Vypracované maturitné témy z náuky o spolocnosti A- MATURITNÉ TÉMY – NÁUKA O SPOLOCNOSTI 1.Psychológia, jej definovanie, miesto v systéme vied, psychologické metódy -veda o psychike, duši (psyché = duša, logos = slovo) -pojmom duša sa už od stredoveku rozumela nehmotná substancia, ako nositelka života a duševného diania -patrí medzi hoministické vedy = vedy o cloveku -materializmus – celý svet má hmotnú podstatu, odmieta pojem duše, psychika je osobitná vlastnost vysoko organizovanej hmoty -idealizmus – jestvujú dve podstaty – hmotná a duchovná – telo a duša -psychika, ktorú psychológia študuje, sa prejavuje na dvoch úrovniach : a) prežívanie – dostupné samotnému cloveku pri sebapozorovaní, kedy si uvedomuje svoje myšlienky, spomienky, pocity, alebo kedy plánuje svoju cinnost = vnútorný svet cloveka b)správanie – súhrn všetkých vonkajších, pozorovatelných prejavov cloveka, ktoré sú tým prístupné aj iným a) -základné kategórie prežívania: obsahy (vnemy, predstavy, myšlienky ), city a snahy -predmetom prežívania môže byt vonkajší svet, stav vlastného organizmu, stav vlastnej mysle -vedomé prežívanie ( clovek si uvedomuje, že zážitky patria k jeho „ja“- sú vlastné ) -nevedomé prežívanie ( neuvedomuje si svoje prežívanie, alebo si neuvedomuje jeho prícinu, ši súvislosti ) -zážitky sa delia na poznávacie a citové alebo na myšlienky (idey) a dojmy (impresie) b) -odpoved organizmu na zmeny v jeho okolí -prejav prispôsobenia organizmu alebo osobnosti prítomným a budúcim podmienkam -môže byt vyvolané i spomienkou na minulé alebo predpokladom do budúcnosti -aktivity, ktoré môže pozorovat iná osoba alebo, ktorú môžu zaznamenat prístroje -kategórie správania : konanie (jednorázové – úkon, akt a dlhodobé – cinnost ) rec výraz ( mimický a pantomimický ) psychické procesy: pozornost / pocity vnímania / predstavy, pamät, fantázia / myslenie, rec / emócie, city / motivácia, snahy, vôla 2.Vývin psychiky ( socializácia a individualizácia ), vplyv prostredia a dedicnosti psychológia – sústava vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom psychiky, vedou o prežívaní a správaní živých bytostí vývoj – proces objavovania istých znakov, javov, proces ich rastu a zmeny od jednoduchšieho k zložitejšiemu vývin – odohrávanie obdobných procesov s indivíduom – clovekom na biologickej a psychologickej rovine vývin psychiky - proces zmien v psychike, ktoré sa uskutocnujú v case a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie dostáva na kvalitatívne vyššiu úroven

- jej dve podstaty sú:

a)socializácia -ludský jedinec si v období vývinu osvojuje rozlicné vedomosti, postoje, pravidlá a zvyklosti správania platné v spolocnosti, v ktorej žije ( uskutocnovaná je výchovou a sebavýchovou ) b)individualizácia -každý jedinec sa stáva sám sebou, s nikým iným nezamenitelnou individualitou dedicnost -faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine -prenášanie istých znakov z rodicov na ich potomkov -súbor génov = faktorov sa nazýva genotyp -dieta nededí priamo nejakú vlastnost, nejaký znak od svojich rodicov, ale dedí len faktory, ktoré riadia vznik a vývin týchto znakov a vlastností prostredie -faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine -súhrn všetkých vonkajších cinitelov, ktoré pôsobia na jedinca a jeho vývin (cielavedomo, systematicky, náhodne) -súhrn všetkých podnetov, ktoré jedinec príma od pocatia po smrt -„dajte mi dieta do 5 rokov a ja vám z neho vychovám, co chcete – génia, umelca alebo vraha“ -prostredie zasahuje do vývinu individuálnych odlišností nielen velkostou svojich faktorov, ale najmä casom ich pôsobenia -príklad: Fridrich II , že rec, ktorou deti zacnú hovorit .. 3.Ucenie a druhy ucenia. Pamät -v širšom slova zmysle nadobúdanie, obohacovanie individuálnej skúsenosti pocas vývinu jedinca -v užšom slova zmysle cielavedomá a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov a zrucností, ci foriem správania -v psychológii je to relatívne permanentná zmena v správaní, vyplývajúca zo skúseností formy ucenia a) habituácia – prispôsobenie sa podnetu b) asociacné – zahrna náucný vztah medzi udalostami = vytváranie istých druhov spojení medzi podnetmi, udalostami, formami správania, ktoré vedú k riešeniu situácie intelektuálne ucenie – clovek, žiak si osvojuje vedomosti motorické ucenie – osvojovanie si zrucností a návykov = tanec, korculovanie, ... sociálne ucenie – clovek si osvojuje spôsoby správania sa v spolocnosti, v rozlicných situáciách, ciže isté zvyklosti, pravidlá správania mimovolné ucenie – nastáva bez priameho vôlového úsilia alebo motivácie ucit sa imitacné ucenie – pomocou napodobnovania -výsledky pri ucení väcšinou však získame vdaka tréningu a praxi pamät = schopnost, proces prijímania , ukladania a vybavovania minulých zážitkov a skúseností -funkciou pamäti je uchovávanie informácií na základe ich výberu, porovnávania, uskladnovania, vyhladávania a vybavovania -širšie ponatie pamäti predstavuje všetku uchovávanú skúsenost zasahujúcu do psychickej cinnosti -v užšom zmysle je to schopnost vedomej reprodukcie urcitej skúsenosti podla jednotlivých senzorických analyzátorov- zraková, sluchová, chutová .. = zmyslová podla typov podnetov - pamät na mená, císla, tváre, orientacná pamät ... empirická (skúsenost) - ukladáme si svoje zážitky reproduktívna - zameraná na vedomosti ultrakrátka = senzorická - v telefónnom zozname vyhladáme císlo, vytocíme ho a v zápätí zabudneme krátkodobá - informácie pretrvávajú niekolko desiatok sekúnd a kódujú sa na vstupe do dlhodobej pamäti, kde sa môžu uchovávat aj po celý život mechanická - vytvárame spojenia medzi prvkami bez vzájomného vztahu ci významu pomocou opakovania logická - predpoklad porozumenia vzájomných súvislostí motorická - využívame pri osvojovaní si pracovných zrucností, pri športe, tanci ... verbálna - slúži na uchovávanie slovných informácií názorná - pamät na lahšie vnímanie informácie o predmetoch a javoch 4.Osobnost, typy osobnosti, crty osobnosti a schopnosti -sebaregulujúci systém individuálne, jedinecne kombinovaných psychických charakteristík, ktoré sa utvárajú individuálne, jedinecne v jednote dedicného a získaného a ktoré fungujú v systéme vonkajších vztahov u konkrétneho jedinca -od gréckych lekárov Hippokrata a Galena pochádza typológia štyroch temperamentov závisiacich od prevládania telesných tekutín v organizme: krv, hlien, žlc, cierna žlc a/ sangvinik - živost, pohyblivost, striedanie nehlbokých citových vzplanutí

  • veselý, optimistický, spolocenský
b/ cholerik - výbušná povaha, tažko sa ovláda, silné emocionálne reakcie

  • neprispôsobivý, netolerantný
c/ flegmatik - pokojný, málo výrazný prejav citových reakcií

  • racionálne premýšla, spolahlivý, nepodlieha náladám
d/ melancholik - uzavretý, nesmelý, depresívnejší

  • horšie prispôsobivý, trvácne city
C. G. Jung - introvert – uzavretý, bohatý vnútorný život, menej komunikuje s okolím, nespolocenský

  • extrovert – velmi spolocenský, lahko nadväzuje kontakty, je povrchnejší
H. Eysenack – neuroticizmus = reagovat neuroticky = úzkostne, podráždene, nepokojne, sebaneisto E. Spragner – clovek – teoretický, praktický, estetický, sociálny, mocenský, náboženský Crty – zistitelné tendencie k akcii = umožnujú nám predvídat správanie a prežívanie cloveka, ktorému pripisujeme patricnú crtu (majú ráz trvalej charakteristiky) Schopnosti – osobné predpoklady na vykonávanie urcitej cinnosti, ktoré tejto cinnosti zodpovedajú a zabezpecujú jej úspešnú realizáciu delia sa na: 1.) rozumové (inteligencia) 2.) špeciálne - verbálne (recové) – schopnost vyjadrit sa, rozumiet vztahom, vyjadreným slovám

  • priestorová predstavivost- súhrn priestorovej orientácie, vizualizácie, kinesteckej
predstavivosti

  • numerická – zaobchádzanie s císlami v rámci matematických úkonov
  • percepcná – schopnost rýchleho a presného postrehu
  • pamätové – schopnost vybavenia si ...
  • psychomotorické – vyžadujú si diferencované, koordinované zaobchádzanie s
nástrojmi a prístrojmi

  • umelecké – literárne, hudobné, výtvarné, vedecké
inteligencia – všeobecná schopnost, ktorá je predpokladom na primerané prispôsobenie sa situácii, kde nevystacíme so skúsenostou tvorivost - niektorí hovoria, že je súcastou inteligencie

  • iný hovoria, že je samostatnou schopnostou alebo formou inteligencie
  • hovorí sa o takzvanom jednofaktorovom modeli = g-faktor
viacfaktorovom modeli ( inteligencia ako súbor navzájom funkcne málo súvisiacich rozumových schopností, ktoré sa v jej štruktúre vyskytujú, uplatnujú )

  • inteligencia ako schopnost má totiž v populácii tú vlastnost, že jej výskyt sa riadi
zákonitostami tzv. normálneho rozloženia

  • na vyjadrenie úrovne intelektových schopností používame inteligencný kvocient = IQ
mentálny vek IQ = –––––––––––– .100 fyzický vek

  • nadanie - súhrn vlôh ci schopností pre urcitú cinnost
  • vzniká interakciou zrenia genotypických vlôh s vývinovým podnecovaním ich rozvoja
a uplatnením vplyvov prostredia debilita – lahší stupen mentálnej retardácie; lahká, stredne tažká, tažká; prejavom je oslabená schopnost narábat s abstraktnými pojmami; znížená chápavost; zhoršený úsudok a neschopnost korekcie; lahko ovplyvnitelný; znížená kapacita pamäti; prvé príznaky už v predškolskom veku; 50-69 imbecilita – stredne tažká úroven mentálnej retardácie; obmedzená vzdelávatelnost; slovné prejavy chudobné o bežné pojmy; poruchy výslovnosti; porucha zjavnejšia už od malicka; neobratní; neschopní cítania a písania; vedia si osvojit hygienické návyky, nesamostatní; 20-49 idiotia – najtažší stupen mentálnej retardácie; chôdza a rec v šiestom roku; neartikulovaná rec; umiestnený v ošetrovacích ústavoch doživotne; do 20 sociálna slabomyselnost – znížená úroven inteligencných schopností v dôsledku nedostatocného podnecovania zo strany sociálneho prostredia 5.Zmysly, city, predstavy -život cloveka urcujú primárne hodnoty ( Freud – túžba po slasti, Adler – túžba po moci, Frankl- túžba po zmysle ) emócie – prežívanie vztahu cloveka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu, k iným ludom city – trvalejšie emócie spojené s vyššími potrebami (medziludské vztahy, pocit myslenia, pocit prežívania krásy, .. ) -city aj emócie majú výraz v mimike a pantomimike, v intenzite hlasu, ... -prejavy citov : smiech, plac ... funkcie citov -systém signálov -cinná stránka osobnosti cloveka -krátko – alebo dlhodobé motívy cinnosti -majú regulujúcu funkciu znaky citov -základ súvislosti prežívania -presahujú z vedomia do nevedomia a naopak -univerzálne -prejavujú sa bohatstvom kvalít -menitelné a labilné vlastnosti citov -polarita ( city alebo emócie vytvárajú páry protikladných kvalít ) -aktívne city (vedú k zvýšeniu aktivity – nadšenie, radost .. ) a pasívne city (vedú k oslabeniu aktivity – smútok, pesimizmus, .. ) -ambivalencia – ( jedinec prežíva k objektu súcasne protikladné emócie ) afekty – emocionálne stavy, ktoré prebiehajú prudko, cloveka úplne ovládnu, prejavia sa ako krátkodobé vzplanutia ( afekty strachu, zúrivosti .. ) nezvládnutý afekt – clovek stráca kontrolu na d situáciou nálady – stavy dlhšietrvajúceho, prakticky rovnakého „zafarbeného“ emocionálneho preživ. -na správanie cloveka vplýva pozitívne ( radostná, optimistická, ...) negatívne ( smutná, depresívna, .. ) -patetická nálada ( dlhodobý stav vzrušenia alebo smútku, ktorý môže mat chorobný ráz )

druhy nálad:

a.)povznesená, dobrá – prejavuje sa veselostou, radostou, optimizmom ... b.)skleslá – prežívame sklúcenost, smútok, depresiu ... c.)zlostná – prejavuje sa podráždenostou, urážlivostou, ... vyššie city : morálne, estetické, intelektuálne, sociálne v nich sa prejavuje ludská úroven cloveka predstava – psychický proces, ktorý názorne zobrazuje predmet alebo dej pôsobiaci v danej chvíli na zmyslové orgány -jedinecná – bic -všeobecná – bicovanie niekoho spomienka – retrospektívne nazeranie subjektu obrazotvornost – rozvinutá forma predstavivosti, tvorivá syntéza predstáv (myslenie v obrazoch ) fantázia – kombinácia predstáv, ktoré subjekt doteraz neprežil i ked ich zdrojom je skoršie vnímaná objektívna realita -rekonštrjujúca – stavbár vidí nedokoncenú budovu a ... -tvorivá – vedecký objav, vynález -snenie – hladenie do blba, kto sníva casto = odborná pomoc, sen = únik s reality zmysly - vnútorné – cas, hlad, pocit bolesti, pocit polohy a rovnováhy, ...

  • vonkajšie – zrak, cuch, sluch, ..
6.Ekonómia - definícia, druhy, základné otázky, ekonomické systémy, input-output -veda o tom, ako spolocnost využíva zdroje na výrobu užitocných tovarov a ako ich rozdeluje medzi jednotlivé skupiny spolocnosti

zaoberá sa skúmaním :

-výroby, výmeny tovarov -vývoja cien -o volbe ( co vyrábat, ako využívat zdroje ) -penazí (banky, bohatstvo )

ekonómia sa delí na:

a.)makroekonómia – skúma fungovanie ekonomiky ako celku pomocou hrubého národného produktu, cenovou hladinou, cistým vývozom a nezamestnanostou b.)makroekonómia – analyzuje správanie jednotlivých zložiek ako odvetvia, firmy, domácnost -pozitívna ekonómia - ako to je v skutocnosti

  • zahrna faktické súdy
-normatívna ekonómia - ako by to malo byt

  • zahrna etické súdy

základné otázky:

-Co vyrábat ? – aké druhy statkov a služieb treba vyrábat, v akých množstvách a kedy -Ako vyrábat ? – kto bude jednotlivé druhy statkov a služieb vyrábat, akú techniku a technológiu pri tom použije -Pre koho vyrábat ? – spôsob rozdelovania výsledkov výroby ekonomické systémy : sociálne inštitúcie, ktoré zabezpecujú výrobu, výmenu, rozdelovanie a spotrebu tovarov a služieb spolocnosti podla delby práce -primárny – ( získavanie surovín z prírody – pvh, baníctvo, tažba dreva, rybárstvo ) -sekundárny – ( spracovanie surovín na tovary – strojárstvo, drevospracujúci priemysel ) -terciárny – ( poskytovanie služieb – obchod, doprava, školstvo, zdravotníctvo ) -kvarciárny – ( informacné služby ) podla dejín spolocnosti -predindustriálna ( zberaci, lovci, pastieri – prevládalo pvh, zvyky tradície ) -industriálna ( priemyselná revolúcia = kapitalizmus ) -postindustriálna ( 2.polovica 20. str; terciárny sektor-práca 2/3 ob., technl. ) z hladiska organizácie ekonomického systému : na zvykoch a tradíciách, príkazová, trhová, zmiešaná z hladiska spolocensko-ekonomickej formácie poznáme e.s. : prvotnopospolná spolocnost otrokárska feudálna kapitalistická podla Ústavy SR má táto krajina trhovo, sociálne, a ekologicky orientovanú politiku inputy – statky alebo služby, ktoré firmy využívajú vo svojich výrobných procesoch outputy - celkové množstvo vyrobených tovarov vyjadrené vo fyzikálnych jednotkách 7.Trh a príkazy ekonomiky, zákon neviditelnej ruky, ekonomická úloha vlády trh – miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, aby sa dohodli na kúpe a predaji tovaru, služieb

podla poctu tovarov a služieb poznáme trh:

-ciastkový ( kúpa a predaj jedného tovaru) -agrárny ( trh všetkých tovarov a služieb)

podla predmetu kúpy a predaja cleníme trhy na :

-trh výrobných faktorov (kúpa a predaj práce, pôdy a kapitálu) -trh tovarov a služieb ( sú urcené na osobnú spotrebu) -financný trh ( prerozdelovanie financných prostriedkov medzi ekonomické subjekty)

podla územného hladiska hovoríme o :

-miestnom trhu -národnom trhu -svetovom trhu subjekty trhu -firmy (podniky, výrobcovia) – vyrábajú tovary a služby a na trh prichádzajú ako predávajúci -domácnosti ( spotrebitelia ) – vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci a na trhu výrobných faktorov ako predávajúci -štát – na trhu aj ako kupujúci i predávajúci (mal by hlavne obchodovat a podporovat slobodné, konkurencné trhové prostredie ) trhový mechanizmus – súhrn procesov a vztahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov, služieb alebo výrobných faktorov za trhovú cenu

-tvorí ho proces tvorby:

dopytu – závisí od ceny tovaru, množstva žiadaného tovaru, výšky príjmu, zálub, módy

  • množstvo tovarov, aké sú spotrebitelia ochotní a schopní za urcitú cenu na trhu kúpit
ponuky – závisí od ceny ponúkaného tovaru, jeho množstva a nákladov spojených s výrobou

  • súhrn všetkých tovarov, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh, aby ich za urcitú
cenu predali individuálna ponuka – ponuka tovarov a služieb jedného výrobcu ciastková ponuka – ponuka jedného druhu tovarov a služieb od viacerých firiem agregátna (súhrnná ) – súhrn všetkých tovarov a služieb, ktoré predávajú všetci výrobcovia dovedna Ekonomická úloha vlády

  • trh sa nespráva vždy ideálne ( každý jednotlivec sa správa ako egoista = riadený
neviditelnou rukou, sleduje len svoje vlastné blaho = ako keby bol vedený neviditelnou rukou k tomu, aby sa dosahovalo najväcšie blaho pre všetkých )

úlohou štátu je zabezpecit v štáte:

-stabilitu (znižovanie nezamestnanosti, inflácia a podporovanie ekonomického rastu ) -efektívnost ( zabránit externalitám, verejným statkom ) -rovnost ( progresové zdanovanie = vyššie zdanovanie dôchodku bohatých, transferové platby = podpora ludí, za ktorú vláda nedostane nic ) Hospodárska politika - súhrn cinitelov, nástrojov, procesov a opatrení štátu v oblastiach ekonomického života

  • jej najdôležitejším subjektom je vláda
-ciele hospodárskej politiky z casového hladiska delíme na : krátkodobé (dni, týždne, mesiace ) strednodobé ( 1-5 rokov ) dlhodobé ( 5-10 rokov )

-z hladiska koncepcií :

magický trojuholník, štvoruholník

-z hladiska stability:

nezamestnanost, cenová stabilita, ekonomický rast, rovnováha platobnej bilancie, optimálne rozdelovanie dôchodkov podla nástrojov, aké štát na regulovanie hospodárskych procesov využíva : a.)monetárna ( penažná a úverová ) politika – riadenie bánk a obehu penazí b.)fiškálna ( rozpoctová ) politika – vyberanie daní, nákupy statkov, služieb na transferové platby a štátny rozpocet nástroje monetárnej politiky - priame (administratívne ) - regulácia investicnej spolocnosti, potrebného úveru

  • nepriame ( ekonomické ) - diskontná sadzba (úroková sadzba, za ktorú si obchodné
banky požiciavajú peniaze od centrálnych bánk )

  • stanovenie povinných minimálnych bankových rezerv
  • operácie na volnom trhu
8.Makroekonomika a jej základné pojmy. Ciele a nástroje makroekonomiky -skúma ekonomiku ako celok, chovanie národného hospodárstva, analyzuje celkovú úroven hrubého národného produktu, cien zahranicného obchodu a zamestnanost

ciele:

1.) output – (vysoká úroven, rýchli rast ) 2.) zamestnanost – ( vysoká úroven zamestnanosti, nízka nedobrovolná nezamestnanost ) 3.) stabilita cien – ( stabilita cenovej hladiny, slobodné trhy ) 4.) zahranicná bilancia – ( rovnováha medzi vývozom a dovozom )

nástroje:

1.) fiškálna politika – ( zdanenie a štátne výdavky ) 2.) monetárna politika – ( regulovanie obehu penazí, úroková miera ) 3.) dôchodková politika – ( stabilita meny ) 4.) zahranicná ekonomika – ( obchodná politika a zásah do menového kurzu ) 9.Agregátna ponuka a agregátny dopyt. Ekonomické cykly AP – objem celkovej produkcie, ktorá sa vyrobí a predá AD – celkový output, ktorý spotrebitelia dobrovolne spotrebujú

  • ak sa rovná makroekonomická rovnováha ( vzájomné pôsobenie AD a AP )
  • ponukový šok = náhla zmena podmienok v nákladoch a produktivite, co má úcinok na
AP ( neúrody, zemetrasenia, .. )

  • ak sú ceny vysoká, output nízky + tažkodostupné peniaze ( spomalenie rastu penazí
a jej ciastky v banke )

  • ekonomickú cinnost ovplyvnujú aj vonkajšie premenné – ( vojny, revolúcie, pocasie,
.. ) 10.Národný produkt a národný dôchodok. Výpocet a definovanie HNP – meradlo vysokej úrovne produkcie ( meradlo všetkých statkov a služieb, ktoré sa vyprodukovali za jeden rok ) -delí sa na - nominálny ( skutocné, bežné trhové ceny )

  • reálny ( konštantné ceny za napr. 1 rok )
  • potencionálny ( co môžeme dosiahnut )
  • reálny ( co sme dosiahli )
stabilita cien – ked sa úroven cien prudko nezvýši alebo nezníži ( podmienkou je udržat slobodný trh )

  • index spotrebitelskej ceny = meria náklady fixného spotrebného koša typické pre
mestského spotrebitela v % = i.s.c. v danom roku – i.s.c. v predchádzajúcom roku / i.s.c. v predchádzajúcom roku .100 menový kurz = cena našej meny meraná menami iných krajín -ak stúpa – pre nás je vývoz drahší -ak klesá – ceny u nás stúpajú, inflácia sa zvyšuje HNP- (USA) – penažná hodnota všetkých statkov a služieb vyrobených za daný rok vrátane obcanov HDP – (EU) – len na území urcitého štátu cistý NP = HNP – amortizácia ( hodnota opotrebovaných strojov, zariadení, .. ) meradlá NP – celková penažná hodnota toku finálnych výrobkov

  • celkové dôchodky výrobných faktorov ( mzda, úrok, renta, zisk ), ktoré sú výrobnými
nákladmi

HNP je súcastou 4 zložiek :

-osobné, spotrebné výdavky na statky a a služby -hrubé, súkromné domáce podnikanie ( investície ) -štátne výdavky na statky a služby -cistý vývoz ( rozdiel medzi vývozom a dovozom )

HNP ako súhrn nákladov :

-mzda, úrok, renta, zisk -nepriame podnikové dane, ktoré vystupujú ako náklady na zabezpecenie toku produktov -amortizacné predpisy ekonomický cyklus = tep spolocný väcšine sektorov ekonomiky a všetkých vyspelých trhových ekonomík fázy: expanzia, boom (vrchol ), recesia ( pri poklese nákupov vzrastú podnikové zásoby –pribrzdenie výroby – nižší dopyt po práci – nižšie zisky podniku, rast nezamestnanosti , ... 11.Peniaze a banky. Inflácie - jej definovanie a druhy 1.) peniaze sa v ekonomike vyskytujú ako : mince, papierové peniaze, depozitné peniaze ( úverové a platobné karty ) 2.) peniaze plnia v trhovej ekonomike tri funkcie : výmenný prostriedok, zúctovacia jednotka, uchovávatel hodnôt ( poklad ) 3.) penažný trh je trh krátkodobého, respektíve strednodobého pôžickového kapitálu, kde sa realizujú pôžicky a úvery nepresahujúce dobu splatnosti jeden rok 4.) kapitálový trh poskytuje pôžicky a úvery na dobu splatnosti dlhšiu ako jeden rok 5.) cenou penazí na penažnom a kapitálovom trhu je úrok 6.) penažný i kapitálový trh sa môžu realizovat v domácej i zahranicnej mene 7.) valuta je oznacenie pre peniaze iných štátov 8.) devíza je krátkodobá penažná pohladávka, znejúca na cudziu menu a splatná v cudzine

druhy bánk:

-centrálne (NBS ) – riadená vládou, reguluje ponuky penazí, podmienky úveru a dozerá na cinnost komercných bánk -obchodné ( komercné ) – robia aktívne ( poskytovanie úveru ), pasívne ( príjem vkladov ) a sprostredkovatelské operácie (prevody na úcty .. ) -iné penažné ústavy – poistovne, sporitelne v 1957 EIRB = európska investicná, rozvojová banka, ktorá vznikla „rímskou zmluvou“ spolocne s EHS

  • 1981- prijatá mena ECU ( dnes euro )

INFLÁCIA

-je zvyšovanie hladiny priemernej úrovne cien všetkých tovarov a služieb v priebehu dlhšieho obdobia -znehodnotenie penažnej jednotky, respektíve trvalé znižovanie kúpnej sily penazí -inflacný rast cien je vyvolaný bud rastom dopytu, ktorý nie je krytý ponukou, alebo rastom cien vstupov -najznámejšie formy inflácie sú : mierna, postupná a hyperinflácia -inflácia sa algebricky vyjadruje indexom spotrebitelských cien -stav v ekonomike, ak rastie inflácia pri vysokej miere nezamestnanosti sa nazýva stagflácia -je vážnou chorobou ekonomiky, negatívne postihuje ako podnikatelské subjekty, tak aj domácnosti -univerzálnym liekom na infláciu je obnova efektívneho ekonomického rastu 12.Nezamestnanost - definovanie, druhy -nie všetci práceschopný obyvatelia majú prácu práceschopné obyvatelstvo sa delí na – zamestnaní ( vykonávajú akúkolvek platenú prácu + ludia majú prácu, ale sú chorí, štrajkujú, na dovolenke )

  • nezamestnaní ( ludia bez práce, ale aktívne hladajú prácu )
pracovná sila = nezamestnaní + zamestnaní ponuku práce ovplyvnujú - velkost populácie

  • kvalita a kvantita vykonanej práce
  • miera nezamestnanosti v % = pocet nezam. hladajúcich si prácu / eko. aktívne ob. .
100

  • druhy nezamestnanosti
-frikcná ( v dôsledku pohybu ludí medzi pracovnými oblastami, po škole, prestahovaných, .. ) -štrukturálna ( vzniká z nesúladu medzi ponukou a dopytom -cyklická – sezónna ( nedostatocný agregátny dopyt )

- sociálne dopady v nezamestnanosti sa prejavujú v:

-strate sebadôvery nezamestnaných -strate chuti opät sa vrátit do zamestnania, respektíve hladat nové zamestnanie -narušení osobnosti -raste : zlocinnosti, narkomanstva, ekonomickej kriminality, opilstva apod. -kým podstatná cast ekonomických dopadov sa dá vrátit väcšina sociálnych dopadov sú nezvratné 13.Podnik a jeho formy. Ekonomická integrácia a jej druhy. podnik – samostatná hospodárska jednotka vyrábajúca výrobky alebo poskytujúca služby urcené na predaj alebo súhrn všetkých hmotných ( kapitál, majetkové práva ), nehmotných ( obchodné meno, povest, postavenie ) a osobných ( kvalifikácia zamestnancov )zložiek podnikania -podnikanie chápeme ako sústavnú ( nepretržitú ) zárobkovú cinnost vykonávanú vlastným menom a na vlastnú zodpovednost, ktorej cielom je dosiahnut zisk -znaky podnikania - samostatnost - ekonomická ( bez zásahu štátu )

  • majetková
  • sústavnost
-podnikajú fyzické osoby ( každý clovek ako prirodzený nositel práva a povinností ) -zoznam do ktorého sa zapisujú dôležité informácie o organizáciách = obchodný zákonník práva podniku : obchodný názov ( meno ), vlastnenie majetku, zamestnávanie zamestnancov povinnosti podniku : viest úctovníctvo, platenie daní, dodržiavanie bezpecnosti -podniky majú právnu subjektivitu (môžu uzatvárat zmluvy s inými subjektami ) -z hladiska vlastníctva rozdelujeme štátne a súkromné podniky -podla velkosti cleníme podniky na malé, stredné, velké

organizacno - právne formy podnikania :

a.)živnosti - malé podniky pôsobiace vo sfére obchodu, služieb

  • živnostník s neobmedzeným rucením
  • ohlasovacie živnosti - ohlásit živnostenskému úradu
  • na remeselné, viazané, volné
  • koncesované živnosti – živnostenský ú.
musí udelit koncesiu b.)obchodná spolocnost je združenie dvoch alebo viacerých podnikatelov -verejná obchodná spolocnost – 2 spolocníci, rucia neobmedzene -spolocnost s rucením obmedzením – 1-50 spolocníkov, rucia obmedzene iba do výšky svojho vkladu ( 200 000 )

  • komanditná spolocnost – združenie komplementárov ( rucia neobmedzene, zastupujú
spolocnost ) a komanditistov ( rušia obmedzenia )

  • úcastnícka (akciová spolocnost ) – základný kapitál 1 milión, rozdelené na akcie ktoré
vlastnia akcionári c.) družstvo – súkromní vlastníci dobrovolne združia svoj majetok, aby ho spolocne využívali

14.Sociológia, jej predmet a hlavné smery:

  • veda o spolocnosti: veda o sociálnom správaní, o vzájomnom pôsobení ludí, o
sociálnych skupinách, o sociálnych vztahoch, o sociálnej štruktúre a pod. - spolocnost

je predmetom skúmania viacerých vied:

psychológia – skúma jednotlivca a jeho psychiku (vnútro),(vztahy) sociálna psych. – vztahy medzi jednotlivcami a skupinami (soc. využíva jej poznatky) ekonómia – užší predmet – skúma výrobu, rozdelenie, ekon. systém spol. (fungovanie ekon. inštitúcií v spol.) politológia – užšie zameraná – procesy získavania a uplatnovania moci v spolocnosti (polit. inštitúcie ako súcast života spol.) antropológia – kultúrne stránky života spol., na tradicné predliterárne spol. (moderné spol.) história – študuje iba minulost, dejiny (prítomnost)

- 6 zákl. hladísk sociologického skúmania:

1.demografické – soc. vychádza z konkrétnej populácie 2.psychologické – prikazuje soc. rešpektovat dôležitost jednotlivcov 3.kolektívne – ludia riešia svoje problémy združovaním as do skupín 4.štruktúrne – orientuje soc. na skúmanie zložitého, vnútorného clenenia celku, soc. systémy, aké procesy v nom prebiehajú 5.kultúrne – dôraz na to, že spol. vytvára kultúrne spol., ktorá reguluje, zdôvodnuje a dáva zmysel sociálnemu správaniu ludí 6.dynamické – nutnost študovat spol. ako meniaci sa systém

  • soc. teória je teoreticko – empirická veda (poznatky sú v súlade s empirickým
výskumom) ® 2 zákl. úrovne skúmania: a) mikrosociologická úroven (skúmanie každodenného správania, cinností jednotlivcov a skupín + toho co si ludia myslia, robia hovoria, ako sa správajú) b) makrosociologická úroven (skúmanie nadindividuálnych javov života spolocnosti, kt. charakterizujú bud celú spolocnost alebo jej casti)

  • predmetom je – teoreticko empirická veda
sú – všeobecné a špecifické zákonitosti vývoja a fungovania globálnych a špecifických systémov

  • soc. charakt. pluralita teoretických vztahov – ako treba chápat spolocnost:
a)co drží spolocnost pohromade? b)aký je vztah medzi jednotlivcom a skupinou? Sociológovia sú rozdelený, dva názory a) 1. teória sociálneho konsenzu: súhlas, zhody, nevyhnutnost sa zoskupovat, kvôli prežitiu 2.teória sociálneho konfliktu: usporiadanie je vhodné len pre niektorých clenov, súperenie o nadvládu v spolocnosti b) práve spolocnost je cinitelom, ktorý utvára, ovplyvnuje jednotlivcov alebo sociálne správanie jednotlivca utvára spolocnost Sociologický výskum: výskumný postup zameraný na skúmanie spolocenských javov, ktorý využíva empirické údaje

  • kroky soc. výskumu: 1. vymedzenie výskumného problému
  • 2. štúdium literatúry
  • 3. formulácia výskumných hypotéz
  • 4. volba metodiky výskumu
5. zber empirických údajov

  • 6. analýza zozbieraných údajov
  • 7. formulácia záverov
Predstavitelia: soc. vznikla až v 19 st. a zakladatelom bol AUGUST COMTE (1798 – 1857) : soc. budoval ako pozitívnu vedu ® spolocnost chápal ako organický celok spojený všeobecným súhlasom (konsenzom) : rozdelil soc. na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku : za rozhodujúceho cinitela spôsobujúceho spol. pokladal intelektuálny vývin (ako druhé uvádza podnebie, demograf. Faktory, delbu práce) : venoval sa štúdiu rodiny, štátu, náboženstva vývoj spol. prechádza 3 štádiami: teologické, metafyzické a pozitívne

KARL MARX (1818 – 1883):

: za zákl. spol. pokladal materiálnu výrobu : stupen vývoja materiálnej základne a nadstavby charakterizuje spoloc. – ekon. formáciu : vo vývoji dochádza k zmenám vo vnútri jednotlivých formácií i k striedaniu jednej formácie druhou, a to sociálnou revolúciou : rozpor výrobných síl a výr. vztahov sa podla Marxa prejavuje najmä v antagonizme (nezmieritelnom protirecení) dvoch hlavných spolocenských vied, kt. vedú triedny boj Emile Durkheim (sociálna solidarita, vzorom sú prír. vedy), Max Weber (sociálne konanie jednotlivcov, chápajúca sociológia) Súcasné teórie: štruktúrny funkcionalizmus (jednota je na zákl. uznávania rovnakých hodnôt, každý plní svoju funkciu) alternatívna sociológia (sociálne konanie a vzájomné pôsobenie jednotlivcov) symbolický interakcionalizmus (vyzdvihuje významy správania jednotlivcov) fenomenologická sociológia (každodenné skúsenosti, svet) 15.základné kategórie sociológie

KULTÚRA:

= všetko cím sa clovek odlišuje od zvierat : špecifický ludský spôsob organizácie, ako synonymum termínu civilizácia :oblasti kultúry – výtvory l. práce, idey, myšlienky, sociálne inštitúcie, regulátory l. správania :prvky: normy (pravidlá správania sa) pseudonymy (symboly) hodnoty (co má význam) daviácia (správanie porušujúce spol. normy) delikvent (trestaný) symboly (podnety, gestá nesúce istý význam) soc. inštitúcie (všeob. zaužívané formy správania a cinnosti – štandardizované spôsoby) : rozdelenie: materiálna (predmety) duchovná (rec, výchova, spol. pravidlá, morálka, náboženstvo) masová (v užšom zmysle – TV, rozhlas, v širšom – športové zrazy)

PRÍRODA A SPOLOCNOST:

: clovek je prírodnou bytostou a zároven pretvára prírodu : na jednej strane podlieha prír. zákonom, na druhej sám vytvára kultúru, podlieha jej zmenám : príroda formuje cloveka (najmä v prvotných formách) – základ našej existencie : clovek mení prírodu a ovplyvnuje ju – spolupôsobí ako prír. zložka : clovek mení sám seba – devastuje prírodu 3 faktory: biologický – líšime sa demografický – vývoj populácie geografický – Monesquieu – geografický determinizmus

SOC. KATEGÓRIE A POJMY:

: sociálna štruktúra: vztahy urcujúce súvislost a pôsobenie medzi jednotlivcami a skupinami : spol. väzba: súhrn vztahov medzi ludmi a inštitúciami : osobnost: definovaná nejednotne ( každý chce byt clenom spolocnosti a zároven aj sám sebou) : INTERAKCIA: vzájomné pôsobenie a styk : prejavuje sa - komunikáciou – spojenie, cesta, rozhovor predávanie informácií medzi komunikátorom a komunikantom ak sú na rovnakej úrovni ® horizontálny vztah, ak je jeden nadradený ® vertikálny : verbálna, neverbálne, jednosmerná, obojsmerná : priamo al. sprostredkovanie : zóny: intímna komunikácia (0,5 m) spoloc. kontakt (do 2 m) verejná (do 4 m)

  • kooperáciou – spolupráca (organizovaná a spontánna)
  • adaptáciou
  • súperením
  • konfliktom
18. Politológia a právny štát a.veda o politike ( ako riadit štát, ako vládnut ) b.má dve stránky: odbornost ( schopnost nachádzat efektívne formy spracovania spolocnosti ) demokriticizmus ( miera úcasti jednotlivcov na tvorbe a kontrole politiky )

skladá sa z piatich castí :

c.politická teória d.dejiny politického myslenia e.komparatívna politológia ( skúmanie a porovnávanie politických systémov a medzinárodných vztahov ) f.politická sociológia ( reakcie obcanov na politiku a aj politikov na správanie obcanov ) g.politická prognostika ( predvídanie vývoja )

  • zvrchovanost štátu = štátna suverenita ( štát je neobmedzeným pánom nad
príslušným územím a ludmi, ktorí toto územie obývajú ) historické medzníky suverenity h.oslobodenie sa od moci cirkvi ( 1534, Henrich VIII – založil anglikánsku cirkev ) i.oslobodenia štátu od zvrchovanosti kontroly panovníka bariéry štátnej zvrchovanosti j.ideologizácia štátu k.štátne náboženstvo = obmedzujú štátnu suverenitu l.vojenská diktatúra podmienkou štátnej zvrchovanosti je všeobecná vôla obcanov národ = kultúrna pospolitost ludí s pozitívnym vztahom k urcitému teritóriu emancipácia národa = proces, v ktorom si národ uvedomuje vlastné potreby, zvláštnosti a realizuje vlastnú predstavu o spravovaní svojich záležitostí ( vrcholom emancipácie je vytvorenie štátu )

formy závislosti národa:

a.)politická ( národ so svojim územím podlieha politickému rozhodovaniu iného národa – Škótsko, Belgicko ) b.)kultúrna ( Madari u nás ) c.)ekonomická ( podriadenie sa politickej vôli iného štátu ) SATELIT = politická a hospodárska závislost jedného štátu od velmoci, ktorú daný štát neustále napodobnuje ) 19. Ludské a obcianske práva

  • obcianstvo cloveka – úplná emancipácia v spolocnosti, to znamená vo vztahu k iným
ludom, inštitúciám a i k štátu základom úplnej emancipácie sú prirodzené práva = právo na život, slobodu a materiálne podmienky obcianske slobody = sloboda prejavu, zhromaždovania, združovania sa, sloboda osobnosti a niekedy právo na porotný súd ( obvinenie obcana posudzuje porota zložená s laikov ) sloboda prejavu – jej základom je sloboda myslenia, ktorá je limitovaná vlastným svedomím sloboda zhromaždovania - kolektivizácia individuálneho prejavu ( prejavom peticné právo )

  • formy: mítingy, manifestácie, demonštrácie
sloboda združovania - od slávnostného zhromaždenia sa odlišuje casom trvania, vnútornou štruktúrou, metódami práce

  • mierové organizácie, politické strany
sloboda osobnosti - princíp konsenzu ( konsenz = zhodné mienka )

  • právo na súkromie, šanca na získanie informácie, vzdelania, starania sa o deti
obcianske práva = právo na osobnú dôstojnost, politické právo, ekonomické právo právo na osobnú dôstojnost - právo na právnu rovnost, rovnaké zaobchádzanie, právo na spravodlivý trest, právo na súkromie individuálny prejav, právo byt ospravedlnený od nespravodlivého trestu politické práva - obcianstvo ( právo volit a byt volený )

  • práva menšín ( pasívne – štát im poskytuje šancu na sebarealizáciu, aktívne – štát
svojou politikou chráni menšiny )

  • ekologické práva ( právo na vhodné životné prostredie )
ekonomické práva – právo na majetok ( 3 konfliktné vztahy: právo, privilégium, príležitost ) obcianska kultúra = súbor hodnôt akými sa riadi politický systém obcianskej spolocnosti

  • jej hlavnými hodnotami obcianskej spolocnosti sú obcianske slobody a pluralitná
demokracia

  • dva postoje: konzervatívny, radikálny
politická participácia obcanov na politike = štát musí obcanovi umožnit podielat sa na tvorbe politiky a obcan musí toto právo nejakou mierou využívat limitovanie obcianstva – hranica získania ( možnost získania nového obcianstva ) a hranica využitia 20. Volebný výber a politické správanie = demokratický spôsob obsadzovania štátnych funkcií volebný systém je legislatívnym základom spôsobu volieb m.priamy – volic volí štátnych reprezentantov svojím hlasom n.nepriamy – obcan sa priamo nezúcastnuje na volebnom výbere osoby do štátu – obcan poverí osobu voliacu v jeho mene alebo ho zastupuje orgán štátnej moci, ktorý si už predtým zvolil volebný systém - systém pomerného zastúpenia ( politické strany získajú v zastupitelskom orgáne tolko kresiel kolko zodpovedá podielu hlasov získaných vo volbách, - 5% )

  • väcšinový systém ( postupuje iba vítaz – najviac hlasov )
REFERENDUM = obcianske hlasovanie o probléme, ktorý vo forme otázky predloží obcanovi príslušný inštitút ( u nás ho vyhlasuje prezident ) a žiada od neho, aby sa vyslovil za alebo proti ( obcan sa nemusí zúcastnit )

  • forma priamych volieb ( minimálne 350 000 hlasov aby bolo prijaté )
  • jeho predmetom nemôžu byt základné ludské práva a slobody, dane, ...
  • má politický a morálny vplyv
DEMOKRACIA - priama- (volby, referendum )

  • nepriama - ( poslanci, vláda )
formy politických aktivít – individuálna, skupinová, organizovaná, spontánna, konfliktná, nekonfliktná

politické aktivity obcanov:

o.volebná ( individuálna forma; obcan tu vystupuje sám za seba ) p.kampanová (aktivita obcanov na straníckych akciách – mítingy, demonštrácie,...; skupinová forma ) q.miestna ( vstupovanie do organizovaných združení – hobbystické združenia ) r.militantná ( konfliktná forma, vrcholom je obcianska vojna )

sociálne rozpory v modernej spolocnosti:

s.Co je moderná spolocnost ? – ( stredné vrstvy a sociálna skupina manažérov ) t.Co sú sociálne rozpory v spolocnosti ?

spolocnost má dva aspekty:

u.tradicné sociálne rozpory ( spolocnost rozdelená na vládnucu a ovládanú cast ) v.súcasné sociálne rozpory = sociálna stratifikácia ( rozvrstvenie spolocnosti )

  • horné vrstvy ( majetní vlastníci, politici, právnici, umelci, lekári, panovnícky rod )
  • stredné vrstvy (ucitelia, kvalifikovaní robotníci, administratíva, technici )
  • spodná vrstva ( nekvalifikovaní, sezónni ro. )
politické správanie = reakcie rôznych subjektov na realitu a možnost ovplyvnenia reality w.politickým subjektom môže byt obcan, štát ( najdôležitejšie subjekty v obcianskej spolocnosti sú : politická strana, nátlakové združenia, .. ) x.„ideálny obcan“ – súhrn pozitívnych crt, ktoré by mal mat daný clovek žijúci v danej spolocnosti

politické správanie obcanov:

i.ocakávané ( štát od obcana ocakáva, že spôsoby akými využíva svoje práva, budú podporovat existujúci režim; stabilizácia, tolerancia ) ii.akceptovatelné ( štát toleruje kritiku – všeobecná a konkrétna ) iii.sankcionované ( porušovanie zákona – štát netoleruje takéto paralyzovanie cinnosti,

  • ohrozenie režimu )
anarchizmus – odmietanie štátneho organizovania života cloveka politický radikalizmus – radikálne združenia

politické správanie štátu:

a.)ocakávané ( od štátu sa ocakáva, že bude ochranovat obcana, vytvárat mu priestor na individuálne perspektívy; obcan má normatívnu a funkcnú stránku ) b.)akceptovatelné ( síce nepredchádza vytváraniu konfliktov, no dokáže ich zvládnut ) c.)neakceptovatelné ( potlácanie obcianskych práv a nerešpektovanie obcianskych záujmov ) hlavný rozbor modernej spolocnosti = rozdelenie materiálnych hodnôt a individuálnych príležitostí mienka = psychologický pojem oznacujúci záujem podmienený vztahom cloveka k urcitému problému a.)súkromná mienka – jednotlivec si ju vytvára sám pre seba a nezverejnuje ju b.)verejná mienka – súbor kolektívnych a individuálnych názorov a hodnotení verejnost – všetko obyvatelstvo žijúce na urcitom území y.verejná mienka ako taká neexistuje ( existencia plurality názorov a postojov ) z.cielom verejnej mienky je kontrola efektívnosti pôsobenia štátneho mechanizmu aa.utvára ju zverejnovanie individuálnych postojov, výsledok výskumov verejnej mienky, názorov významných osobností, štátnych rozhodnutí i komentárov k vývoju v masmédiách 21. Politické strany, politická elita a nátlakové združenia. = organizácie združujúce ludí zo zámerom získat moc

význam politických strán:

bb.realizácia zastupitelského princípu cc.stabilizácia politickej moci dd.prirodzená pluralita spolocnosti ( rôznost záujmov casti spolocnosti ) ee.politický pluralizmus ( umožnuje konkurenciu strán ) politické strany podla spôsobu výberu a poctu clenov delíme na: i.masové – 3 princípy preferovania princípu masovosti – velká clenská základna, odmietanie pevnej straníckej štruktúry, organizovanie masových akcií s nepriamym vplyvom na politiku – mítingy, demonštrácie, štrajky ii.výberové ( exkluzívne ) – princíp výberovosti: bud sa strana nachádza v politickom prostredí, ktoré jej neumožnuje úplne rozvinút cinnost ( ilegálne strany ), alebo je prícinou ideologická podstata strany.

podla základnej politickej orientácie delíme strany na:

a.)konzervatívne ff.preferujú politické a kultúrne tradície národa gg.základom programu je ekonomika, rozmach súkromného podnikania a definovanie národných záujmov hh.DS, KDH, SMK b.)národné ii.presadzujú záujem národa jj.SNS, PSNS, KDH c.)sociálne kk.presadzujú záujem väcšieho sociálneho celku v spolocnosti ll.orientácia na pracujúce vrstvy mm.zachovanie dôstojného života nn.SDL, SD, ZRS, SDA d.)liberálne oo.preferujú obciansky základ spolocnosti pp.základom politických programov sú obcianske práva a slobody qq.kozmopolitizmus (hlásanie svätoobcianstva ) rr.pacifizmus podla politického vplyvu rozlišujeme politické strany ss.parlamentné ( najväcší vplyv majú vládne strany ) tt.neparlamentné ( nepriamy politický vplyv ) podla politického správania rozdelujeme politické strany na : uu.parlamentné ( liberálny a radikálny prístup ) vv.revolucné ( neústavné – zvrhnutie vlády ) charakter clenstva strany : individuálne, skupinové, profesionálne clenstvo základnými politickými preferenciami sú spolocenský pokoj a osobná perspektíva mierové, sociálne, ekologické - mierové majú kozmopolitný charakter

  • ekologické sa pretransformovali do politických strán
združenia miest a obcí – združovanie obcí – priestor na výmenu skúseností a úcinnejší tlak na vládu kriminálne organizácie – kriminalizácia politiky – individuálne, skupinové a mafiánke výhody politická elita = súhrn osobností, ktoré majú vplyv na politický život ww.vnútorne pluralitná => konkurencnost xx.jednotlivé casti politickej elity vystupujú ako navzájom súperiace subjekty, ktoré zároven súperia o priazen obcanov yy.do vzniku a formovania politických elít výrazne zasahujú politické tradície

podla okruhu vplyvu:

i.štátna politická elita zz.súhrn osobností, ktoré zastávajú rozhodnutia postavy v štátnom mechanizme ( volení alebo menovaní ) aaa.vnútorne sa clení podla rozsahu na: kvalitatívnu – o com môže politik rozhodovat; kvantitatívnu – na akom teritóriu platia jeho rozhodnutia bbb.podla miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní: ( individuálny politický post – prezident, starosta; postavy kolektívneho rozhodovania – clenstvo v parlamente ) ccc.cast straníckej politickej elity vzniká ako výsledok volieb, iná je takzvaná štátna byrokracia ( vyšší štátni úradníci ) b.) stranícka politická elita ddd.spolocné so štátnou politickou elitou majú rozdelenie podla miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní eee.podstatný rozdiel v individualizácii politických rozhodnutí medzi štátnou a straníckou politickou elitou je v postavení osobností fff.2 funkcie : jedna dovnútra strany a druhá navonok ggg.vnútorná elita – formuje stranu, udržuje ju pri živote hhh.druhá cast tvorí politiku s ktorou sa strana uchádza o dôveru volicov ( cielom je preniknút do štátnej politiky, ciže vyhrat volby a obsadit štátne posty ) štátne a stranícke elity majú rovnaký sociálny pôvod ( predovšetkým zo stredných vrstiev: právnici, lekári, ...) a rovnaké politické postavenie ( elita sa mení v závislosti od volebných výsledkov ) iii.politický vodca je tvorcom politickej myšlienky priatelnej pre väcšiu cast populácie jjj.vodcovské politické strany: hlava štátu alebo štátna funkcia, pozícia vodcu v politickej strany

demokratizmus v politickom vodcovstve sa prejavuje v :

i.spôsobe výberu vodcu:

kkk.základom je volitelnost osoby na takýto post ( hlavy štátu sa v demokratických spolocnostiach volia parlamentným zborom volitelov alebo obcanmi – volicmi ) b.) kontrole a zodpovednosti lll.demokratický vodca má zodpovednost voci všetkým ludom, ktorých existenciu ovplyvnuje mmm.prezident je zodpovedný všetkým obyvatelom nnn.kontrolu uskutocnujú inštitúcie, ktoré vodcu zvolili ( ale aj opozicní politici, masmédiá, .. ) c.) výmene vodcov ooo.založená na konkurencnosti a volitelnosti d.) limitovaní vplyv politického vodcu ppp.casový limit ( obmedzenie prejavujúce sa dvomi spôsobmi: volba na vopred urcené obdobie; volba vodcov politických strán v rôznych intervaloch ) qqq.mocenský limit ( mocenskú pozíciu jednotlivca vykonávajúceho najvyššiu štátnu funkciu limituje štátny mechanizmus prostredníctvom rozdelenia štátnej moci medzi legislatívu, exekutívu a súdnictvo ) dôležitým predpokladom vodcovského postavenia je dôveryhodnost vonkajšieho politického prostredia = medzinárodná akceptovatelnost vodcu ludový rešpekt vodcu rrr.demokratický vodca by sa mal prezentovat pragmatizmom a personalizmom sss.ocakávanou crtou je flexibilnost – pozitívna stránka ( reagovat na zmenu reality ), negatívna stránka ( obetovanie princípov vlastnej filozofie politickej úcelnosti ) ttt.postavenie vodcu sa upevnuje v mimoriadnych situáciách ( vonkajšie ohrozenie štátu, jeho suverenity, medzinárodných vztahov a vnútorná kríza ) uuu.patriotizmus vi zvláštnych situáciách vvv.vzájomný vztah politických vodcov nátlakové združenia a.) ekonomické – vznikli na základe spolocných ekonomicko-existencných záujmov cloveka výrobné združenia pracovné organizácie – odborné a zamestnávatelské organizácie – združujú ludí na základe ich profesného zaradenia; združujú ludí, ktorí zamestnávajú ludí => ich cielom sú zmluvná ochrana zamestnancov, stabilita pracovných príležitostí, rast miezd v závislosti od prosperity podniku, zdravotnícka ochrana zamestnancov, dôchodkové zabezpecenie, vytváranie šancí pre nezamestnaných obchodná komora – združuje podnikatelov a manažérov z oblasti obchodu polnohospodárske združenia – združujú výrobcov, ciastocne obchodníkov a spracovatelov polnohospodárskych produktov profesné združenia – nemajú odborársky charakter, združujú ludí s rovnakou profesiou zaujímajúcich sa o kvalitu profesie a právne záruky b.) neekonomické – základným dôvodom ich integrácie nie je sféra ekonomiky – najstabilnejšie sú združenia menšín organizácie žien, mládeže rasové, etnické, náboženské – rasové sú Ku – Klux – Klan, Spolocnost J. Bircha, etnické – Matica Slovenská organizácie na ochranu obcianskych a ludských práv 5 zámerov – sledovanie vývoja ústavnej garancie OS –realizovanie IP –vychovávanie cloveka k obcianstvu –prvoradým záujmom národa je, aby vlastnými silami uspokojovanie vlastných potrieb –národné záujmy vznikajú v 3 oblastiach: kultúrnej, štátoprávnej, ekonomickej kultúrna oblast www.sú nadradené nad štátoprávnymi a ekonomickými záujmami xxx.prejavujú sa tendenciou ku kultúrnej autonómii, k používaniu vlastného jazyka a hrdostou na národné tradície štátoprávna oblast yyy.národné záujmy sa prejavujú v okruhoch: národný štát, územná celistvost, národná politická autonómia a personálna reprezentácia ekonomická oblast zzz.národy s tradíciami polnohospodárskej a národy s tradíciami priemyselnej výroby národné vedomie aaaa.je uvedomenie si spolupatricnosti jednotlivcov, pocit etnickej solidarity, vnímanie spolocných národných crt a záujmov

  • 22. Teória práva, urcenie práva, funkcie práva, vztahu práva a morálky, politiky
právo = súbor právnych noriem, všeobecne záväzných, vydaných štátom, ktoré sú vynútitelné štátnou mocou v uznanej osobitnej forme a ktoré dodržiavame bbbb.právne normy pôsobia na ludské konanie a vytvárajú sa takto právne vztahy funkcie práva: regulatívna výchovná ochranná spravodlivost = rovnost

cccc.pramene práva:

dddd.primárne ( ústava, zákony štátu ) eeee.sekundárne ( nariadenie vlády, vyhlášky ) právny systém = súhrn platných právnych noriem a väzieb, ktoré zabezpecujú jeho funkcnost ffff.platné právo štátu tvoria právne normy obsiahnuté v právnych predpisoch ( zákony, nariadenia, vyhlášky ) velkú skupinu právnych predpisov tvorí odvetvie práva ( upravuje rovnorodú skupinu spolocenských vztahov ) i.verejné – ( trestné, ústavné, správne, financné právo ) ii.súkromné – ( obcianske, rodinné a obchodné ) iii.zmiešané – ( medzinárodné, pracovné )

typy právnych kultúr:

a.)európska – súbor právnych zákonov, pomocou ktorých sa sudca rozhoduje (vychádza z gréckeho a rímskeho práva a krestanstva ) b.)angloamerická – rieši právne problémy pomocou precedensov – vzor konanie v budúcnosti c.)socialistická – v popredí spolocenský majetok pred súkromným d.)náboženský – vychádza sa z náboženstva gggg.na rozdiel od normatívnych systémov je právo len jedno = monizmus – späté zo štátom – vynútitelné štátnou mocou právna norma = pravidlo správania sa vyjadrené v štátom uznanej forme a je vynútitelné štátnou mocou subjekty práva = fyzické osoby ( jednotlivec ) právnické osoby ( organizovaný kolektív – organizácia ) právna subjektivita = má ju právnická osoba ( škola, .. ) spôsobilost na práva a povinnosti, na právne konanie ( od 18 rokov ), na protiprávne konanie deliktuálna spôsobilost – zodpovednost za trestný cin od 15 rokov historické typy štátov: v minulosti najskôr obycajné alebo zvykové právo – prepletané s náboženským právom otrokársky typ – Egypt hhhh.funkcie štátu : potlacovatelská, ideovo náboženská, ochranná, ekonomická, vyberanie daní Rím = kolíska európskeho práva iiii.formy štátu v otrokárstve – despocie – Egypt, Grécko – monarchie – republiky feudálne jjjj.funkcie ostávajú kkkk.chránia hlavne feudálov llll.v popredí je krestanstvo mmmm.monarchie a republiky ( Benátska ) kapitalistické nnnn.funkcie ostávajú oooo.ekonomicky a ideovo – nábožensky sa mení právny poriadok – tvorený všetkými právnymi predpismi daného štátu – na vrchole je ústava ( najväcšia právna sila ) ústavnost – každý predpis, cinnost nesmie odporovat ústave, nesmie ju obchádzat, musia byt v súlade s ústavou zákonnost – všetky úkony v súlade zo zákonom právny štát = štát, v ktorom je zabezpecená vláda práva – hlavný princíp : zvrchovanost zákona ( každý postup akéhokolvek subjektu musí byt v súlade zo zákonom ) = legalita podriadenost štátnych orgánov zákonom ( štátnym orgánom je povolené konat len to, co im dovoluje zákon – kontrolovatelnost ) – obcan môže konat všetko, co nie je zákonom zakázané – ochrana kontroly – obcan má právo na spravodlivý súd (nezaujatý, nestranný )

23. Vývoj ústav a ústava SR

ústava = základný zákon najvyššej právnej sily upravujúci formu štátu, systém najvyšších štátnych orgánov, práv a povinností obcanov, súdnictvo a miestnu samosprávu prvá ústava = ústava USA ( 17.9. 1787 ) => zákonodarný orgán – kongres – snemovna reprezentantov ( na dva roky ) – senát ( 2 zástupcovia na 6 rokov ) najvyšší výkonný orgán = prezident obsah ústavy : princíp štátu, politický systém, ekonomická sústava, základné ludské a obcianske práva, sústava najvyšších orgánov, územná štruktúra a miestne orgány, štátne symboly, prijímanie ústavných zákonov a noriem pppp.1 krát hovorí o ideálnom štáte Platón v diele Ústava ( spravodlivý štát, 3 vrstvy spolocnosti ) qqqq.Aristoteles – Politika ( dobré a zlé ústavy, základ – rodina, súkromné vlastníctvo, otroctvo ) rrrr.Lock, Montesquieu = delba moci ( zákonodarná, výkonná, súdnická ) Ústavný vývoj CSR

1920

ssss.vzor USA, FR tttt.princíp jednotného ceskoslovenského národa uuuu.na cele prezident ( 7 rokov, maximálne 2 krát ) vvvv.zákonodarná moc = Národné zhromaždenie – snemovna poslancov ( 300 ) – senát ( 150 )

1948

wwww.Ceskoslovenská ludovodemokratická republika xxxx.asymetrický model yyyy.zvrchovanost pracujúceho ludu vedúceho robotníckou triedou zzzz.právo na prácu

1960

aaaaa.socialistická bbbbb.vedúca úloha KSC ccccc.zrušenie súkromného vlastníctva ddddd.ideológia marxizmu – leninizmu

1968

eeeee.október fffff.ústavný zákon o ceskoslovenskej federácii ggggg.vznikajú Slovenská a Ceská socialistická republika

1989

hhhhh.ústavné zmeny ( zmena názvu štátu, štátnych symbolov, prijatá Listina práv a slobôd,.. )

1939

iiiii.14.3. 1939 – 8.5. 1945 jjjjj.Ústava Slovenského štátu kkkkk.zosnovaná Tisom lllll.autoritatívny systém moci, zavedenie stavovských systémov, prezident od 40 rokov, zvoláva snem, menuje sudcov, velitel armády, až menovanie a odvolávanie clenov snemu, ... mmmmm.snem = najvyšší zákonodarný orgán ( 80 clenov na 5 rokov ) nnnnn.klérofašistický štát (vystahovanie Židov, .. )

1992

ooooo.prijatá ústava SR ppppp.úcinná 1.10.1992 qqqqq.platná 1.1.1993 ( preambula a 9 hláv = 156 clánkov ) rrrrr.17.7. 1992 Deklarácia SNR sssss.16.12. 1992 prijatá ústava CR volebné právo – aktívne – právo volit ( treba štátne obcianstvo a bydlisko ) – pasívne – byt volený ( 21 rokov ) ttttt.nemôže volit ten, kto je zbavený spôsobilosti na právne úkony uuuuu.podmienkou v komunálnych volbách je trvalý pobyt vvvvv.zásady volieb: všeobecné ( každý obcan ), rovné ( každý má jeden hlas = rovnaká váha ), priame ( priamo volíme poslancov do zákonných orgánov ), tajné ( plenta – vyhradený priestor ) wwwww.volby riadia volebné komisie xxxxx.kandidátske listiny podávajú politické strany, hnutia, koalície yyyyy.u nás – väcšinový volebný systém ( komunálne volby ) zzzzz.volby vyhlasuje predseda NR aaaaaa.NRSR je volená proporcionálnym systémom ( pomerné zastúpenie ) hierarchia právnych predpisov : ústava, nariadenia vlády, ministerstvá ( vyhlášky, výnosy ), všeobecné záväzné nariadenia legislatívny proces = postup štátnych orgánov od podania návrhu právneho predpisu, jeho prerokúvania, schvalovania až po vydanie kvórum – pocet poslancov, ktorých prítomnost je potrebná na prijatie uznesenia = nadpolovicná väcšina všetkých hlasov = 76 hlasov bbbbbb.na platné uznesenie je potrebná nadpolovicná väcšina poslancov cccccc.na prijatie ústavy a ústavných zákonov sa vyžaduje kvalifikovaná väcšina dddddd.zákon nadobúda platnost 15 dní po uverejnení v zbierke zákonov zákon retroaktivity – konanie cloveka posudzujeme vždy podla právneho predpisu platného v case, ked k tomuto konaniu došlo

  • 24. Predmet religionistiky - formovanie náboženských predstáv. Pôvod a vývoj
náboženstva religionistika = vedný odbor zaoberajúci sa porovnávaním rozlicných náboženstiev ( p.s.c.s ) náboženstvo – je vedomie urcitého, konkrétneho a reálneho vztahu cloveka k posvätnému základu a zmyslu, je to teda väzba existencie cloveka na tento základ a zmysel – základom a zmyslom je otázka nadprirodzena – náboženstvo je špecifická forma spolocenského vedomia, ktorá sa vyznacuje jednotou svetonázoru, cítenia a kultu ( p.f.s. )

  • základom každej viery je dogma – téza, o ktorej pravdivosti sa nepochybuje
homo-erectus eeeeee.stopy náboženstva ffffff.obradný kanibalizmus – lepky ( pojedaci mozgov ) homo-sapiens gggggg.pohreby hhhhhh.pochovaný – skrcený – okolo nasypaná cervená hlina iiiiii.kultové predmety jjjjjj.prvé mýty animizmus – všetko má dušu, animatizmus – nie všetko má dušu, fetišizmus – viera v predmet totemizmus – viera v ducha, predka

ŠTRUKTÚRA

a) sväto – nadprirodzeno – nieco, co nás enormne pritahuje kkkkkk.monoteizmus ( krestanstvo ) llllll.polyteizmus ( hinduizmus ) mmmmmm.henoteizmus ( Amenhotepova reforma ) b) sväté deje – ( obrady, modlitba, pokánie ) c) miesta – bohoslužobné úcely – ( kostol, lokalita, strom ) d) predmety – ( karty, kocky, kalich, omšové víno ) e) osoby – knaz (musí mat kvalifikáciu riadit kult ) – prorok ( zvestovatel správy, vyvolený Bohom ) – veštec ( predpoved budúcnosti ) – mystik (odpútava sa od sveta a spája sa z Bohom ) Rasputin – carodejník (mágia – prakticky ovládanie sveta ) f) casy – cyklus, éra usmernujúca život ( Vianoce ) – liturgický kalendár g) jednotlivec a spolocnost – co prebieha v skupine ( krst, svadba ) h) cesty k Bohu – modlitba ( tajomná cesta k Bohu ) mytológia = príbeh o pradávnej minulosti ( rozpráva o živote bohov, polobohov; báj, poviedka; autor a cas neznáme; obrazná predstava )

pôvod náboženstva:

nnnnnn.kreacionistický – Boh stvoril svet oooooo.evolucný – vývoj ( kedy sa 1 krát objavuje náboženstvo )

25. Typológia a charakteristika hl.

náboženstiev - krestanstvo, islam, budhizmus, hinduizmus

KRESTANSTVO

pppppp.monoteistické náboženstvo qqqqqq.smery: ortodoxné, katolícke, protestantské ( protest proti predávaniu odpustkov ) rrrrrr.Ukrajina, Gruzínsko, Bulharsko, Srbsko = grécko-katolícke nábož. ( ortodox. ) ssssss.evanjelium: dobrá správa ( sinoptickí apoštoli : Marek, Matúš, Lukáš a nesinoptický Ján ) tttttt.ekumenizmus = snaha o zblíženie cirkví, o spoluprácu, odstránenie konfliktov a nedorozumení uuuuuu.rozšírenie: Európa, Latinská Amerika

ISLÁM

vvvvvv.monoteistické náboženstvo wwwwww.Mohamedovi sa v noci zjavil anjel Gabriel a oznámil mu, že Alah si ho vybral za svojho proroka xxxxxx.posolstvo: „ Niet Boha okrem Alaha a Mohamed je posol Boží“ yyyyyy.prví stúpenci – jeho žena a bratranec zzzzzz.stúpenci: moslimovia, mohamedáni aaaaaaa.sväté texty tvoria Korán – posvätná kniha moslimov bbbbbbb.predestinácia – predurcenie ( nic sa vo svete nedeje bez Alahovej vôle ) ccccccc.posvätné miesta: Mekka, Medina, Jeruzalem ddddddd.Kába – chrám, v ktorom sa nachádza posvätný kamen – meteorit eeeeeee.Suniti – 90%, Šíti – fffffff.šaria – systém islamského práva

BUDHIZMUS

ggggggg.dva smery: hinajána, mahajána hhhhhhh.väcšina vyznáva mahajánu (mladšia forma ) iiiiiii.Tibet, Kambodža, Laos, na západe rozšírený jjjjjjj.Gautama Budia – zakladatel Budhizmu

kkkkkkk.4 pravdy:

i.život je utrpenie ii.prícinou utrpenia je vášen iii.utrpenia sa zbavíme, ked sa zbavíme vášne iv.dosiahnutie nirvány ( stav úplnej blaženosti ) lllllll.veria v reinkarnáciu mmmmmmm.Budha nezanechal žiadne písomnosti nnnnnnn.pravlastou je India

HINDUIZMUS

ooooooo.politeistické náboženstvo ppppppp.národné náboženstvo Indov qqqqqqq.33 miliónov bohov rrrrrrr.naj bohovia –Bra