Vývoj školstva na Slovensku Vývoj školstva na Slovensku Školstvo na území Slovenska sa vyvíjalo už od 9. storocia a súviselo s príchodom slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda (r. 863). Konštantín vytvoril prvú slovanskú abecedu – hlaholiku, ktorá bola základom pre šírenie vzdelania. Obaja bratia založili na našom území i prvé školy, v ktorých boli vyucovaní budúci knazi starosloviencinou, zrozumitelnou im i ludu našich krajín. Správy o kláštorných a katedrálnych školách sa nezachovali, pretože všetky archívy boli spálené pri tureckých vpádoch. Prvá zmienka o kláštornej škole, ktorú založili benediktíni pod Zoborom, je až z konca 10. stor. Za obdobia humanizmu prevládalo predovšetkým individuálne vyucovanie, resp. domáce školstvo. Takýmto spôsobom mohli byt vyucení iba ludia z vysokopostavených rodov. Napr. vychovávatel Henricha VIII. bol profesor z krakovskej univerzity Leonard Cox. Niektorí domáci študenti, ktorí túžili za vzdelaním odchádzali za štúdiom na cudzozemské univerzity. Epocha humanizmu bola priaznivá pre rozvoj vysokého školstva. V roku 1465 vznikla v Bratislave Academia Istrpolitana podla vzoru bolognskej univerzity. Vznik Academie súvisí s ekonomických a politickým rozvojom krajiny v 15. stor. Bratislavská univerzita, ktorá bola jedinou vysokou školou v Uhorsku, mala štyri fakulty – artistickú, lekársku, právnickú a teologickú. Pre hospodárske tažkosti súvisiace so zabezpecovaním platov pre profesorov táto škola zanikla. V období stredoveku cirkev a šlachta udržiavali si dominantné postavenie v teológii, práve, umení, hospodárstve a prirodzene i v školstve. No v casoch reformácie a protireformácie (M. Luther) všetku moc mala v rukách šlachta, ktorá zakladala latinské stredné školy, ktoré boli v Bytci, Hlohovci, Ružomberku, Levoci, Kežmarku.. Každú školu viedol rektor, direktor a mala osobité ucebné plány a osnovy, casto závislé od toho, akého ucitela zamestnávala. Pocas reformácie prichádzali na Slovensko ucitelia z Nemecka, ale aj študenti odchádzali študovat do Wittenbergu, Halle a na dalšie univerzity. Zo Slovenska od 16. do 19. stor. vyštudovalo v Nemecku vyše poldruha tisíc študentov. V 17. stor. bola v Prešove založená i protestantská škola – Collegium scholastikum. V 16. –17. stor. prebiehala katolícka protireformácia, vznikla jezuitská rehola, ktorá nacrtla plán jezuitského školstva vybudovaného na vojenskej organizácii, na prísnej disciplíne. V tomto období biskup Peter Pázman získal cisára Ferdinanda II. a ten v roku 1635 dal súhlas na založenie univerzity v Trnave, neskôr aj v Košiciach. Cinnost univerzity v Trnave sa skoncila v r. 1777, kedy sa premiestnila do Budíka. Velkým prínosom pre školstvo bolo pôsobenie ucitela Jána Amosa Komenského, ktorý hoci nebol Slovák, vplýval aj na náš výchovný systém. Komenský zaviedol poriadok do školskej organizácie. Dieta zacína navštevovat materskú školu, po šiestom roku školu základnú, kde je vyucovacia rec materinská a trvá šest rokov. Po nej navštevuje latinskú školu. (V školskom roku 1917 – 1918 bolo na Slovensku len 158 škôl, kde sa vyucovalo po slovensky.) Komenský riešil problematiku výchovy a vzdelávania normálnej populácie, ale ako skúsený pedagóg sa venoval aj postihnutým jedincom. On prvý v dejinách pedagogiky zaviedol formu vyucovacej hodiny. Na jej projekcii si žiaci nadobúdajú vedomosti, ale i formujú svoje charakterové vlastnosti. Školstvo na našom území sa zveladilo najmä reformou Márie Terézie (1740 – 1780) a Jozefa II., ktorí vyhlásili, že škola je a vždy bude politická záležitost a otázkou verejného, štátneho záujmu, ciže štát bol prítomný vo všetkých jednaniach s cirkvou o školských otázkach. Vtedy nastali velké zmeny najmä v rakúskom školstve. Školstvo v Uhorsku sa vyvíjalo v ovela zložitejších hospodárskych a politických pomeroch ako v ostatných castiach monarchie. Najhoršia situácia bola najmä v oblasti výchovy dedinskej mládeže a mestskej chudoby. Mária Terézia po zreformovaní rakúskeho školstva sa pokúsila aj o reformáciu škôl V Uhorsku, o ich zjednotenie a poštátnenie. Zacala s reformou trnavskej univerzity a so zakladaním odborných škôl. V r. 1770 sa trnavská univerzita podpísaním nového študijného poriadku stala královskou univerzitou. Košickú univerzitu tereziánska reforma nepostihla. Jozef II. prvý uzákonila obdobie školopovinnosti od 6. do 12. roku a bola vydaná štátna norma pre Uhorsko Ratio educationis, ktorá rozdelila školy na ludové a latinské, tieto sa clenili na jednotlivé stupne a typy škôl podla vtedajšej spolocenskej štruktúry. O rozvoj školstva na Slovensku v 18. a zaciatkom 19. storocia sa postarali Matej Bel, Samuel Tašedík a Daniel Lehocký. M. Bel bol rektorom na mestskej škole v Banskej bystrici a potom rektorom na lýceu v Bratislave. Vysoko hodnotil výchovný a vzdelávací význam vlastivedy a geografie, národným jazykom – nemcine a slovencine. Další dopyt po rozvoji školstva môžme nájst v Žiadostiach slovenského národa z r.

1848.

Tu sa žiadalo, aby boli zriadované národné, reálne a dievcenské školy, ústavy pre výchovu ucitelov, gymnázia, lýceá, akadémie, polytechnické ústavy a univerzita s vyucovacím jazykom slovenským. No tieto žiadosti boli zamietnuté. K vedúcim osobnostiam slovenského národa patrí Ludovít Štúr, ktorý vysoko ocenoval vzdelávanie ako podmienku politickej slobody a sociálnej spravodlivosti. Taktiež žiadal povzniest vážnost ucitelského stavu, zabezpecit ucitelom primeranú odmenu a stály plat. Štúrova družina necakala na krajinské usporiadanie školskej otázky, ale pomocne sa usilovala nahradit alebo doplnit nedostatky verejného vyucovania zakladaním nedelných škôl, knižníc a citární. Predstavitelia madarskej šlachty prislúbili, že budú v Uhorsku nastolené predrevolucné pomery, co aj dodržali. To vyvolalo zvýšenú politickú aktivitu u Slovákov. Súhrnné požiadavky slovenského národného hnutia boli formulované a prijaté na zhromaždení v Martine v r 1861 ako Memorandum národa slovenského. Memorandum žiadalo, aby slovencina bola uznaná ako orgán verejného školského a cirkevného života a iné školské aktivity. Po neúspechu memoranda preniesla slovenská inteligencia svoju aktivitu do kultúrnej oblasti. V r 1863 bola založená Matica slovenská a boli otvorené tri slovenské gymnázia. V r. 1862 v Revúcej, v r. 1867 v Martine a v r. 1869 v Kláštore pod Znievom. Tieto gymnázia neskôr pod vplyvom madarských vládnucich tried zanikli. Niekolko myšlienok k plánu na organizáciu školstva (1848 – 1867) od J. Kollára: 1. Rast nižších alebo národných škôl nech sa neobmedzuje, nech je volný, dokonca nech sa podporuje a urýchluje. Rast vyšších škôl, gymnázií, lýceí, univerzít sa musí usmernovat a ich pocet urcovat podla síl a potrieb, aby sa vzájomne neoslabovali. 2. Výchovou treba zacat skoro, skôr ako sa zahniezdia nespôsoby a necnosti. 3. Školu má navštevovat všetka mládež v mieste bez výnimky...... Pomerne pokrokovú sústavu národného školstva (ludových a meštianskych škôl) utvoril školský zákon z r. 1869, ktorý stanovil povinnú dochádzku od 6. do 14. rokov a stanovil ciel a obsah výchovy a vyucovania, pamätal na vzdelávanie ucitelov, pre ktorých sa mali zriadovat osobitné ucitelské kurzy. V tomto zákone boli uplatnené tieto

zásady:

1. Veda a vyucovanie sú slobodné.

  • 2. O náboženské vyucovanie sa stará cirkev, štát zabezpecuje hlavný dozor.

3. Všetky hlavné jazyky v krajine sú si rovné.

  • 4. Ako dozorné a administratívne orgány sa zriadujú školské rady.
Ríšsky školský zákon znamenal v mnohých otázkach výrazný pokrok. Rakúsko-madarským vyrovnaním v r. 1867 sa dostali Slováci pod priamu nadvládu madarských vládnúcich tried, ktoré sa usilovali o vytvorenie národnostne jednotného madarského štátu, preto zrušili všetky slovenské gymnázia. To vyvolalo v ceských krajinách búrku protestov, pretože slovenskí žiaci zacali študovat v Cechách. No to malo vplyv na zachovanie a dalšie rozvíjanie národného povedomia doma, ale aj na upevnovanie a prehlbovanie vzájomných vztahov medzi Slovákmi a Cechmi. A tak ceskí a slovenskí politici zacali spolupracovat. Táto spolupráca sa naplno rozvinula po vzniku Ceskoslovenskej republiky v roku 1918. Vláda CSR mala po 28. októbri 1918 nelahkú situáciu pri budovaní nového štátu. Velké úlohy cakali v novoutvorenom štáte na školstvo, výchovu, vzdelávanie, ucitelstvo a pedagogickú teóriu a to najmä na Slovensku, ktoré sa podla Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 stalo súcastou nového štátu. V tomto období bola na Slovensku len tristo slovenských ucitelov pre ludové školy a a si dvadsat stredoškolských profesorov Slovákov. Vyše 4 000 škôl bolo madarských. Preto nástojcivou úlohou v novoutvorenej CSR bolo budovat Slovenské školstvo. Kedže slovenských pedagógov bolo málo, požiadali predstavitelia štátnej moci na Slovensku o pomoc ceských ucitelov a profesorov. V novom štáte sa postupne vytvárali možnosti pre budovanie slovenského národného a stredného školstva a zacali sa klást základy i pre vysoké školy. V roku 1922 bol vydaný Malý školský zákon, ktorý upravoval školstvo v celej republike. Zákon zaviedol osemrocnú školskú dochádzku pre celú republiku. Školská sústava zahrnovala: Detské opatrovne /materské školy/ - boli pod dozorom štátu a ich úlohou bolo starat sa o výchovu detí vo veku od 3 do 6 rokov. Ludové školy – sa rozdelovali na štátne, obecné, cirkevné a súkromné. Boli to osemrocné školy pre deti vo veku od 6 do 14 rokov. Meštianske školy – boli trojtriedne školy, do ktorých mohli postupovat žiaci po ukoncení

  • 5. rocníka ludovej školy. Gymnázia – boli výberovými školami, kde sa prijímali žiaci na
základe prijímacej skúšky. Delili sa na nižšie – 1. – 4. rocník a vyššie – 5. – 8. rocník.

Do roku 1939 existovali štyri typy gymnázií:

  • gymnáziá,
  • reálne gymnázia,
  • reformné gymnáziá
  • reálky.
Odborné školy zaujímali v školskej sústave dôležité miesto. Vznikli tieto druhy škôl odborných: hospodárske, obchodné, priemyselné a odborné školy pre jednotlivé odvetia priemyslu, ucitelské ústavy, odborné školy pre ženské povolanie a ucnovské školy. Vysoké školy sa zacali po roku 1918 rozvíjat i na Slovensku. Podla zákona zo dna 27. júna 1919 sa zriadila v Bratislave Ceskoslovenská štátna univerzita. Vyucovacou recou malo byt ceština a slovencina. Podla vládneho nariadenia zo dna 11. novembra 1919 dostala názov Univerzita Komenského. Po zániku CSR sa vytvorila 14. marca 1939 z vôle nacistického Nemecka Slovenská republika. Zmenené politické pomery sa prejavili v školských reformách. V roku 1940 vyšiel zákon o ludových školách, podla ktorého sa rozdelovali na cirkevné alebo obecné. Dalším zákonom, ktorý vyšiel za slovenského štátu, bol zákon o ucitelských akadémiách z októbra 1939. Ucitelské akadémie boli štátne a neštátne. Školské reformy zasiahli i gymnázia zo všetkých typov sa vytvorila tzv. jednotná stredná škola s názvom gymnázium. V tomto období zaznamenali výrazné zmeny vysoké školy. V Slovenskej univerzite v Bratislave sa zriadili nové fakulty ako napr.: telovýchovná, prirodovedecká fakulta. Boli založené Vysoká škola technická a Vysoká škola obchodná v Bratislave. Pocas Slovenského národného povstania Slovenská národná rada prijala dna

  • 6. septembra 1944 nariadenie o poštátnení školstva na Slovensku. Ním sa všetky
školy, pocnúc materskými a k niciac vysokými, stali štátnymi inštitúciami. Po 2. svetovej vojne sa opät obnovila Ceskoslovenská republika. Povojnové obdobie charakterizoval zápas o likvidáciu tažkých dôsledkov vojny a kladenie nových základov politického života. Politický zápas o charakter republiky sa prejavil aj v nejednotnom názore na školský systém a na štátnu školu. Súcasne s bojom o charakter školy hlavným problémom školskej správy bolo obnovenie vyucovania na všetkých typoch škôl. Spory o charakter školskej sústavy ukoncil nástup komunistickej moci vo februári 1948, ktorý priniesol program jednotnej nediferencovanej školy a tiež množstvo obsahových a ideologických zmien v duchu vtedajšej ideológie. Základom školskej sústavy sa stala jednotná štátna škola. Školská reforma v roku 1948 ustanovila devätrocnú povinnú školskú dochádzku, v roku 1953 sa skrátila na osem rokov a v roku 1960 zase predlžila na devät rokov. Princíp jednotnej školy sa zachovával až do roku 1990, ako školy s minimom volitelných predmetov, centralisticky riadenej štátom. V roku 1976 bol vyhlásený program povinnej desatrocnej školskej dochádzky s osemrocnou základnou školou a na nu naväzujúcou sietou stredných odborných ucilíšt, stredných odborných škôl a gymnázií. Legislatívne ho zabezpecoval Zákon c. 29/1984 o sústave základných a stredných škôl. Byrokratické riadenie škôl, ktoré ku každej inovácií vyžadovalo súhlas ministerstva znížilo tvorivost škôl a ucitelov. Odborné vzdelanie preniklo do všetkých druhov stredných škôl i gymnázia. Hoci to viedlo k úsporám na abiturienskych kurzoch, zároven to znížilo úroven objemu vzdelanosti. Zmeny v našej spolocnosti po roku 1989 sa odrazili aj v oblasti školstva v zmene štruktúry školského systému a postupnou inováciou obsahu vzdelania a výchovno-vzdelávacieho procesu. Systém základných a stredných škôl bol novelizovaný v roku 1990 Zákonom c.171/1990 Zb. Zákon je novelizovaný v týchto oblastiach:

  • základná škola sa predlžuje na 9- rocnú,
  • upravuje sa zriadovanie, financné a materiálne zabezpecenie stredných odborných
ucilíšt a stredísk pracovného vyucovania,

  • na školách sa nepovoluje cinnost politických strán a politických hnutí,
  • umožnuje sa zriadovat súkromné a cirkevné školy,
  • upravuje sa dlžka štúdia na niektorých stredných školách,
  • upravujú sa názvy niektorých typov škôl.

Sústavu základných a stredných škôl tvorí:

Základná škola Má devät rocníkov, pripravuje žiaka na dalšie štúdium a prax. Navštevujú ju žiaci najdlhšie do splnenia školskej dochádzky. Prvý až štvrtý rocník tvoria prvý stupen ZŠ a piaty až deviaty tvoria druhý stupen ZŠ. Základná umelecká škola Poskytuje základy vzdelania v jednotlivých umeleckých odboroch a pripravuje na štúdium na stredných školách umeleckého zamerania, na konzervatória a pre odborné štúdium na vysokých školách s umeleckých zameraním. Gymnázium je všeobecno-vzdelávacia vnútorne diferencovaná škola, ktorá pripravuje predovšetkým pre štúdium na vysokých školách. Tiež pripravuje i pre výkon niektorých cinností v správe, kultúre a v dalších oblastiach. Má najmenej štyri a najviac osem rocníkov. Štúdium je ukoncené maturitnou skúškou. Stredné odborné školy Poskytujú stredné odborné vzdelanie alebo úplne stredné odborné vzdelanie. Pripravujú predovšetkým na výkon povolania v cinnosti v národnom hospodárstve, správe, kultúre a v ostatných oblastiach života. Pripravujú aj na štúdium na vysokej škole. Štúdium trvá spravidla štyri roky a koncí maturitou skúškou. Konzervatórium Je špecifický typ strednej odbornej školy, ktorá pripravuje pre tieto odbory : spev, tanec, dramatické umenie. Pripravuje i pre štúdium na vysokej škole. Spravidla ma šest rocníkov, v odbore tanec osem rocníkov a ukoncuje sa absolutóriom. Stredné odborné ucilištia Pripravujú na výkon robotníckych povolaní a odborných cinností. Štúdium trvá spravidla tri roky a ukoncené je záverecnou skúškou. V štvorrocnom štúdiu sa v študijných odboroch pripravuje na výkon niektorých nárocných robotníckych povolaní a niektorých technicko-hospodárskych cinností prevádzkového charakteru. Toto štúdium sa ukoncuje maturitnou skúškou. SOU zabezpecujú teoretické vyucovanie, praktické vyucovanie a výchovu mimo vyucovania. Stredisko praktického vyucovania Zabezpecuje praktické vyucovanie a výchovu mimo vyucovania pre žiakov, ktorým stredné odborné ucilište zabezpecuje len teoretické vyucovanie. Špeciálne školy Poskytujú prostredníctvom osobitných výchovných a vyucovacích metód, prostriedkov a foriem výchovu a vzdelávanie žiakov mentálne, zmyslovo alebo telesne postihnutých, žiakov s chybami reci, s viacerými chybami, tažko vychovávatelných, chorých a oslabených a pripravujú ich na zaclenenie do pracovného procesu a života spolocnosti. Vysoké školy Sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké samosprávne inštitúcie, ktorých zriadovanie a cinnost je legislatívne upravená Zákonom c. 172/1990 Zb. o vysokých školách. Základnou úlohou vysokých škôl je poskytovat vysokoškolské vzdelávanie na základe tvorivého vedeckého bádania a tvorivej umeleckej cinnosti. Majú výhradné právo poskytovat vysokoškolské vzdelanie a udelovat akademické tituly absolventom vysokoškolského štúdia. Môžu uskutocnovat celoživotné vzdelávanie. Na Slovensku jestvujú univerzitné typy vysokých škôl /Univerzita Komenského v Bratislave.../, typy technických univerzít /Technická univerzita v Košiciach.../, samostatné vysoké školy /Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline.../. Riadne vysokoškolské štúdium trvá 4 – 6 rokov a ukoncuje sa štátnou skúškou, ktorá je tiež predpokladom na získanie akademického titulu /Mgr., Ing., MUDr.,.../. Školský systém predstavuje hlavný clánok našej výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorej rovnocennou súcastou sú i školské zariadenia. Pôsobnost školských zariadení je orientovaná najmä na oblast výchovy, záujmového vzdelávania, ochranu detí pred sociálno-patologickými vplyvmi, na prevenciu delikventného vývinu detí a na vytvorenie optimálnych podmienok zdravého vývinu detí a mládeže. Škola mala i má významné miesto pri formovaní spolocenského života. Pripravuje budúcich odborníkov vo všetkých oblastiach života. Preto význam škôl je casto rozsiahlejší ako si uvedomujeme o com svedcí aj známy výrok, že škola je dielnou ludskosti. Použitá literatúra P. Masarik a kol., Všeobecká pedagogika, Vysoká škola pedagogická /skriptum/,1994 M. Brtková, Kapitoly z dejín pedagógov, Univerzita Komenského Bratislava /skriptum/,

1995.