Židia Je pravda, že Židia ovládajú celý svet, majú pod palcom média, politiku aj ekonomiku ? Mýtus o „židovskom sprisahaní“, ktoré má mat údajne za ciel ovládnut všetky národy na Zemi a uvrhnút ich do otroctva, využíval aj Adolf Hitler, ktorý na nom postavil svoju propagandu hlásajúcu nenávist k židom. Tá vyústila do jednej z najväcších tragédií v histórii ludstva – holokaustu, pocas ktorého zomreli milióny ludí - mužov, žien a detí - ktorí sa neprevinili nicím iba svojim židovstvom. Teórie o skupinách ludí, ktorí sa snažia ovládnut celý svet, nie sú nicím novým. Mýty o sprisahaniach a tajných organizáciách, ktoré v skrytosti tahajú za všetky dôležité nitky, sa zachovali z najrôznejších období ludskej histórie a rovnako dnes medzi ludmi kolujú v mnohých podobách. Zväcša sú zmesou zvelicených faktov, poloprávd a výmyslov, ktoré dráždia ludskú predstavivost. Jedným z týchto mýtov je tzv. „židovské sprisahanie“, ktoré má mat údajne za ciel ovládnut všetky národy na Zemi a uvrhnút ich do otroctva. Je prekvapujúce, že tento druh myslenia aj v dnešnej dobe možno pozorovat u mnohých ludí. Pred cosi ako viac pol storocím na nom Adolf Hitler postavil svoju propagandu hlásajúcu nenávist k Židom. Tá vyústila do jednej z najväcších tragédií v histórii ludstva – holokaustu, pocas ktorého zomreli milióny ludí - mužov, žien a detí - ktorí sa neprevinili nicím iba svojim židovstvom. Ludia, ktorých vtedy odvážali z ich domovov v nákladných vlakoch, väznili v koncentracných táboroch a masovo vyvraždovali samozrejme neboli žiadnymi sprisahancami ani svetovládcami. Nepoznali žiaden spôsob, ako sa bránit, netahali za žiadne nitky „v pozadí“, nemali žiaden vplyv, jednoducho bezmocne prijímali svoj krutý osud. Osud úplne obycajných ludí, ktorí sa stali obetou obludnej mašinérie. Z histórie sa musíme poucit. Je dôležité pochopit, kam až môže viest myslenie, ktoré nehladí na každého cloveka ako na jedinecnú bytost žijúcu jedinecný život, ale vytvára obludné teórie o zlých národoch, etnikách, náboženstvách atd. Na Slovensku dnes podla oficiálnych údajov žije približne 5200 Židov. Ich život sa takmer v nicom nelíši od života ostatných obyvatelov Slovenska. Nájdeme medzi nimi ludí s rôznymi majetkovými pomermi, spolocenským postavením, zamestnaním, záujmami. Predstava, že práve táto skupina ludí má výnimocný vplyv na podobu našej spolocnosti, na ekonomiku, politiku alebo média, alebo že to dokonca všetko ovláda, je absurdná a racionálne neodvôvodnitelná. Napriek tomu, dokáže napáchat velké škody, pretože stokrát opakovaná lož sa môže pre niektorých ludí stat pravdou. A od toho je už iba krôcik k paranoidným predstavám, ktoré spôsobujú, že úplne obycajný clovek žijúci vo vašom susedstve sa zrazu vo vašich ociach stane sprisahancom spôsobujúcim všetko vaše trápenie. Ako blízko je potom k obrovským tragédiam, nám už nedávna história ukázala. Je pravda, že Židov pocas 2.svetovej vojny nezomrelo zdaleka tolko, ako tvrdia ? Ovela dôležitejší ako konkrétne císla je samotný fakt, že k vyvraždovaniu židov vôbec prišlo. Možno sa dohadovat o presných císlach, možno žonglovat s ciframi, ale nemožno spochybnit tragédie, utrpenie a smrt konkrétnych ludí urcených na likvidáciu v mene zvrátenej ideológie. Odpoved na túto otázku v sebe skrýva dva rozmery – jeden je prísne vedecký, druhým je ludský. Prvý sa zaoberá štúdiom historických faktov, dôkazov, císiel. Druhý kladie dôraz na základné etické hodnoty. Skôr než sa budem venovat historickým sporom o vyvraždovanie židov pocas 2.svetovej vojny, chcel by som zdôraznit práve ludský rozmer tragédie, ktorý kladie dôraz na to, že ovela dôležitejší ako konkrétne císla je samotný fakt, že k vyvraždovaniu židov vôbec prišlo. Možno sa dohadovat o presných císlach, možno žonglovat s ciframi, ale nemožno spochybnit tragédie, utrpenie a smrt konkrétnych ludí urcených na likvidáciu v mene zvrátenej ideológie. Popieranie holokaustu je téma, ktorú sa snažia otvárat predovšetkým priznivci neonacistickej ideológie a nasledovníci odkazu Adolfa Hitlera a Tretej ríše. Je paradoxom, že dnešní neonacisti sú v súkromí hrdí na všetky zlociny, ktoré Hitler a Tretia ríša spáchali, na druhej strane si však uvedomujú, že pravda o nacistickom holokauste, plánovanom systematickom vyhladzovaní okolo šiestich miliónov Židov pocas druhej svetovej vojny, bránia národnému socializmu získat širokú akceptáciu. Najslávnejším spochybnovatelom holokaustu je David Irving, ktorého meno sa stalo známym v roku 1992 po tom, ako si ho The Sunday Times najali na preklad Goebbelsových denníkov. Irving bol do roku 1989 považovaný za váženého, hoci kontroverzného historika. V roku 1989 však Irving zmenil taktiku. Bez rozpakov si osvojil popieranie holokaustu, vyjadril s ním súhlas a zacal distribuovat The Leuchter Report (Leuchterova správa). Táto práca napísaná Fredom Leuchterom, samozvaným inžinierom a expertom na plynové komory, sa stala pravdepodobne najvplyvnejšou prácou popierajúcou holokaust, aká bola kedy publikovaná. V apríli 2000 po trojmesacnom súdnom spore Irving prehral svoju žalobu pre urážku proti Deborah Lipstadtovej. Lipstadtová v roku 1996 publikovala Denying The Holocaust (Popieranie holokaustu), v ktorom opísala Irvinga ako „jedného z najnebezpecnejších zástancov popierania holokaustu“. Irving to poprel a zažaloval Lipstadtovú. Ale verdikt sudcu potvrdil pravdivost knihy a išiel vo svojich záveroch ešte dalej ako Lipstadtová. „Zdá sa mi neodškriepitelné, že Irvinga treba oznacit ako cloveka popierajúceho holokaust“, vyhlásil dôrazne sudca a dodal: „Irving je pravicový pronacistický polemik“. Takýto verdikt je dôkazom, že Irving a jeho nasledovníci sú odmietaní vierohodnými a oprávnenými zákonnými autoritami. Ale nezastaví to popieranie holokaustu. Mnohí budú znevažovat rozsudok ako další dôkaz „medzinárodného židovského sprisahania“. Historicka Deborah Lipstadtová v interview s Kenom Sternom povedala: „Nie je potrebné mrhat casom alebo úsilím, aby sme vyvrátili tvrdenia tých, co popierajú holokaust. Museli by sme donekonecna odpovedat na argumenty predkladané ludmi, ktorí lubovolne falšujú dôkazy, citujú vety vytrhnuté z kontextu a jednoducho ignorujú velké množstvo faktov, ku ktorým majú na rozdiel od skutocných vedcov len velmi malý rešpekt, ak vôbec. Sú služobníkmi ideológie a ich ‘zistenia’ ju majú podporit“. Najdôležitejšie je všímat si motiváciu ludí, ktorí šíria lži o histórii holokaustu. V pozadí sfalšovaných tzv. „historických“ argumentov je vždy nenávist k židom a sympatia k ideológii fašizmu a intolerancie. Títo ludia nespochybnujú holokaust preto, že by sa priecil ich ideám, práve naopak – svojimi argumentmi sa snažia otvárat cestu k holokaustu novému. Slováci predsa nie sú zodpovední za vyvraždovanie slovenských židov pocas existencie vojnového slovenského štátu ? Tvrdit, že za tragédiu židov na Slovensku môže celý slovenský národ, by bolo samozrejme velmi zjednodušujúce. Nemožno však prehliadat ani vysokú mieru antisemitizmu medzi slovenským obyvatelstvom a predsudky, ktoré v mnohých ludoch pretrvávajú podnes. Tieto predsudky a antisemitizmus výrazne ulahcovali situáciu tým, ktorí pocas fungovania Slovenského vojnového štátu slúžili fašistickej ideológii. Slovenský vojnový štát bol totalitným štátom, budovaným na autoritatívnych princípoch s výrazne fašistickými prvkami. Od pociatku svojho vzniku bol plne podriadený svojmu tvorcovi a protektorovi – nacistickému Nemecku. Politika „riešenia“ židovskej otázky, bola politikou, ktorú sa nacisti snažili uplatnovat vo všetkých krajinách podriadených fašistickému Nemecku. Žial aj na Slovensku sa našlo príliš vela ludí ochotných tejto politike napomáhat alebo prinajmenšom necinne prizerat. Tento fakt bol umocnený tým, že politická elita Slovenského štátu, na cele s jeho predstavitelom Jozefom Tisom, sa podriadovala vôli Adolfa Hitlera bez akéhokolvek odporu a dôsledne vykonávala príkazy nacistov. Hlinkova slovenská ludová strana oznacila židov za úhlavného nepriatela slovenského národa. Židia boli postupne vládnymi nariadeniami zbavovaní všetkých politických, hospodárskych, sociálnych, obcianskych a nakoniec aj základných ludských práv. V marci 1942 zacalo násilné vystahovávanie slovenských Židov, 70 000 obetí bolo deportovaných do koncentracných táborov. Napriek tomu nemožno zabúdat na tú cast slovenského národa, ktorá rôznym spôsobom fašizmu odporovala a snažila sa pomáhat aj jeho obetiam – židom.“ „Treba odmietnut tézu, že za tragédiu tunajších židov v case druhej svetovej vojny môže slovenský národ. Nesú za nu zodpovednost velmi presne identifikovatelné politické sily a ich lídri, ktorí sa samozvane vydávali za jediných reprezentantov slovenského národa. Na druhej strane treba pomenovat aj tie slovenské sily a osobnosti, ktoré holokaustu chceli zabránit, prípadne zmiernovat jeho tragické následky. Takisto treba hovorit o stovkách slovenských ludí, ktorí s nasadením života a života svojich blízkych zachranovali životy židovských štvancov.“ Ivan Kamenec, Hladanie a blúdenie v dejinách (Kaligram 2000). Nemožno však prehliadat ani vysokú mieru antisemitizmu medzi slovenským obyvatelstvom a predsudky, ktoré v mnohých ludoch pretrvávajú podnes. Tieto predsudky a antisemitizmus výrazne ulahcovali situáciu tým, ktorí pocas fungovania Slovenského vojnového štátu slúžili fašistickej ideológii. „Pri rozbore holkaustu na Slovensku treba konštatovat, že tento tragický moment sa nezacal nakladaním obetí do dobytcích vagónov, ani pred bránami koncentracných táborov a plynových komôr. Zacal sa omnoho skôr. Vtedy, ked sa židia ako celok oznacili za nepriatela národa a štátu a podla toho sa zacalo s nimi aj zachádzat: postupne zacali strácat svoje politické, hospodárske a nakoniec aj základné obcianske a ludské práva. V tomto smere je problematika holokaustu až hrozivo aktuálna aj dnes.” Ivan Kamenec, Hladanie a blúdenie v dejinách (Kaligram 2000) Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo koncom augusta roku 1944 pripojilo slovenský národ k celosvetovej protifašistickej koalícii a vina za úcast na holokauste sa stala predovšetkým osobnou katastrofou prezidenta Tisa a spolupracovníkov vtedjašieho totalitného režimu. Dnes sme však stále svedkami úpornej snahy politicky a morálne rehabilitovat vojnový slovenský štát a degradovat protifašistický zápas. Tiež sme svedkami pretrvávajúcich predsudkov niektorých Slovákov voci príslušníkom židovskej menšiny (v prieskumoch verejnej mienky sa ukazuje, že každý tretí až štvrtý Slovák má negatívny postoj k židom.). Aj preto je dnes rovnako naliehavá výzva pre všetkých ludí na Slovensku – poucit sa z vlastnej histórie, zaujat odmietavý postoj voci všetkým nenávistným, totalitným a násilným ideológiam a najmä zvyšovat mieru tolerancie a kultúrneho porozumenia v celej spolocnosti. Je pravda, že Židia vždy parazitovali na práci druhých ludí, venovali sa úžerníctvu, pochybnému podnikaniu a podvodným obchodom ? Závist, ktorú spôsobovali úspechy niektorých Židov v podnikaní a obchodovaní zrejme spôsobila vznik mnohých mýtov a prispela k ich vykreslovaniu ako lakomcov, prospechárov, parazitov a úžerníkov. Úspechy v podnikaní a obchodovaní mnohých Židov paradoxne spôsobili nepriaznivé historické okolnosti, ktorým boli ako národ vystavení. Po znicení Jeruzaléma cisárom Titom v r.72, boli Židia roztrúsení po celej Rímskej ríši a venovali sa prevažne obchodovaniu. Rovnaká situácia bola v stredoveku, kedy v dôsledku opatrení, ktoré vyplývali z rozšíreného antisemitizmu, bolo Židom znemožnené vlastnit pôdu. Podnikanie a obchodovanie bolo pre nich zvycajne jediným východiskom, ako si zabezpecit živobytie. Skúsenosti, ktoré pri tom nadobudli sa dedili a zdokonalovali z generácie na generáciu. Ako velmi prospešné sa ukázali najmä s príchodom kapitalizmu. Preto sa mnohí Židia v 19. a 2O.storocí dokázali v dobre uplatnit v bankovníctve a obchode. Na druhej strane to neznamená, že každý Žid by bol obchodník alebo bankár. Židia vykonávali a vykonávajú, tak ako ostatní ludia, najrôznejšie povolania. Závist, ktorú spôsobovali úspechy niektorých Židov v podnikaní a obchodovaní zrejme spôsobila vznik mnohých mýtov a prispela k ich vykreslovaniu ako lakomcov, prospechárov, parazitov a úžerníkov. Pocas druhej svetovej vojny nepriatelské nálady voci Židom podporovali predstavitelia Slovenského vojnového štátu, ktorí sa usilovali získat židovský majetok. Tzv. arizacný proces, ktorý znamenal vyvlastnovanie židovského obyvatelstva, u nás zacal v roku 1939. Argumentovalo sa pri tom tým, že Slováci si iba berú naspät to, co im Židia ukradli a co im právom patrí. Samozrejme, žiadne konkrétne dôkazy o podvodnom obchodovaní alebo nezákonnom podnikaní, sa nikto ani nesnažil predložit a Židia boli trestaní na princípe kolektívnej viny za nieco co nebolo nijako dokázané. Samotní Židia sú najväcší rasisti, väcšine z nich je predsa blízky sionizmus, co je rasistická ideológia hlásajúca nadradenost Židov nad ostatnými národmi ? Nemožno spochybnit fakt, že aj medzi ludmi, ktorí sa k sionizmu hlásia sa objavujú rasistické myšlienky. Židia sú napokon ludia, ako všetci ostatní a musia sa vyrovnávat s rovnakými problémami a negatívnymi javmi, akým je nepochybne aj rasizmus, nech má akúkolvek podobu. Sionizmus možno zjednodušene charakterizovat ako národno-politické hnutie, ktorého cielom bolo predovšetkým vytvorenie domova pre židovský národ. Toto hnutie, ktoré vzniklo ako reakcia na pretrvávajúci antisemitizmus, nepriatelstvo voci židom a ich prenasledovanie v mnohých krajinách, sa zakladá na presvedcení, že Židia sú národ vo zvláštnej situácii, neporovnatelnej so situáciou iných národov. Dôkazom tejto tézy sú, podla predstavitelov sionistického hnutia, celé dejiny židovskeho národa a jeho problémy – problém asimilácie, zachovávania židovských tradícii, antisemitizmus. Riešenie uvedených problémov vidí sionizmus v zlepšení národnej situácie Židov. Založenie štátu Izrael znamenalo naplnenie hlavného ciela sionistického hnutia, neznamenalo však jeho zánik. Po vzniku Izraela sa sionizmus snažil a snaží pomáhat židovskému štátu v boji o prežitie, podporovat jeho rozvoj, umožnit všetkým záujemcov vystahovanie do Izraela a pomáhat zachovávat židovskú identitu Židom žijúcim mimo vlastný štát. V sionizme existuje viacero myšlienkových prúdov. Niektoré z nich, rovnako ako každé hnutie, ktoré je založené na národnom princípe, pochopitelne vzbudzujú obavy z niecoho co by bolo možné nazvat „obrátený antisemitizmus“. Nemožno spochybnit ani fakt, že aj medzi tými, ktorí sa k sionizmu hlásia sa objavujú rasistické myšlienky. Židia sú napokon ludia, ako všetci ostatní a musia sa vyrovnávat s rovnakými problémami a negatívnymi javmi, akým je nepochybne aj rasizmus, nech má akúkolvek podobu. Situácia mnohých Židov je o to zložitejšia, že boli sami velmi dlho na národnom a náboženskom princípe kruto prenasledovaní a v súcasnosti musia stále celit rôznym formám nepriatelstva, ci už skrytého alebo otvoreného. Východiskom môže byt iba hladnie spôsobu ako ukoncit nepriatelstvo na všetkých stranách, pretože extrémizmus na jednej strane zákonite vytvorí extrémizmus na strane druhej. Starosta Betlehema, Elis Frajdž, v jednom rozhovore o spore medzi Izraelcanmi a Palestíncanmi povedal: „Nemáme iné východisko ako naucit sa žit vedla seba, vzájomne sa uznat a tolerovat. V dalšej fáze vývoja zistíme, že sa môžeme vzájomne obohacovat, jeden od druhého sa mnohému priucit a spolocne ohromit svet našou inteligenciou a zrucnostou. Je našou povinnostou vychovávat našich synov a vnukov tak, aby sa vzájomne ctili a nie, aby sa zabíjali. Ako môže byt židovská alebo arabská matka hrdá na svoje deti, ked sa navzájom zabíjajú ? Cielom je, aby si tí chlapci spolu sadli na breh rieky Jordán ako priatelia!“. Tieto slová hovoria o spolužití odlišných kultúr, náboženstiev a národov všade na svete a predstavujú výzvu pre odstránenie nepriatelstva a nenávisti na všetkých stranách. Vyzývajú k odpusteniu minulých neprávostí a krutostí, v mene súcasnosti a budúcnosti. Je nepochybne správne, aby sa každý clovek na svete zamyslel – ako môžem ja sám urobit prvý krok v ústrety tým, ktorých som nenávidel a ktorí nenávidia mna. Mnohé problémy vyžadujú predovšetkým velmi praktické riešenia. Ako je však známe, predsudky, v akejkolvek podobe, hladaniu rozumného riešenia bránia. Prvým krokom je preto ich prekonanie v našom vlastnom myslení. _____________ _________
Zaujmav linky k refertu: