nemoty". Sklamanie sa prejavilo v odmlčaní sa básnikov. Reč na Uhorskom sneme

  • vyjadruje túžbu po slobode. Podmienkou slobody je vzdelanosť ("Bez vzdelanosti sa sloboda nedá uskutočniť"). Podmienkou vzdelania je materinská reč. Mare. reč - najlepšia k vyučovaniu, lebo v tejto reči je človek cítiť aj myslieť naučený. Za príčiny biedy považuje feudálne vzťahy, neúrodné zeme, väčší počet aristokracie, alkoholizmus.
Na sklonku života píše dielo Slovanstvo a svet budúcnosti - politicko - filozofický testament, stráca vieru, že sa Slováci sami oslobodia, nádejou je Rusko

Básnik: Spevy a piesne báseň Rozžehnání "My chytili sme sa do služby ducha a prejsť preto musíme cestu života tŕnistú."

  • 1. oddiel: epické skladby - Svätoboj
  • 2. oddiel: osobná lyrika - rodný kraj, ideál mladosti, straty blízkych
6a) - Botto: Likavský väzeň, Smrť Jánošíkova