Základy obcianskeho procesného práva
- 1. Charakteristika obcianskeho procesného práva a obcianskeho procesu
2. Procesné subjekty
V obcianskom súdnom konaní (procese) vystupujú procesné subjekty, ktoré sú oprávnené a povinné na procesné úkony ktorými ovplyvnujú priebeh konania.
Sú to tieto subjekty:
a) subjekty oprávnené na rozhodovanie; k týmto subjektom patrí súd, notár ako súdny komisár a napokon rozhodcovský orgán podla zákona c. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. b) úcastníci konania, c) prokurátor, d) iné subjekty za predpokladu, že sa rozhoduje o ich procesných právach alebo povinnostiach. Od subjektov civilného procesu odlišujeme osoby zúcastnené na konaní, ktoré majú samostatné procesné postavenie. Patria k nim znalec, advokát, komercný právnik alebo iný splnomocnený zástupca úcastníka, tlmocník a další.
3. Základné obcianske súdne konanie
Základné obcianske súdne konanie delíme na sporové a nesporové. Sporové sa zacína na návrh (žalobu) úcastníka, ktorého oznacujeme ako navrhovatela alebo žalobcu. Nesporové sa zacína na návrh úcastníka (napr. osoby ktorá chce osvojit dieta „osvojitel“), niekedy môže zacat aj bez návrhu, t.j. na podnet (napr. obcana, okresného úradu a pod.) napr. v záujme ochrany maloletých detí. V nesporných konaniach nejde o spor medzi úcastníkmi. Patrí sem napríklad: dedicské konanie, konanie o osvojenie, konanie o povolenie uzavriet manželstvo, konanie o vyhlásenie za mrtveho atd. Príslušnost súdov Konanie sa zacína podaním návrhu na súde, ktorý musí byt vecne, miestne a funkcne príslušný. Vecne príslušným na konanie vo veci v 1. stupni (ludovo po prvý raz) je spravidla okresný súd. Niekedy, napr. v obchodných veciach už v 1. stupni rozhoduje krajský súd. Miestna príslušnost znamená, ktorý z viacerých vecne príslušných súdov (okresných ci krajských) bude vo veci konat. Teda konkrétne ci to bude okresný súd v Trnave, Nitre ci Košiciach. Miestnu príslušnost poznáme všeobecnú a osobitnú. Osobitná môže byt dalej daná na výber a výlucná. Najcastejšie sa uplatní všeobecná, to znamená že žalobu podávame na všeobecnom súde odporcu, t.j. na súd v obvode ktorého má odporca bydlisko. Funkcná príslušnost rieši otázku prejednávania veci v druhom stupni, v druhej inštancii (opravné konanie). Zjednodušene povedané, ak v prvom stupni rozhodol okresný súd, v druhom stupni rozhoduje krajský súd. Ak v prvom stupni rozhodol krajský, v druhom stupni (o opravnom prostriedku) bude rozhodovat Najvyšší súd SR. Zacatie konania Konanie sa teda zacne podaním návrhu (žaloby) zo strany žalobcu na okresnom súde v obvode ktorého má odporca (žalovaný) bydlisko. Návrh (žaloba) musí mat urcité náležitosti. Patrí sem napr. oznacenie súdu ktorému je adresovaná, oznacenie navrhovatela, odporcu, oznacenie veci (o co ide), jednotlivé tvrdenia žalobcu a dôkazy o nich (napr. zmluva, list, potvrdenka) ktoré žaloba priloží k žalobe a žalobný návrh (petit) t.j. coho sa navrhovatel (žalobca) domáha. Dalej dátum, podpis, prílohy a kolky, ktorými sa platí súdny poplatok (prípadne šekom a pod.). Návrh (žaloba) je pridelený niektorému senátu alebo samosudcovi, ktorý ho preskúma. Skúma takzvané procesné podmienky konania. Ak nie sú tieto podmienky splnené, vady treba odstránit (najmä zo strany navrhovatela), aby bolo možné v konaní pokracovat. Ak nie sú žiadne prekážky v dalšom konaní, predseda senátu (samosudca – v jednoduchších veciach) nariadi vo veci na urcitý termín pojednávanie. Z hladiska hospodárnosti je vhodné, ked celé konanie, ktoré opíšem dalej, neprebehne ale spor úcastníkov sa skoncí v rámci cinnosti súdu pred zacatím konania súdnym zmierom ešte pred zacatím konania alebo v jeho priebehu, k comu je predseda senátu povinný úcastníkov viest. Zmier je vlastne hmotnoprávna dohoda úcastníkov konania, ktorú schvaluje súd uznesením. V súcasnosti je v štádiu legislatívnych príprav zákon o tzv. mediácii, ktorej cielom je tiež riešit spory úcastníkov dohodou a zmiermi mimo súdneho konania. Spory je tiež možné riešit pred rozhodcovskými orgánmi (rozhodcovskými súdmi), ktoré existujú mimo súdnej sústavy existujúcej v systéme štátnych orgánov (vid. bod 2 písm a/). Skrátené konanie V jednoduchších, zákonom stanovených a skutkovo a právne nepochybných prípadoch (napríklad neplatenie nájomného nájomcom), môže sudca na základe návrhu rozhodnút bez pojednávania v tzv. skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu. Ak proti nemu podá odporca tzv. odpor, sudca musí nariadit pojednávanie. Priebeh pojednávania Pojednávanie prebieha tak, že predseda senátu najprv oznámi, aká kauza sa bude pojednávat, zistí ci sa dostavili úcastníci, svedkovia, znalci a všetky ostatné predvolané osoby a overí ich totožnost podla OP. Potom vyzve žalobcu aby sa vyjadril. Po žalobcovi sa vyjadrí k žalobe žalovaný. Potom súd vykonáva dokazovanie. V rámci dokazovania môže vykonat napr. tieto dôkazné prostriedky: výsluch svedka, znalca, výsluch úcastníkov, ohliadku, vecné a listinné dôkazy, správy a vyjadrenia orgánov a inštitúcii. Svedkovia, znalci a dalšie osoby cakaju na svoje predvolanie mimo pojednávacej miestnosti, teda nie sú na pojednávaní prítomní. Až po vykonaní ich dôkazu, teda napr. výsluchu svedka môžu v pojednávacej miestnosti zostat. Ked dokazovanie skoncí, súd sa odoberie na poradu, kde v spornej veci rozhodne hlasovaním o com sa spisuje zápisnica. Porady sa okrem senátu môže zúcastnit zapisovatel. Nakoniec súd vyhlási rozhodnutie (je to všeobecný, širší pojem) spravidla rozsudok, ale môže rozhodnút aj uznesením. Niekedy môže byt konanie aj v priebehu pojednávania odrocené, napr. pre neúcast úcastníka, dôležitého svedka a pod. Súdne rozhodnutia Súdne rozhodnutia poznáme nasledovné: rozsudok, uznesenie, platobný rozkaz, opatrenie a osvedcenie o dedicstve. Sú to väcšinou tzv. meritórne rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej (napr., že niekto je povinný vrátit požicané peniaze). Uznesením sa však rozhoduje aj v procesných otázkach (o prerušení konania, zastavení konania a pod.). Rozhodnutie má okrem úvodnej casti spravidla tri základné casti. Je to výrok, odôvodnenie a poucenie o opravnom prostriedku. U rozsudku sa okrem toho v záhlaví uvádza „ V mene republiky“. Vo výroku súd autoritatívne rozhodne vo veci. Napr. že manželstvo sa rozvádza. V odôvodnení právne a skutkovo odôvodní preco vo výroku rozhodol tak ako rozhodol. V poucení uvádza, ci proti rozhodnutiu možno alebo nemožno podat opravný prostriedok (väcšinou možno) a v akej lehote.
Rozsudky, podobne ako žaloby rozlišujeme na:
a) statusové (o urcení osobného stavu) – napr. neplatnost manželstva. b) na plnenie – teda povinnost splnit nejakú povinnost (napr. zaplatit peniaze) c) urcovacie – urcenie, ci tu nejaké právo alebo právny vztah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý záujem (napr. právo na nájom bytu) V rozsudku súd zároven rozhoduje o náhrade trov konania, spravidla na základe zásady úspešnosti, to znamená, že strana ktorá bola v spore úspešná ma právo na náhradu trov konania voci strane, ktorá v konaní nebola úspešná. Avšak výrok o trovách môže byt aj iný, napr. že žiaden z úcastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Opravné prostriedky, ich právoplatnost a vykonatelnost V poucení rozhodnutia je úcastník poucený o možnosti podat opravný prostriedok. Opravné prostriedky rozoznávame: a) riadne (odvolanie) b) mimoriadne (obnova konania, dovolanie o mimoriadne dovolanie) Základný rozdiel medzi nimi je v tom, že riadne sa podávajú skôr ako rozhodnutie nadobudne právoplatnost a mimoriadne až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Vysvetlenie: V poucení rozsudku sa uvádza, že proti nemu možno podat odvolanie do 15 dní od jeho dorucenia. Spravidla rozsudok preberieme na pošte do vlastných rúk a od nasledujúceho dna nám plynie lehota 15 dní. Ak do 15 dní podáme odvolanie, rozsudok nenadobudne právoplatnost. Ak nepodáme odvolanie, po 15 dnoch rozsudok nadobudne právoplatnost. To znamená, že potom ho už nemôžeme napadnút odvolaním, ale iba napr. dovolaním alebo návrhom na obnovu konania ako mimoriadnymi opravnými prostriedkami (najcastejšie z dôvodu právnych vád v konaní – dovolanie; alebo že po rozhodnutí vyšli najavo nové skutocnosti, ktoré v case konania a rozhodovania neboli známe – obnova konania). Právoplatnost je podmienkou vykonatelnosti, ktorá znamená že splnenie rozsudku možno vynútit donucovacou mocou štátu. Rozsudok je spravidla vykonatelný do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti. Právoplatnost a vykonatelnost rozhodnutia si musí úcastník dat potvrdit na súde. Fakticky to znamená, že mu rozhodnutie opeciatkujú a do peciatky napíšu, kedy nadobudlo právoplatnost. Takéto rozhodnutie sa stáva exekucným titulom. Co to znamená? Je všeobecne známe, že na Slovensku je nízka vymožitelnost práva. Zjednodušene to znamená, že aj úcastníci, ktorý prehrali spory casto nechcú plnit to, co im ukladá rozsudok dobrovolne a aj vymáhanie tohoto plnenia cestou príslušných súdnych orgánov je zdlhavé.
4. Vykonávacie (exekucné konanie)
Pokial úcastník (žalovaný – teraz už oznacovaný ako povinný), ktorý prehral spor nechce plnit, resp. neplní dobrovolne to co mu ukladá rozsudok, môže sa úspešná strana v spore (oprávnený) obrátit na súd alebo súdneho exekútora aby mu vymohli toto plnenie na povinnom. Rozoznávame teda výkon rozhodnutia podla Obcianskeho súdneho poriadku a výkon rozhodnutia podla Exekucného poriadku. Kedže súdy sú zaneprázdnené najmä rozhodovacou cinnostou, je v praxi v súcasnosti zrejme efektívnejší výkon rozhodnutia cestou súdneho exekútora. Podla obidvoch zákonov rozoznávame výkon rozhodnutia na penažné plnenie a výkon rozhodnutia na nepenažne plnenie. V rámci oboch druhov existuje viacero spôsobov exekúcie (výkon rozhodnutia). V praxi sa však casto stáva, že ani exekúcia nie je úspešná a musí byt zastavená (a teda oprávnený nie je vo svojich nárokoch uspokojený), lebo povinný nemá žiaden majetok. Konkurzné a vyrovnacie konanie Konkurzné a vyrovnacie konanie sa uskutocnuje v súvislosti s úpadkom podnikatelských subjektov, ktoré nie sú schopné plnit svoje záväzky a má ciastocne špecifický priebeh.