Zásady trestného konania Na základných zásadách sú vybudované všetky inštitúty, štádia trestného konania. Vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, zo zákona c. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a z Trestného poriadku.
Týmito zásadami sú:
A/ Zásada stíhania len zo zákonných dôvodov Spocíva v tom, že nikto nemôže byt stíhaný ako obvinený inác ako zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje Trestný poriadok. Stíhanie inými orgánmi ako orgánmi trestného konania je právne neúcinné a protiústavné. Aktéri takéhoto stíhania sa vystavujú trestnej zodpovednosti. Na overenie dodržiavania zákonnosti slúžia systémy vzájomných kontrol. Prokurátor vykonáva dozor nad prípravným konaním, súd preveruje tiež zákonnost prípravného konania a podania obžaloby, prokurátor, ale tiež dalšie oprávnené osoby majú právo podat proti rozhodnutiu súdu opravné prostriedky, o ktorých rozhoduje nadriadený súd, prípadne Najvyšší súd Slovenskej republiky. B/ Zásada prezumpcie neviny Dokial právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné stíhanie, hladiet ako by bol vinný. Nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina. Ak vzniknú pochybnosti o priebehu skutku, ktoré nemožno odstránit dalším dokazovaním, musí súd rozhodnút v prospech obžalovaného. Z tejto zásady vyplýva, že je povinnostou orgánov cinných v trestnom konaní a nie obžalovaného, preukázat vinu. C/ Zásada legality Prokurátor je povinný stíhat všetky trestné ciny, o ktorých sa dozvedel. Výnimky sú prípustné len podla zákona alebo podla vyhlásenej medzinárodnej zmluvy. Z trestného stíhania sú vynaté osoby, ktoré používajú výsady a imunitu podla zákona alebo medzinárodnej zmluvy /napr. diplomatickí zástupcovia, clenovia niektorých medzinárodných komisií, poslanci NR SR, pokial nie sú pozbavení imunity/ a tie osoby, ktorých trestné stíhanie je neprípustné alebo voci ktorým je trestné stíhanie neúcelné, pretože sú stíhané pre iný závažnejší trestný cin. D/ Zásada oficiality Ak Trestný poriadok neustanovuje nieco iné, postupujú orgány cinné v trestnom konaní z úradnej povinnosti. Musia trestné veci prejednávat co najrýchlejšie a dôsledne zachovávat obcianske práva zarucené ústavou. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány cinné v trestnom konaní neprihliadajú. Táto zásada je prelomená novozavedeným inštitútom súhlasu poškodeného. V zmysle neho trestné stíhanie, pre niektoré tam uvedené trestné ciny, možno zacat a už v zacatom stíhaní pokracovat iba so súhlasom poškodeného. Poškodený však musí byt vo vztahu k obvinenému takou osobou, ktorá má právo proti nemu odopriet výpoved. E/ Zásada zistovania skutocného stavu veci Orgány cinné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Objasnujú s rovnakou starostlivostou okolnosti svedciace proti obvinenému i okolnosti, ktoré svedcia v jeho prospech a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy, necakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány cinné v trestnom konaní povinnosti preskúmat všetky okolnosti prípadu. Skutocnost, že dôkaz neobstaral orgán cinný v trestnom konaní, ale ho predložila niektorá zo strán, nie je dôvodom na jeho odmietnutie. Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použit s výnimkou prípadu, ked sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila. Toto ustanovenie súvisí aj so zásadou stíhania len zo zákonných dôvodov. F/ Zásada volného hodnotenia dôkazov Orgány cinné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podla svojho vnútorného presvedcenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ci ich obstarali samé, alebo niektorá zo strán. Niet zákonom urcených pravidiel, kolko dôkazov a akej kvality je potrebné vykonat. V praxi sa uplatnuje prístup, aby boli vykonané také a tolko dôkazov, ktoré sú nevyhnutné na zístenie skutocného stavu veci. Hodnotenie dôkazov nie je lubovôlou, pretože dôkazy sú známe nielen orgánom cinným v trestnom konaní, ale aj všetkým procesným stranám, ktoré sa môžu domáhat nápravy opravnými prostriedkami. G/ Zásada spolupráce so záujmovými združeniami obcanov Všetky orgány cinné v trestnom konaní spolupracujú so záujmovými združeniami obcanov a využívajú ich výchovné pôsobenie. Záujmové združenia obcanov môžu upozornovat orgány cinné v trestnom konaní na prípady porušenia zákonnosti a dávat tak podnet na zacatie trestného stíhania. Môžu navrhovat, aby súd na prehlbenie výchovného pôsobenia prejednal vec na pracovisku obvineného alebo v mieste jeho bydliska. So záujmovými združeniami obcanov súd spolupracuje pri zabezpecení úcasti obcanov na pojednávaní súdov. Tieto združenia spolupôsobia pri výchove osôb podmienecne odsúdených, podmienecne prepustených a na hlavné pojednávanie môžu vyslat svojho zástupcu. H/ Obžalovacia zásada Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom. Táto zásada zabezpecuje objektívnost trestného stíhania. Celé trestné stíhanie je rozdelené tak, že ho vykonávajú samostatné orgány. Ak prokurátor podá obžalobu, tak proti sebe má obžalovaného a jeho obhajcu. Samosudca alebo predseda senátu vedie pojednávanie na súde a aj vykonáva dôkazy svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného, pricom prokurátor, obžalovaný, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec môžu vypocúvaným osobám dávat otázky, môžu vypocúvat svedkov, ktorých sami navrhnú a môžu predkladat aj iné dôkazy. Prokurátor tak stratil postavenie pána sporu a súdne konanie, ktoré nemôže zacat bez ním podanej obžaloby, už nadobudlo charakter sporu, kontradikcie. Z tejto zásady vyplýva, že súd môže rozhodnút len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Právnym posúdením tohto skutku nie je viazaný. Vzhladom na to, že prokurátor podáva obžalobu, musí mat právo nou aj disponovat. Prokurátor môže vziat obžalobu spät až do zacatia hlavného pojednávania. Z tejto zásady vyplýva aj povinná prítomnost prokurátora na hlavnom pojednávaní ako aj v konaní o odvolaní a v konaní o stažnosti pre porušenia zákona. Ch/ zásada zákonnosti súdu a sudcu V trestnom konaní pred súdom o obžalobe alebo o iných úkonoch môže rozhodnút len príslušný súd. Predseda senátu alebo samosudca rozhodujú sami len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje. Ak v prípravnom konaní rozhoduje súd v prvom stupni, rozhodnutie robí sudca. O tejto zásade sme už hovorili v castí A, bod4. Je vylúcené, aby o veci samej mohol rozhodnút niekto iný, ako predpísaným spôsobom zvolený sudca z povolania, ktorý v závislosti od povahy veci v zákonom stanovených prípadoch pôsobí ako sudca, samosudca, predseda senátu, clen senátu. Tieto otázky sú bližšie upravené v zákone o súdoch a sudcoch c. 335/1991 Zb. V senátoch prvostupnových súdov rozhodujú sudcovia a prísediaci. V konaní okresných a im na roven postavených súdov sú senáty zložené zo sudcu a dvoch prísediacich. Ak v prvom stupni rozhodujú krajské súdy alebo Vyšší vojenský súd, vtedy sú senáty zložené z dvoch sudcov, z ktorých je jeden predseda senátu a z troch prísediacich. I/ Zásada verejnosti Trestné veci pred súdom sa prejednávajú verejne tak, aby sa obcania mohli prejednávania zúcastnit a pojednávanie sledovat. Pri hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí smie byt verejnost vylúcená len v prípadoch výslovne ustanovených v trestnom poriadku. Rozsudok však musí byt vyhlásený vždy verejne. Táto Zásada je vlastne uskutocnovaním kontroly verejnosti nad rozhodovaním súdu. J/ zásada bezprostrednosti a ústnosti Konanie pred súdmi je ústne. Dôkaz výpovedami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha. Táto zásada je prelomená tým, že samosudca bez prejednania veci môže rozhodnút trestným rozkazom. S dôkazmi sa však bezprostredne oboznámi z trestného spisu. Súd pri svojom rozhodnutí smie prihliadat len na skutocnosti, ktoré boli preberané na hlavnom pojednávaní a opierat sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. K/ zásada uplatnenia práv obvineného Ten, proti komu sa trestné konanie vedie, musí byt v každom období konania poucený o právach, umožnujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si tiež môže zvolit obhajcu. Všetky orgány cinné v trestnom konaní sú povinné umožnit mu uplatnenie jeho práv. Obvinený musí byt poucený o svojich právach pred každým úkonom, ktorého je prítomný, bez ohladu na to, ci úkon vykonáva vyšetrovatel, prokurátor, alebo sudca. Ak obvinený chce uplatnit niektoré zo svojich práv, je treba mu to umožnit. Túto zásadu je nutné rozšírit o náležité uplatnenie práva všetkých procesných strán, teda aj prokurátora, poškodeného a jeho splnomocnenca, prípadne zástupcu združenia obcanov. K obmedzeniu procesného práva môže dôjst len výnimocne, ak to zákon dovoluje. L/ zásada používaného materinského jazyka Každý je oprávnený používat pred orgánmi cinnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk. Na zabezpecenie zistenia skutocného stavu veci, obhajoby obžalovaného, uplatnenia nárokov poškodeného, pravde zodpovedajúcich výpovedi svedkov je nevyhnutné, aby tieto osoby mohli v trestnom konaní používat svoj materinský jazyk. Trestné konanie sa vedie v jazyku slovenskom. Ak je to potrebné, je orgán cinný v trestnom konaní povinný do konania pribrat tlmocníka, a to aj vtedy, ak sám jazyku, ktorým dotycná osoba vypovedá, rozumie. Tlmocník sprostredkúva jazykový kontakt medzi orgánom trestného konania a touto osobou. _____________ _________
Zdroje: