Vojna je živá „Clovek je cloveku ustavicným nebezpecenstvom“
L.A.SENECA
Ludia sú už raz takí… … a iní nebudú. Príliš skeptické? História ludských omylov svedcí o comsi inom. Vždy boli (aj sú) na svete ludia, ktorým spojenie slová symbióza a príroda nic nehovorí. Samozrejme, že studna života bola na zaciatku plná a rozmanitá ako rajská záhrada. Ludstvo však krácalo po rovnakej ceste ako Adam a Eva, a tak dnešným generáciám zostalo iba obhryzené, zhnité jablko plné cervov. Ale žiadny strach, ved sa nestáva aby zlá burina vyhynula. K ludskej nenásytnosti patrí aj vynaliezavost, ktorá nám pomáha prežit. Otázne je ci sme stále ludia a ci nás podmienky, ktoré si sami vytvárame, nemenia na úplne iné organizmy ako Boh pôvodne chcel. Celý náš život sa takto odvíja a popri nom nám príroda vracia to co jej neprávom berieme. Sme ako malé deti, ktoré hádžu bumerang a zakaždým nás zaskocí, ked sa vráti a nebodaj nás i udrie. Pri nespocetnom množstve neštastí sa dnes dá tažko definovat úplná škála globálnych problémov ci katastrôf. Hurikán je krutý rovnako ako masový vrah. A hlbším pozorovaním by sme prišli na skutocnost, že nepotrebujeme prírodné reštrikcie aby sme si uvedomili naše omyly. Ako hovorí úvodná myšlienka, práve clovek, ktorý má rozum a slobodnú vôlu je tým najväcším nebezpecenstvom, ak má zvrátenú predstavu o existencii. Dovolím si tvrdit, že je absurdné diskutovat o práve rozhodnút o existencii nenarodeného alebo odchádzajúceho života (prípadne si vyklonovat potomstvo) pokial máme problém ukoncit legálne prejavy agresie – vojny, ktoré sa casom a ich množstvom stali bežným pojmom. Vojna môže dnes niekomu pripadat ako bežný jav (ktorý je zakrývaný inými globálnymi problémami), no je to stav ktorý presahuje medze globálneho problému a stal sa prostriedkom denného použitia, ci už ako boj alebo násilie. „Bohatá“ história Vojna je vždy odpovedou na nieco a vždy má zmysel, ktorý je v dnešnej dobe prevažne obchodný. Zacína sa napríklad vraždou : Kain zabil Ábela (prvopociatky obcianskej vojny?). Od r. 3600 pred Kristom sa uskutocnilo medzi ludmi okolo 14 500 významnejších vojen, pri ktorých mohli príst o život asi 4 miliardy ludí. Smutné je, že najviac trpia tí, ktorí s vojnou nechcú mat nic spolocné. Ako už bolo spomenuté vojny mávajú rôzny zmysel a dôvod. Od boja o ohen, náboženské nezhody, etnické nezhody, rozširovanie kolónií, testovanie zbraní, fanatické názory ci ekonomické zisky. Je to však len kvapka v mori dôvodov, ktoré plynú z rozmanitosti charakterov a množstva dalších odlišností medzi ludmi. Na pozadí každej vojny však stojí obchod, peniaze a moc. Sú najcastejšími prícinami ozbrojených konfliktov, nech sú akokolvek zamaskované alebo dementované. Už starovekí Rimania si vedeli vybojovat priame obchodné cesty alebo rovno podmanit majetky cudzích národov. Vo francúzskych, nemeckých ci britských múzeách sú množstvá umeleckých diel ukoristených vo vojnách. O tom sa samozrejme nehovorí, pretože oficiálne sa bojovalo za slobodu a proti agresii nepriatela. Švajciarske kontá sú aj dnes plné financií ukoristených za druhej svetovej vojny. Vietnam bol skúškou americkej vlády, a tá prepadla na celej ciare. Blízky východ sa v konfliktoch striedal s Kóreou a Indiou, nasledovali boje v Indocíne, Suezská kríza, Karibská kríza, vojny v ciernej Afrike, opät Blízky a Stredný východ (najväcšie ropné náleziská), Bosna, Kosovo a Cecensko. Operácia „Púštna líška“ (na Blízkom východe), ktorá bola vykonaná práve pocas sviatku Ramadánu jasne preukázala kto chce diktovat svetu poriadok a Kosovo len bolo cerešnou na torte severoatlantického paktu. A zároven hrozbou, akú by predstavoval absolútny mocensko-vojenský monopol na svetovom „trhu“. Následky vojen sú hrozivé a casto krát sú semeniskom dalších globálnych problémov. Cez rad ekonomických, ekologických ci etnických, rasových problémov. Príklad : Mierové rokovania medzi Palestínou a Izraelom môžu na politicko-medzinárodnej úrovni skoncit úspešne – mierom, ale je naivné si mysliet, že v den podpísania prímeria si skocia Palestíncan s Izraelcanom do nárucia a budú si rozprávat historky z vojny. Ludia, ktorí mali vojenskú a politickú moc v rukách, si teda nikdy neuvedomovali aké následky má vojna, okrem tých pozitívnych – vítazných (sú aj také, napriek pocitu morbídnosti). Definiícia vojny Vojna je agresívnym prejavom (aktom) jednej alebo skupiny krajín voci druhej krajine druhej alebo skupine krajín. Je to najvyššie kontrolovaný spôsob boja a navyše verejný na rozdiel od tajných operácií, špiónov, kontrarozviedok, priemyselnej špionáže ci sabotáží a atentátov. Z histórie sú známe rôzne druhy vojny (každému podla chuti, pozn. študenta) : známe talianske cistky medzi rodinami obcianske vojny náboženské vojny svetové vojny vojny o zdroje energie (sú casto maskované politickými dôvodmi – Blízky Východ) lokálne vojny Toto sú tie najznámejšie typy vojen. Ostatné vznikajú podla príležitosti. Vo vojne trpia najmä nevinní. Vela nevinných. Vojna je velmi vážny problém, vážnejší ako správa o nej v televíznych novinách. Vojna, to sú znásilnené ženy, matky, dcéry; mrtvi manželia , otcovia, synovia; do smrti poznacené deti. Vojna je psychologický, politický, necakaný, agresívny a autoritatívny tah ciernym konom. Za vojnou zostane znicená krajina, budovy, mestá, vyrabované hospodárstvo, obete, odboj, nenávist… ale aj mier. A rozhodne to nie sú krátkodobé záležitosti. Dnes máme problém prežit prepadnutie banky; ako by sme asi znášali žit ako jedna z vojnových generácií, napr. v storocnej vojne? Dlžka vojny závisí aj od prostriedkov v nej použitých. Už sú prec casy, ked sa oproti sebe rozbehli dva regimenty oštepárov a legionárov. Svetovými vojnami otriasli chemické látky a dnes už len generáli stlácajú tlacítka na paneloch a koordinujú nanajvýš letecké akcie. Dnes je vojna vyhraná už pred vojnou a vojaci už len oficiálne a rukolapne dosahujú cielov. Vojny vyhrávajú tajné služby, špionážne akcie a politické záujmy. A co je dôležité, casto krát sú podávané dezinformácie, ktoré vytvárajú mylnú mienku okolitého sveta o napadnutej krajine (alebo napádajúcej). Verejná mienka je silná zbran, rovnako ako masmédiá a spravodajské agentúry, ktoré celú vojnu pripravia. Vojna nikdy nie je nezmyselná. Zabíjanie je nezmyselné, vojna je obchod. Vojaci Mladí chlapci dostanú do rúk zbrane, tie z nich spravia mužov a vrahov zároven. Kolkí sa na vojnu tešia…, kolkí sa tešili napríklad do Vietnamu „bojovat za vlast“. Neskôr (pokial nezavraždili ich) zistili, že ciel ich útoku by nemal byt Vietnam ale Biely dom. Sú to vlastne zabijaci, ktorí majú na obdobie vypuknutia vojny licenciu na zabíjanie. A co viac sú nútení. Nezodpovedajú sa nikomu, poslúchajú rozkazy. Sú to však aj obrancovia vlasti, ktorí možno zachránia práve ženu pred znásilnením, otca pred zabitím. Cierna myšlienka Je to hnusná a odporná pohnútka mysle ale z povojnových stavov je zretelne poznat zmeny ludského myslenia a chápania života ako jedinej cennej veci na svete. Po vojne sú ludia skromnejší, nechcú dalšiu vojnu, sú akísi vychovanejší. Je to smutné, ale vyplýva z toho, že vojna je asi tým najtvrdším remenom pre nevychovanú civilizáciu. Ludia sú vo vojne dohnaní do (v mierovom stave) neludských podmienok a tu pozorujeme zaujímavú vlastnost ludského charakteru, ktorú charakterizoval aj E. Hemingway v diele Starec a more, myšlienkou : „Cloveka možno rozdrvit ale nie zlomit.“ Napriek všetkým ukrutnostiam (okrem smrti) – dokážeme sa im prispôsobit, dokážeme prežit a preto existujú vojny. Ocistujú ludstvo. Je mylné mysliet si, že tam hore (t.j. svet duchovna) je niekto komu robí radost dívat sa na vojny alebo ich na cloveka dopúštat. Ludia sú slobodní a majú možnost rozhodnút sa ci budú a nebudú vraždit. Možno, že aj takúto krutú správu máme zakódovanú niekde v mozgu. Aktivuje sa hromadne a vzniká vojna. Inác to vraždenie nemá zmysel, treba ho chápat ako ocistu. Zbláznili by ste sa keby ste si zacali uvedomovat, že ludia sa len tak vraždia. Je to najhorší horor aký sa v kinách vidiet nedá. Budúcnost horšia ako sci-fi Aj choroba dokáže cloveku vziat život. Clovek je však vynaliezavý a vymyslí zbran, ktorá koncenie životov ulahcí, v prípade zbraní hromadného nicenia - urýchli. Už po výbuchu prvej atómovej bomby na konci druhej svetovej vojny málokto predpokladal, že niekto podobnú zbran (ba co horšiu) použije ešte niekedy. Naše predstavy o mieri sa možno pozastavili na urcitom pokojnom bode, na rozdiel od zbrojárskeho priemyslu, ktorý musí tiež z niecoho profitovat. Okrem neustáleho zdokonalovania konvencných a verejnosti známych zbraní, majú technickí inžinieri plné ruky práce s vývojom nových zbraní, ktoré daleko presahujú rámec sci-fi filmov. Absolútne logická je ich 100-percentná utajenost, prípadné odhalenie je dementované alebo sa vyhlási výskyt neidentifikovatelného lietajúceho objektu - UFA. Vdaka dieram v byrokracii a vývoju
technológií však už dnes vieme nasledovné (bohužial) :
- 1. Kozmický priestor bude ideálnym bojovým polom pre svetové (ale hlavne bohaté)
- 4. PSYCHO - zbrane idú rovno na vec, teda na mozog. Ovládanie tohoto centrálneho