Všeobecná deklarácia ludských práv - plné znenie Úvod Vo vedomí že uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnych a neodcudzite lných práv clenov ludskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete, že zneuznanie ludských práv a pohrdanie nimi viedlo k barbarským cinom, ktoré urážajú svedomie ludstva, a že vybudovanie sveta, v ktorom ludia, zbavení strachu a núdze, budú sa tešit slobode prejavu a presvedcenia, bolo vyhlásené za najvyšší ciel ludu,že je nutné, aby sa ludsk práva chránily zákonom, ak nemá byt clovek donúteý uchýlit sa, ked všetko ostatné zlyhalo, k odboju proti tyranii a útlaku, že je nutné podporovat rozvoj priatelských vztahov medzi národmi, že lud Spojených národov zdoraznil v Charte znovu svoju vieru v základné ludské práva, v dostojnost a hodnotu ludskej osobnosti, v rovnaké práva mužov a žien a že sa rozhodol podporovat sociálny pokrok a vytvorit lepšie životné podmienky za vacšej slobody, že clenské štáty prevzaly závazok zaistit v spolupráci s Organizáciou Spojeých národov všeobecné uznávanie a zachovávanie ludských práv a základýých slobod a že rovnaké chápanie týchto práv a slobod má nesmierny význam pre dokonalé splnenie tohto závazku, vyhlasuje
VALNÉ SHROMAŽDENIE
túto všeobecnú deklaráciu ludských práv ako spolocný ciel pre všetky národy a všetky štáty, aby sa každý jednotlivec a každý orgán spolocnosti, majúc túto deklaráciu stále na mysli, snažil vyucovaním a výchovou rozšírit úctu k týmto právam a slobodám a zaistit postupnými opatreniami vnútroštátnými i medzinárodnými ich všeobecné a úcinné uznávanie a zachovávanie ako medzi ludom clenských štátov samých, tak medzi ludom území , ktoré sú pod ich právomocou. Clánok 1. Všetci ludia sa rodia slobodní a sebe rovní , co sa týka ich dostojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom jednat v bratskom duchu. Clánok 2. Každý má všetky práva a všetky slobody, vyhlášené v tejto deklarácii, bez hociakého rozlišovania najma pod la rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného smýšlania, národnostného alebo sociálného povodu, majetku, rodu alebo iného postavenia Žiaden rozdiel sa nebude robit na podklade politického, právného alebo nedzinárodného postavenia krajiny alebo územia, ku ktorému osoba prí sluší, ci je to krajina alebo územie nezávislé alebo pod porucenstvom, nesamosprávne alebo podrobené hociakému inému obmedzeniu suverenity. Clánok 3. Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpecnost. Clánok 4. Nikto sa nesmie držat v otroctve alebo v nevolníctve: všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané. Clánok 5. Nikto nesmie byt mucený alebo podrobený krutému, neludskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Clánok 6. Každý má právo, aby bola všade uznávaná jeho právna osobnost. Clánok 7. Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez hociakého rozlišovania. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti hociakej diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti každému podnûcovaniu k takej diskriminácii. Clánok 8. Každý má právo, aby mu príslušné vnútroštátne súdy poskytly úcinnú ochranu proti cinom porušujúcim zckladné práva, ktoré sú mu priznávané ústavou alebo zákonom. Clánok 9. Nikto nesmie byt svojvolne zatknutý, držaný vo vazbe alebo vyhnaný do vyhnanstva. Clánok 10. Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlive a verejne vypocutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu. Clánok 11. 1. Každý, kto je obvinený z trestného cinu, považuje se za nevinného, dokial nie je zákonným postupom dokázaná jeho vina vo verejnom pokracovaní, pri ktorom mal zaistené všetky možnosti obhajoby. 2. Nikto nesmie byt odsúdený pre cin alebo opomenutia, ktoré v case, ked' boly spáchané, neboly trestné podla štátného alebo medzinárodného práva. Rovnako nesmie byt uložený tažší trest než trest, ktorý mohol byt uložený v case, ke trestný cin bol spáchaný. Clánok 12. Nikto nesmie byt vystavený svojvolnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju cest a povest. Každý má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom. Clánok 13. 1. (1) Každý má právo volne sa pohybovat a slobodne si zvolit bydlisko v tom - ktorom štáte. 2. (2) Každý má právo opustit hociktorú krajinu, i svoju vlastnú, a vrátit sa do svojej krajiny. Clánok 14. 1. Každý má právo vyhladat si pred prenasledovaním útocište v iných krajinách a požívat tam azyl. 2. Toto právo nemožno uplatnovat v prípade stíhania na ozaj odôvodneného nepolitickými zlocinmi alebo cinmi, ktoré sú v rozpore s cielami a zásadami Spojených národov. Clánok 15. 1. Každý má právo na štátnu príslušnost. 2. Nikto nesmie byt svojvolne zbavený svojej štátnej príslušnosti, ani práva svoju štátnu príslušnost zmienit. Clánok 16. 1. Muži a ženy, ak dosiahli plnoletost, majú právo bez hociakého obmedzenia z dôvodov rasovej, národnostei alebo náboženskej príslušnosti uzavriet manželstvo a založit rodinu. Co sa manželstva týka, majú pocas jeho trvania i pri jeho rozlúcení rovnaké práva. 2. Manželstvá môžu byt uzavrené len so slobodným a plným súhlasom nastávajúcich manželov. 3. Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spolocnosti a má nárok na ochranu so strany spolocnosti štátu. Clánok 17. 1. Každý má právo vlastnit majetok ako sám, tak spolu s inými. 2. Nikto nesmie byt svojvolne zbavený svojho majetku. Clánok 18. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj volnost zmenit náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovat svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spolecne s inými, ci už verejne alebo súkromne, vyucovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov. Clánok 19. Každý má právo na slobodu presvedcenia a prejavu: toto právo nepripúšta, aby niekto trpel ujmu pre svoje presvedcenie a zahrnuje právo vyhladávat, prijímat a rozširovat informácie a myšlienky hociakými prostriedkami a bez ohladu na hranice. Clánok 20. 1. Každému je zarucená sloboda pokojného shromaždovania a sdružovania sa. 2. Nikto nesmie byt nútený, aby bol clenom nejakého sdruženia. Clánok 21. 1. Každý má právo, aby sa úcastnil na vláde svojej krajiny bud priamo, alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov. 2. Každý má právo vstúpit za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny. 3. Vôla ludu má byt základom vládnej moci: táto vôla musí byt vyjadrená správne prevádzanými volbami, ktoré sa majú konat v pravidelných obdobiach na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo rovnocenným postupom, ktorý zabezpecuje slobodu hlasovania. Clánok 22. Každý clovek má ako clen spolocnosti právo na sociálne zabezpecenie a nárok, aby mu boly národným úsilím i medzinárodnou súcinnostou a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, potrebné k jeho dôstojnosti a k slobodnému rozvoju jeho osobnosti. Clánok 23. 1. Každý má právo na prácu, na slobodnú volbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. 2. Každý, bez hociakého rozlišovania, má nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu. 3. Každý pracujúci má právo na spravodlivú a dostacujúcu odmenu, ktorá by zaistovala jemu samému a jeho rodine živobytie odpovedajúce ludskej dôstojnosti, a ktorá by bola doplnená, keby toho bolo treba, inými prostriedkami sociálnej ochrany. 4. Každý má právo na ochranu svojich záujmov zakladat s inými odborové organizácie a pristupovat k ním. Clánok 24. Každý má právo na odpocinok a na zotavenie, zvlášt aj na rozumné vymedzenie pracovných hodín a na pravidelnú platenú dovolenku. Clánok 25. 1. Každý má právo na takú životnú úroven, ktorá môže zaistit jeho zdravie a blahobyt a zdravie jeho rodiny, pocítajúc v to menovite výživu, šatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia: má právo na zabezpecenie v nezamestnanosti, v nemoci, pri neschopnosti k práci, pri ovdovení, v starobe alebo v iných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastanú za okolností nezávislých ne jeho vôli. 2. Materstvo a detstvo majú nárok na zvláštnu strarostlivost a pomoc. Všetky deti, ci manželské alebo nemanželské, požívajú rovnakú sociálnu ochranu. Clánok 26. 1. Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie nech je bezplatné aspon v zaciatocných a základných stupnoch. Základné vzdelanie je povinné. Technické a odborné vzdelanie nech je všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie má byt rovnako prístupné každému podla jeho schopností. 2. Vzdelanie má smerovat k plnému rozvoju ludskej osobnosti a k posilneniu úcty k ludským právam a základným slobodám. Má napomáhat k vzájomnému porozumeniu, snášanlivosti a priatelstvu medzi všetkými národmi a všetkými rasovými i náboženskými skupinami, ako aj k rozvoju cinnosti Spojených národov pre zachovanie mieru. 3. Rodicia majú prednostné právo volit druh vzdelania pre svoje deti. Clánok 27. 1. Každý má právo slobodne sa úcastnit na kultúrnom živote spolocnosti, užívat plodov umenia a úcastnit sa na vedeckom pokroku a jeho výtažkoch. 2. Každý má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby. Clánok 28. Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii boly plne uplatnené. Clánok 29. 1. Každý má povinnost voci spolocnosti: jedine v nej môže slobodne a plne rozvinút svoju osobnost. 2. Vo výkone svojich práv a v užívaní svojich slobôd je každý podrobený iba takým obmedzeniam, ktoré stanoví zákon a ktoré slúžia výhradne k zabezpeceniu náležitého, uznávania a zachovávania práv a slobôd iných, ako aj k uspokojeniu spravodlivých požiadaviek mravnosti, verejného poriadku a obecného blaha v demokratiskej spolocnosti. 3. Výkon týchto práv a slobod nesmie byt v žiadnom prípade v rozpore s cielami a zásadami Spojených národov. Clánok 30. V tejto deklarácii nic sa nesmie vykladat tak, aby oprávnovalo ktorýkolvek štát, skupinu, alebo osobu vyvíjat cinnost alebo dopúštat sa cinov, ktoré by smerovaly k potlaceniu niektorého z práv alebo slobôd v tejto deklarácii vyhlásených.