Narodil sa 21. novembra 1927 v Malých Krškanoch. Po vystriedaní rozličných zamestnaní a absolvovaní Učiteľskej akadémie v Leviciach pracuje ako učiteľ na Zakladnej deväťročnej škole v Pukanci. Literárnu činnosť začal zbierkou básní Letokruh srdca (1958), neskôr sa venoval výlučne próze. Debutoval novelistickou knihou Kde pijú dúhy (1962), v ktorej úspešne nadviazal na lyrické tradície medzivojnovej prózy. Autor v knihách Pustý dvor (1965) a Miesto pre dvoch (1966) ešte väčšmi rozvinul svoje prozaické prednosti. Znova buduje na sociálnom a psychologickom motivovaní príbehu, rád si vyberá postavy silných osamelých jednotlivcov, ktorí zápasia s prostredím a rozporom mezdi snom a skutočnosťou. Ani v próze Leto s pehavou pannou (1970) sa spisovateľ neodchýlil od známych vlastností svojho rozprávačstva: znova ide o lyrický príbeh v prostredí clivej prírody, pričom Chudobov hrdina čoraz väčšmi nadobúda autobiograf. črty. Podobný ráz má aj ďalšia Chudobova novela Zbohom, Cyrano (1973). Hroziacu tématickú monotónnosť sa prozaik pokúsil prekonať novelou Obkľúčenie (1975). Povstalecký námet mu umožnil spojiť dôverné poznanie tekovského regiónu s dramatickými udalosťami posledného roku vojny. K Chudobovej poviedkovej tvorbe priraďujeme aj knihu Hlinené husle (1977). Spisovateľ sa v nej oslobodil od výrazovej preexponovanosti a ponúkol čitateľovi deväť krátkych príbehov - etud o trvalom príklone človeka nášho dneška k základným východiskám ľudskej etiky. Za desaťročia prítomnosti v slovenskej próze si Chudoba vypracoval osobitý, miestami trochu jednotvárny, no plodný a umelecky vyzretý autorský výraz i filozofiu. V sociálne i historicky uzemnených prózach sa nerozpa - kuje prenikať do iracionálnych hĺbok ľudskej psychiky, je presný v detaile, umeleckej asociácii, využíva bohaté žriedla domácej regionálnej tradície.
📄