Štát - je politická forma organizácie spoločnosti, Symboly ątátu - ątátny : znak, vlajka, hymna, peča»
Znaky ątátu - ątátna moc, suverenita ątátu, územná organizácia obyvateµstva, ątátne občianstvo
Súčasti ątátneho mechanizmu - zastupiteµská sústava, administratívne orgány, súdne orgány a
prokuratúra, armáda a polícia
©tátna moc - ątát je nerozlučiteµne spätý so ątátnou mocou
- je to osobitný druh verejnej moci, spoločenskej sily, ktorá je spôsobilá zabezbečova»
sformovanie, upevňovanie a ochranu ekonom, polit. a kult. spoločenských vz»ahov
- viaľe sa na osobitný aparát:
©tátny mechanizmus - zabezpečuje fungovanie funkcii ątátu
Funkcie ątátu : vnútorné - mocenská ( zabezbečuje uchovanie stavu spoločnosti)
- hospodárska ( reguluje hospodárstvo )
- riadiaca ( reguluje spoločenské vz»ahy )
- kultúrna ( reguluje kultúru )
vonkająie - obrana ątátu, integrácia a medzinárodná spolupráca
Klasifikácia ątátnych orgánov z hµadiska :
suverenity (samostatnosti a nezávislosti ątátu) : vo vnútri vykonáva ątátny orgán v ktorého
právomoci je schvalova» ústavu (parlament), na vonok hlava ątátu (prezident)
právomoci : zákonodárnej, výkonnej, súdnej, orgánov kontroly a dozoru
kompetencie : pôsobnos» : miestna, časová, osobná
spôsobu stanovenia osôb do funkcií : volené (poslanci-> parlament), menované (vláda)
trvania funkčného obdobia : ohraničené, neohraničené
zloľenia ątátnych orgánov : monokratické, demokratické (kolegiátne)
Forma ątátu - spôsob org. ątát. moci, reľim jej fungovania (forma vlády,učlenenie ątátu,ątátny reľim)
Forma vlády - povaha, organizácia a zloľenie najvyąąích ątátnych orgánov a ich vzájomné vz»ahy
- z hµadiska vz»ahov obyvateµstva k ątátnej moci ju delíme na demokrat.a nedemokrat.
Demokracia - právo a moľnos» jednotlivca slobodne kona» a myslie» aľ po hranicu, keď jeho konanie
a začne obmedzova» slobodu iného občana
- povinnos» akejkoµvek ątátnej moci zabezpeči» garantované práva pre kaľdého
jednotlivca a to bez ohµadu na farbu pleti, politickú či náboľenskú prísluąnos»,
sociálne postavenie politický vplyv či iné
- charakterizuje účas» občanov na správe vecí verejných, právna rovnos» a
podriadenie sa menąiny väčąine pri rozhodovaní, demokratické práva a slobody
- delí sa na - priamu, nepriamu (zástupci)
- obmedzenú, neobmedzenú (čas» obyv. vylúčená, napr:rasový cenzus)
- reálna, formálna ( teoerticky je moľnos» ale nie sú podmienky )
Priama demokracia - a) Referendum (µud hlasuje o ústavných zákonoch)
- návrh podá vláda(vládne), občania petíciou (350 000) (µudové),
obligatórne (v ústave uvedené ľe musí by»), fakultatívne (v ústave
uvedené, ľe môľe by»), ratifikačné (potvrdeneie prijatia zákona)
b) Plebescit (rozhodnutie o akejkoµvek otázke)
c) Konzultatívna demokracia (najmladąia)
- televízne dialógy predstaviteµov politických strán za účasti občanov
d) Voµby (kaľdý občan sám za seba, priama účas»)
- predstavujú mechanizmus, v kt. si občania vyberajú svojich zástupcov
do zástup. orgánov
- aktívne právo (právu ís» voli») , pasívne právo (právo by» volený)
- permanentnos» v. - ich opakovanie,ątát určuje v.obd. pre jednot. inątit.
- rozsah volebného práva - obmedzené, neobmedzené
(v Belgicku sú volby povinné, pokuta 1500 bf)
- rovnos» volebného práva - kaľdý občan jeden rovnocenný hlas
- priamos» volieb - kaľdý za seba (vo Francúzsku aj splnomocnenie)
- nepriame voµba -> prezident,
občan je zastúpený 2 spôsobmi - a) poverí osobu, kt. volí v jeho mene
b) obč. zastupuje ąt. orgán (par.)
- tajnos» hlasovania
- priebeh : 1) Registrácia voličov a zostavovanie volebných zoznamov