JÁN HOLLÝ (1785 Borský Mikuláš- 1849)

  • gymnázium študoval v Skalici a Bratislave, teológiu v Trnave
  • pôsobil ako farár na slovenskom vidieku (Hlohovec, Madunice)
  • písaval v prírode, v blízkom hájiku "Mlíči" pod storočným dubom
  • zomrel na Dobrej vode pri Piešťanoch
Keď sa Anton Bernolák rozhodol vytvoriť slovenský spisovný jazyk na základe západoslovenského nárečia, Ján Hollý sa pripojil k jeho úsiliam, tým, že schopnosti a predpoklady nového jazyka vyskúšal v praktickej básnickej tvorbe. Najprv prekladal antických klasikov: Homéra, Ovídia, Vergília. (ROZLIČNÉ BÁSNE HRDINSKÉ, ELEGIACKÉ A LYRICKÉ) Charakteristika Hollého básnickej tvorby:(z jeho epitafu na pomníku v Dobrej Vode, ktorý napísal Ľudovít Štúr) " Prospevoval veľké a žalostné som dni Slovákov. Ospevoval vábné jich nivy, lúky, pole." EPOSY z dejín Veľkomoravskej ríše: SVATOPLUK

CYRILO-METODIÁDA

SLÁV

Prvým veľkým eposom z dejín Veľkej Moravy je Svatopluk. Skladá sa z 12 spevov. Jeho podklad tvoria tieto historické fakty z 9. storočia: veľkomoravský panovník Rastislav úspešne čelí náporu Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a na Slovensku. Čo sa nepodarilo vojakom, podarí sa podlou zradou Rastislavovho synovca Svätopluka. Rastislava vydáva Nemcom. Tí ho oslepia a zatvoria do kláštora. Franskej vierolomnosti padne za obeť aj sám Svätopluk, ktorý má za Nemcov vyjednávať. Epos sa končí Svätoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku, jeho prechodom do slovanského tábora a prijatím kráľovskej koruny. Epos Svatopluk je zaľudnený veľkým počtom postáv. Okrem historických mien Svätopluka, Slavimíra, Cyrila, Karolmana a ďalších, v ňom vystupuje veľa vymyslených hrdinov, vrátane mytologických (napr. pohanský boh Černobog). Svätopluk má svoj vlastný svet, rozhoduje sa podľa vlastného svedomia a vedomia. Epos je pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi slovenského národného obrodenia. Hollý charakterizuje Slovanov ako národ pracovitý, mierumilovný a pohostinný, ktorý po cudzom nebaží, svoje si však nedá a radšej volí "smrť slavnú a hrdinský ...úmor" ako život v otroctve. Vplyvy antiky sa prejavili v kompozícii eposu (začína sa propozíciou

  • naznačenie predmetu, invokáciou - vzývanie múzy), v epickej šírke a názornosti pri zobrazovaní príbehov a scén.
VERŠ Svatopluka je HEXAMETER.

epos: CYRILO-METODIÁDA - skladá sa zo 6 spevov

  • opisuje príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, ich život a účinkovanie
  • podobne ako Svatopluk, aj Cyrilo-Metodiáda sa končí víťazstvom ducha,
víťazstvom Metoda nad intrigami nemeckých biskupov

epos SLÁV - skladá sa zo 6 spevov

  • opisuje tu boje pokojamilovných Tatrancov, čiže Slovákov, s lúpeživými Čudmi, ktorí sa na čele s kráľom Bondorom rozhodnú pomstiť svoj nevydarený
nájazd do "Tatranska". O víťazstvo nad Čudmi sa zaslúži Sláv, hlavná postava eposu. Hollý nazýva svoje eposy víťazskými básňami, to znamená bohatierskymi eposmi. Vzorom kompozície, formy i jednotlivých epizód boli básnikovi Homérove a Vergíliove eposy. Začínajú sa propozíciou (naznačením predmetu, obsahu) a invokáciou (vzývaním vyššej moci, múzy). Rozčleňujú sa na spevy. Obsah podáva sám autor na začiatku každého spevu. Verš je vo všetkých eposoch rovnaký:

HEXAMETER.

Bezprostrednosť slovenského ľudového života predstavil Hollý v SELANKÁCH. (skladajú sa z 21 básní, selanka = idylická báseň) Ospieval v nich slovenskú prírodu v najkrajších obdobiach roka - jari a lete a dedinského človeka v jeho tvorivej práci. Básnik vyjadruje protiklad medzi mestom a dedinou. Opisuje idylický život pastierov, roľníkov. Hollého dielom vyvrcholil slovenský klasicizmus, ktorý podporil vznik a rozvoj národného povedomia a prehĺbil ideu Slovanstva v obrodeneckom hnutí. Umeleckým spracovaním tém z minulosti podnietil Hollý záujem o národné dejiny.