Vzdelávanie rómov na Slovensku 1 Úvod Rómske dieta, tak ako aj každé dieta kdekolvek na svete potrebuje cítit, že je v rodine prijímané a milované. Z histórie Rómov je známe, že tradicná rómska rodina prijímala dieta ako dar, bolo pre rodicov požehnaním a žena, ktorá nemala viac detí, bola rómskou komunitou považovaná za menejcennú. Pre zdravý vývin dietata je však dôležitá aj možnost jeho presadenia sa v rodine, získanie záujmu zo strany rodicov a súrodencov, možnost rozhodovat a niest zodpovednost za svoje správanie, schopnost ovládat a regulovat svoje potreby a žiadosti. Dieta vyžaduje pozornost, ktorá mu dáva pocit výnimocnosti. Zároven sa potrebuje však primerane socializovat so spolocnosti, v ktorej žije jeho komunita a osvojit si kultúrne vzorce, ktoré v nej fungujú.Jednou z mnohých tém, ktoré rezonujú nie len v našej spolocnosti je problematika Rómov. Je to problém slovenský i celosvetový, no najmä európsky. I v zahranicí hladajú cesty prístupu k tomuto etniku. Jednou z najdôležitejších oblastí, ktorá si zasluhuje pozornost je výchova a vzdelávanie Rómov. Dôležitá je preto, lebo edukácia je podmienkou rozvoja každého ludského spolocenstva, ale aj nevyhnutnou potrebou osobnostného rastu cloveka pripravujúceho sa na svoj vlastný život a na zaclenenie sa do spolocnosti. O to viac to platí pre Rómov, lebo väcšina z nich význam vzdelania pre svoj život podcenuje. Neuvedomuje si, že výchova a vzdelávanie je jedinou cestou, ako sa dostat nielen z materiálneho, ale aj duchovného nedostatku. 2 Preco sa zaoberám touto problematikou ja? Každý, kto sa zaoberá otázkami riešenia rómskej problematiky tvrdí, že jedným zo základných a najefektívnejších riešení sociálnych problémov, ale aj všeobecne problémov s Rómami je ich vzdelávanie. Je to proklamácia založená na tušení, možno presvedcení. Možno je to len nádej v neistote, viera v nieco, co by malo byt a co by sa malo stat, je to možno aj obrana proti beznádeji, proti zdanlivej neriešitelnosti tohoto problému…Vynára sa však otázka, ktorá by sa mala položit ako prvá. Existuje vôbec rómsky problém? Alebo problém Rómov? Z pohladu koho? Nie je náhodou rómsky problém problém chudoby, problém minorít, problém súžitia iných kultúr s majoritnou kultúrou? Reflektujú Rómovia svoj problém ako problém? Alebo ich problém vidí, cíti a komunikuje ci zvelicuje len majoritná pospolitost…? 3 Základná hypotéza Sme presvedcený, že zlepšenie edukácie, jej modernizácia vrátane lepšej, špecifickejšej prípravy ucitelov, zlepšenia podmienok edukácie a zlepšenia suportívnych služieb môžu významne pomôct riešit „rómsku otázku“, a to v širšom kontexte riešenia zlepšenia vzdelávania detí zo znevýhodneného prostredia, ale aj vzdelávania všeobecne. 4 Základné otázky a odpovede 4.1 Je vôbec problém Rómov skutocne problém Rómov?Postup od problému a pseudoproblému k „neproblému“. Tento predpoklad zvýraznuje skutocnost, že vedeckými metódami nie je dokázané, cím a ako sa líšia rómske deti od detí sociálne, intelektovo, kultúrne, ekonomicky a jazykovo znevýhodnených nerómskych detí. Možno predpokladat, že ich tmavá plet, ktorá je jediným evidentným znakom ich etnika ci národnosti, aj to nie vždy jasne citatelným, je zvláštnostou, ktorá vo svojej podstate je identická so žltou, ciernou ci cervenou pokožkou. Ich mentálna subnorma (len u casti) je rovnakou subnormou ako u casti majoritnej spolocnosti u nás alebo iných rás ci etník vo svete. Ich ekonomická zaostalost (len u casti) je rovnaká ako zaostalost ci chudoba ostatnej nerómskej populácie. Ich jazykový handicap je rovnaký alebo prinajmenšom hodne podobný jazykovému handicapu Afganca, Kosovana ci Inda v inej než jeho populácií. Vytrhnutie a zvelicenie jedného znevýhodneného znaku je pseudoproblém, s ktorým radi pracujú demagógovia, politici a rasisti. „Neproblémom“ je, ked Rómov berieme tak ako ostatných clenov ludskej komunity so svojimi rodovými, etnickými ci národnými a jazykovými špecifikami a problém sa potom stáva problémom multikultúrnej koexistencie nielen rozlicných rás a etník, ale ludí na našej planéte všeobecne. Vtedy sa z problému stáva otázka multikultúrnej výchovy a vzdelávania.Odborným problémom je exaktnejšími metódami dokázat, co a do akej miery tvorí špecifikum rómskej jedinecnosti. 4.2 Aké sú špecifiká Rómov (ak vôbec sú)? Existujú špecifiká Rómov? Akej sú povahy? Každý na prvý pohlad spozná sfarbenie pokožky, môže poznat zvláštny jazyk. Ale ostatné tzv. špecifiká, akými sú chudoba, bývanie na okraji miest ci predsudky (pseudoproblémy) o tom, že sú lenivejší, viac kradnú, sú neprispôsobivejší, menej si vážia vzdelanie a podobne, môžu byt len nedokázanými rasovými predsudkami, ktoré vytvára dominantná kultúra smerom k Rómom, a tieto predsudky môžu mat rozlicnú kauzalitu. V našej práci sa chceme exaktnejšie pozriet najmä na rozdiel v psychike rómskych detí, lebo od nich by sa mohli odvodit nielen metódy a prístupy ich vzdelaniu, ale aj odpovede na pravdivost alebo nepravdivost predsudkov, ktoré si tvorí majoritná spolocnost. Veríme, že sa nám podarí identifikovat, ci rozdiely v psychike rómskych detí v porovnaní s nerómskymi skutocne existujú. 4.3 Ak existujú špecifiká Rómov, aký to má dosah na pedagogickú teóriu a prax? Aký dosah majú odpovede na horeuvedené hypotézy na pedagogickú prax? Predpokladáme, že pedagogika musí rešpektovat individuálne zvláštnosti bez rozdielu, ci ide o rómske dieta, alebo nadané dieta, alebo nerómske dieta, alebo dieta z Afganistanu, ci z USA. V praxi to znamená najskôr deti dobre poznat dobre špecificky diagnostikovat najmä ich možnosti, potencionality a až potom stanovovat individuálne a skupinové vzdelávacie a edukacné programy.V intenciách modernej pedagogiky zovšeobecnujeme, že individualizácia edukácie ej jednou z ciest, ako zefektívnit edukáciu, a to bez rozdielu, o aké deti ide. 4.4 Etnikum, národ, multikultúrnost a koexistencia – kde a ako zaradit v týchto kontextoch rómsku svojbytnost a všeobecnost? Z pohladu pedagogiky nie je podstatná otázka, ci Rómovia sa považujú za etnikum alebo za národ. Je to skôr otázka ich identity a identifikácie a politická otázka. Pre pedagogiku vyslovujeme predpoklad, že ide o špecifickú kultúru a vzhladom na to ich zaradujeme do skupiny multikultúrnej výchovy. V tejto hypotéze ide o podstatné politické a sociálne riešenie tohoto problému.Súžitie kultúr, kde sa nestráca originalita implicitnej kultúry, identita a svojbytnost, ale kde pribúda rozmer všesvetovosti, pohybu po svete, práce so svete a dorozumení sa s každým, nazývame koexistenciou kultúr. 4.5 Stací vzdelanie na riešenie znevýhodnených ludí alebo ide skôr o edukáciu a životné kompetencie ako všeobecnú životnú filozofiu aj pre ostatnú populáciu?Tradicná pedagogika povýšila vzdelávanie za základ školských systémov. Až posledné desatrocia ukázali, že vzdelávanie samo osebe bez intenzívnej a kvalitnej výchovy môže viest k nespokojnosti ludí, k apatii, korupcii, intolerancii, xenofóbii, násiliu, drogám, agresii, terorizmu. Príkladom toho, ako sa vzdelanie dá zneužit na zlo, bol jedenásty september 2001 - nálety teroristov na USA. Preto sa intenzívne hovorí o tom, že vzdelávanie a výchovu treba zamerat na klúcové kompetencie cloveka – jednak schopnost cloveka použit, prejavit svoje schopnosti v praxi, jednak aby škola pripravila cloveka na to, co bude v živote najviac potrebovat a rozvinula tie kompetencie, ktoré bude využívat. Takouto kompetenciou je napríklad znalost cudzích jazykov, schopnost pracovat s informacno–komunikacnými technológiami, ale aj spôsobilost pracovat v zátaži, vediet riešit konflikty, vediet rokovat, byt asertívnym, ale aj empatickým, a najmä kreatívnym.Predpokladáme, že nestací len vzdelanie a vzdelávanie rómskych detí, ale že musí íst o komplexný proces celoživotnej edukácie zameranej na klúcové, životné kompetencie cloveka. 4.6 Ak zdôraznujeme, že je potrebné zlepšit vzdelávanie Rómov, aké sú najvhodnejšie postupy, metódy, obsahy, podmienky vzdelávania? Aký majú byt ucitelia rómskych detí?Vzhladom na multikultúrnu výchovu rómskych detí je potrebné inovovat obsah, metódy, podmienky vzdelávania a výchovy a lepšie pripravit, skvalitnit prípravu a celoživotné vzdelávanie rómskych ucitelov, vychovávatelov, asistentov. Vzdelávanie a výchova sa nedajú zlepšit, pokial to bude len záležitostou ministerstva školstva a školstva ako takého. Osobitne to platí o zlepšení situácie rómskeho obyvatelstva. Prechodom moci na samosprávy otvára urcité možnosti, podobne ako viaczdrojové, alebo najmä lepšie financovanie školstva. Prechod na samosprávy predpokladá aj zvýšenie participácie rómskeho obyvatelstva na spolocenskom živote, a najmä ich zúcastnenosti na výchove a vzdelávaní detí. 5 Rómske príslovia, poézia a próza „Odadženo mardo, so achila a coro,Oda mek goreder so hino korkoro.“- „Zle je tomu, kto je chudobný, ešte horšie tomu, kto je sám.“„Na co sa to hráte?„Pro soste tumen khelen?Na cistých,pro žúžena cnostných, na vznešených, pro pativale, pro rajikane,na múdrych,pro gadaver,na Spasitelov?pro Mesiášia?Úbohý clovek.Córo manuš.Zvonka si cistýAvral slal žúžo,a zvnútra zapáchaš stuchlinou.“sem andral khandes.“POZNANIEVraveli, aby som išla cestou poznania.Že iba v nom nájdem ten pravý zmyslel.A ja som šla.Hladala som, chodila,študovala.A našla som iba to, že ten,kto viac vie,je neštastnejší.DŽANIBENVakerenas, aj te džav dromeha džanibnaha.Hoj cak andre leste arakhavá odá cacipen.The me gélom.Odavas, phiravas,sikhluvas.The arakholom cak odá, hojjov ko buter,džanel hino,jekh bibachtaleder. 6 Záver Úsilie európskych Rómov zjednotit pocetné rómske združenia a vytvorit spolocnú medzinárodnú organizáciu vyvrcholilo v apríli 1971, ked sa delegáti zo štrnástich krajín stretli v Londýne na prvom Svetovom rómskom kongrese a založili Svetovú rómsku úniu. Dohodli sa, že v budúcnosti sa všetci budú oznacovat menom Rómovia, prijali program vzdelávania, vypracovania jednotnej gramatiky rómskeho jazyka, boja proti rasizmu. Dohodli sa aj na používaní vlastnej hymny a vlajky.