Utecenci a pristahovalci Nemôže sa stat, že nás utecenci vytlacia z nášho územia a znicia našu kultúru a spôsob života ? Utecenci sú ludia, ktorí predovšetkým hladajú životné istoty, pokojný a plnohodnotný život. V naprostej väcšine prípadov nie je v ich záujme akýmkolvek spôsobom poškodzovat svoju hostitelskú krajinu a vytvárat prekážky vzájomnému spolužitiu s majoritným obyvatelstvom. Utecenci k nám neprichádzajú preto, aby nás vytlacili z nášho územia alebo znicili našu kultúru. Ich motiváciou nie je nenávist k našej krajine, práve naopak snažia sa u nás nájst útocisko. Ludia, opúštajúci svoju zem a svojich blízkych, utekajú pred prenasledovaním, útlakom a násilím, ktoré im znemožnuje žit plnohodnotný život vo vlastnej krajine. Chcú jednoducho nájst také miesto na Zemi, kde by našli podmienky na bezpecný život a uplatnenie svojich schopností. V dobách totalitnej vlády Komunistickej strany sme utecencov neprijímali a preto dnes ešte stále nie sme zvyknutí na ich prítomnost. Obyvatelia CSSR žili v kultúrnej a sociálnej izolácii, pricom naša krajina skôr utecencov produkovala. Mali by sme si spomenút na túto dobu, pochopit naše morálne záväzky a uvedomit si, že o našich utecencov z bývalého Ceskoslovenska sa v minulosti postarali v mnohých krajinách sveta. Slováci utekajúci pred komunistickou totalitou sa nestretávali s podozrievaním, že chcú rozvrátit kultúru západných demokratických krajín, práve naopak, stretávali sa s pochopením obyvatelov týchto krajín, ktorí im neraz poskytovali velkorysú pomoc. Zatial co sa situácia v našej krajine zmenila, nadobudli sme obcianske slobody a práva, vytvorili demokratické politické prostredie, situácia v iných krajinách sveta sa dnes podobá tej našej pred pádom totality, v mnohých prípadoch v ešte extrémnejšej a neludskejšej podobe. Ak máme to štastie, že sa dnes nachádzame v ovela lepšej životnej situácii, je nepochybne správne a v súlade s etikou ludskosti snažit sa pomáhat ludom, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v podmienkach útlaku, prenasledovania a neslobody. Tvrdenie, že utecenci nás vytlacia z nášho územia a rozvrátia našu spolocnost je nezmyselné. Podla údajov UNHCR, od roku 1992 do koncu roku 2002 požiadalo na Slovensku o azyl 23 018 ludí. Ministerstvo vnútra pocas tohoto obdobia priznalo postavenie utecenca celkovo v 537 prípadoch. Predstava, že by tento zanedbatelný pocet ludí nejako ohrozoval našu integritu je samozrejme absurdná. Práve naopak, mnohí utecenci nepredstavujú ohrozenie našej spolocnosti, ale prínos na ekonomickej aj kultúrnej úrovni. Kultúrna diverzita a rôznorodost je obohacujúca. Vdaka prelínaniu kultúr vznikali v ludskej histórií nové hodnoty a ludská spolocnost sa posúvala dopredu. Najvyspelejšie krajiny sveta sú dnes práve multikultúrne krajiny, v ktorých sa navzájom doplnajú kultúrne prvky mnohých etník a národov. Problémy, ktoré vznikajú pri spolužití rôznych kultúr možno úspešne riešit, ak nechýba dobrá vôla. Ludia, ktorým bol v našej krajine poskytnutý azyl, majú samozrejme právo zachovávat svoje kultúrne zvyky a tradície, ak sa nedostanú do rozporu s právnym poriadkom Slovenskej republiky a jej suverénnej moci. Utecenci sú ludia, ktorí predovšetkým hladajú životné istoty, priestor pre pokojný a plnohodnotný život, preto v naprostej väcšine prípadov nie je v ich záujme akýmkolvek spôsobom poškodzovat svoju hostitelskú krajinu a vytvárat prekážky vzájomnému spolužitiu s majoritným obyvatelstvom. Prekážkou pre takéto spolužitie sú zväcša iba predsudky prítomné v myslení väcšinovej spolocnosti. Podla prieskumu verejnej mienky uskutocnenom agentúrou Focus v r.1998 a 2001 si necelé dve tretiny (63%) obyvatelov Slovenska myslí, že utecenci prispievajú k zvyšovaniu kriminality a 60 % ludí si myslí, že utecenci prinášajú rozlicné choroby na naše územie. Polovica respondentov zastáva názor, že utecenci, ktorí prídu na naše územie, by mali byt co najskôr poslaní do krajiny ich pôvodu alebo inej krajiny (51%) a tiež polovica opýtaných súhlasí s názorom, že utecenci berú pracovné príležitosti obyvatelom Slovenska (50%). Takmer tri štvrtiny respondentov (73%) súhlasia s názorom, že utecenci stoja náš štát privela penazí. Na druhej strane viac ako dve tretiny ludí na Slovensku je stotožnených s názorom, že utecencom treba pomáhat, lebo sú to ludia v núdzi, odkázaní na humanitárnu pomoc. Pomoc a ochrana by im však mali byt poskytnuté výlucne v prípadoch, ak ich k úteku z vlasti viedli závažné dôvody. Vo všeobecnej rovine, teda ludia u nás chápu morálnu povinnost pomáhat ludom v núdzi, obavy v nich však vyvolávajú mýty, ktoré sa nezakladajú na žiadnych racionálnych argumentoch a faktoch. Prícinou mnohých týchto mýtov je predovšetkým strach z neznámeho a ten možno prekonat postupným zbližovaním sa, kultúrnou otvorenostou, tolerantným myslením a pochopením situácie toho druhého. Nie je pravda, že utecenci stoja náš štát príliš vela penazí a ohrozujú našu ekonomiku ? Opak je pravdou, utecenci, ktorí ostanú v našej krajine a nájdu si tu zamestnanie, našej ekonomike prospievajú. Medzi utecencami je mnoho inteligentných, vzdelaných, šikovných a pracovitých ludí. Kedže na naše územie prichádzajú väcšinou v produktívnom veku, predstavujú pracovnú silu, do ktorej naša spolocnost nemusela investovat žiadne peniaze v pred-produktívnom veku, ako tomu je u ostatných ludí narodených na Slovensku, o ktorých sa štát stará od narodenia až po ukoncenie štúdia. Takže opak je pravdou, utecenci, ktorí ostanú v našej krajine a nájdu si tu zamestnanie, našej ekonomike prospievajú. Ekonomicky najsilnejšia krajina sveta USA, prijíma na svoje územie najviac utecencov a pristahovalcov. Potomkami imigrantov v USA sú napr. Rockefeller, Ford, Bill Gates, teda najbohatší ludia Ameriky, ktorí významne prispeli k jej ekonomickému rastu. V Nemecku nachádzajú utecenci a pristahovalci uplatnenie vo všetkých oblastiach – mnohých nájdete medzi odbornými pracovníkmi, pocítacovými expertmi, ludia s nižším vzdelaním zase predstavujú lacnú pracovnú silu, ktorá vykonáva profesie, o ktoré medzi obyvatelmi Nemecka nie je záujem. Casto možno pocut argument o tom, že utecenci k nám prišli, aby žili s našich daní. Pravdou však je opak – utecenci, ktorí si vybrali Slovensko za cielovú krajinu, by u nás chceli pracovat a platit dane rovnako, ako my. Pre úspešnú integráciu a produktívne zaradenie utecencov do našej spolocnosti má rozhodujúci význam ich akceptácia príslušníkmi majoritnej spolocnosti a miestnym spolocenstvom, komunitou, v ktorej sa snažia budovat svoj nový život. Problémom teda nie sú samotní utecenci, ale nepriatelské postoje, netolerancia a rasizmus, ktoré spôsobujú ich izoláciu a znemožnujú im stat sa plnohodnotnými clenmi našej spolocnosti. Utecenci k nám prichádzajú jednoducho preto, že tu sa môžu mat bez námahy lepšie, za menej práce dostanú viac penazí a rôzne civilizacné výdobytky, ktoré by vo svojej krajine nedostali. Namiesto toho, aby sa podielali na rozvoji svojej krajiny, chodia zneužívat sociálny systém na Slovensku. Utecenci sú ludia, pre ktorých je útek z vlastnej krajiny jedinou možnostou ako si zachránit život a zaistit bezpecie. Utecenci, ktorí k nám prichádzajú musia prekonat casto velmi nepohodlnú, strastiplnú a vycerpávajúcu cestu, na ktorej sa casto dostávajú do ohrozenia vlastného života. Mnohí pritom zaplatia prevádzacom svoje celoživotné úspory, bez akejkolvek záruky, že neprídu o všetko. Žiaden clovek na svete by nepodstupoval také obrovské riziko, ak by ho k tomu nedonútili velmi tažké a inými spôsobmi neriešitelné životné podmienky. Podla medzinárodného práva je „utecenec osoba, ktorá sa nachádza mimo svojej vlasti a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z dôvodov rasových, náboženských, národnostných, alebo z dôvodov príslušnosti k urcitým spolocenským vrstvám alebo i zastávania urcitých politických názorov, a nie je schopná prijat, alebo vzhladom k uvedeným obavám, odmieta ochranu svojej vlasti.“ (Konvencia o právnom postavení utecencov z roku 1951). Musíme teda rozlišovat medzi tzv. ekonomickými migrantami a utecencami. Ekonomický migranti sú ludia, ktorí cestujú do zahranicia dobrovolne - za prácou, lepšími platovými podmienkami, s cielom zlepšit svoj životný štandard. Nie je na tom nic zvláštne, mnoho Slovákov pracuje krátkodobo aj dlhodobo v zahranicí a cast z nich sa natrvalo usadzuje v iných krajinách, kde sa dokážu lepšie uplatnit. Utecenci sú naproti tomu ludia, pre ktorých je útek z vlastnej krajiny jedinou možnostou ako si zachránit život a zaistit bezpecie. Vzhladom na ich nelahkú situáciu si zaslúžia našu osobitnú pozornost a starostlivost. Zatial co ekonomickí migranti môžu vo všeobecnosti využívat ochranu vlády krajiny svojho pôvodu, pri utecencoch to casto nie je možné vzhladom na to, že zo svojej krajiny utekajú z dôvodu prenasledovania svojou vládou alebo z dôvodu nesúhlasu s politickou situáciou vo svojej krajine. Clovek, ktorý hladá útocisko na území nášho štátu sa nestáva utecencom automaticky. Štatút utecenca je mu pridelený po absolvovaní azylovej procedúry, pocas ktorej sa overuje opodstatnenost jeho žiadosti. Vzhladom na to, že v mnohých prípadoch je preukazovanie prenasledovania velmi tažké, nie každý clovek, ktorý by mal získat štatút utecenca, ho naozaj získa. Osoby, v prípade ktorých úrady rozhodli o tom, že im postavenie utecenca nepriznajú, sú casto v postavení nelegálnych cudzincov a môžu byt vyhostené. Pre takýchto ludí sa strastiplná pút za bezpecím v našej krajine neskoncí, ale pokracuje dalej. Pocet utecencov stále rastie, nemôže sa stat, že sa k nám prihrnú obrovské masy utecencov, ktorých nebudeme schopní zastavit na našej hranici a tieto masy nás úplne zaplavia ? Od roku 1990 má celosvetový pocet utecencov klesajúcu tendenciu. Prevažná väcšina utecencov hladá a nachádza útocisko v susedných krajinách v tretom svete a želá si návrat domov, len co to bude možné. Císla dokumentujúce pocet utecencov na celom svete sú síce vysoké, žiadny masívny nárast tohoto poctu v posledných rokoch však zaznamenaný nie je, práve naopak – od roku 1990 má celosvetový pocet utecencov klesajúcu tendenciu. Na zaciatku roku 2002 bolo na celom svete podla UNHCR približne 19,8 milióna utecencov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, ked bolo pod mandátom UNHCR asi 21,8 milióna ludí, to bolo teda asi o dva milióny osôb menej. Pokles poctu utecencov za uvedené obdobie spôsobil najmä fakt, že velké množstvo ludí sa vracia naspät do svojej vlasti, po tom co sa v nej skoncil vojnový konflikt, zlepšili sa bezpecnostné pomery, zmenila politická situácia a podobne. V roku 2001 sa do svojej vlasti napríklad vrátila viac ako milión obyvatelov Eritrey, 80 000 utecencov z Bosny, 42 000 z Burundi, 267 000 utecencov z Afriky a 160 000 obyvatelov bývalej juhoslovanskej republiky Macedónie. Rovnako na celom svete mierne poklesol aj pocet žiadatelov o azyl. Prevažná väcšina utecencov hladá a nachádza útocisko v susedných krajinách v tretom svete a želá si návrat domov, len co to bude možné. Dobrovolný návrat do vlasti sa vždy považoval za poslednú etapu procesu normalizácie v krajine. Toto riešenie možno využit po znovunastolení mieru a stability, dnes sa hromadné návraty uskutocnujú väcšinou aj uprostred tohoto procesu a utecenci sami zohrávajú pri nastolení mieru a stability vo svojej krajine dôležitú úlohu. Iba malá cast utecencov sa v prvej azylovej krajine necíti úplne bezpecne a hladá možnost usadit sa v inej – tzv. tretej krajine. Niektorí z týchto utecencov sa dokážu plne zapojit do života vo svojom novom domove a stávajú sa plnohodnotnými obcanmi štátu, ktorý im poskytol útocisko. V súcasnosti rozhodne nemožno hovorit o masívnom prívale utecencov, ktorí by ohrozovali našu krajinu. Ako už bolo uvedené, v rozpätí desiatich rokov (od roku 1992 do koncu roku 2002) požiadalo na Slovensku o azyl 23 018 ludí. Pre porovnanie – Vo Velkej Británii požiadalo o azyl 88 300 ludí iba pocas roku 2001 , v Nemecku to bolo 88 290 ludí a v Ceskej republike v roku 2001 zaznamenali 18 090 žiadostí o azyl. Oproti iným západo-európskym krajinám teda Slovensko zatial stojí na okraji záujmu utecencov. Je možné že casom sa táto situácia bude menit a pocet žiadatelov o azyl sa bude zvyšovat aj v našej krajine. Nemalo by to však vyvolávat zbytocné obavy. Dostatocná starostlivost o utecencov a poskytovanie azylu prenasledovaným ludom je jedným z predpokladov nášho zaradenia medzi vyspelé a demokratické štáty Európy. Podanie pomocnej ruky ludom v núdzi je cinom postaveným na najdôležitejších ludských hodnotách, ktoré sa naša krajina snaží naplnat a preto nepredstavuje pomoc utecencom pre našu spolocnost žiadne ohrozenie, ale naopak – posilnuje jej kultúrne a morálne základy. Co poviete na fakt, že ázijskí, tureckí a srbskí pristahovalci na Slovensku sa snažia všeobecne vyhýbat danovej povinnosti, neplatia clá (radšej podplatia colníka), snažia sa nakupovat tovar bez DPH, danové kontroly nie sú úspešné, kedže dotycní sa robia, že nerozumejú po slovensky ? Nemôžme odsudzovat všetkých pristahovalcov na základe akýchsi mýtov a fám. Každý trestný cin musí byt dokázaný a spravodlivo potrestaný musí byt jeho vinník, nie celá skupina obyvatelstva. Podvodníci a ludia obchádzajúci zákony sa nájdu všade. Neexistuje žiadny dôkaz, že by ich malo byt medzi pristahovalcami viac ako medzi ludmi, ktorí sa narodili na Slovensku. Najväcšie ekonomické podvody, tunelovanie, okrádanie štátu a jeho obcanov o obrovské sumy penazí – nic z toho nezaprícinili pristahovalci. Aj medzi slovenskými drobnými obchodníkmi a podnikatelmi sa nájde dost takých, ktorí sa vyhýbajú danovej povinnosti, nakupujú tovar bez DPH, podplácajú colníkov a obchádzajú danové kontroly. Je vecou našej legislatívy a orgánov cinných v trestnom konaní, aby takémuto jednaniu niektorých osôb zamedzili – bez ohladu na to ci ide o doma narodených Slovákov, alebo pristahovalcov. Nemôžme však odsudzovat všetkých pristahovalcov na základe akýchsi mýtov a fám. Každý trestný cin musí byt dokázaný a spravodlivo potrestaný musí byt jeho vinník, nie celá skupina obyvatelstva. Sami by sme predsa tiež nechceli, aby kvôli rôznym podvodníkom, ktorý majú „poctivý“ slovenský pôvod, niekto odsudzoval celý slovenský národ a oznacoval ho ako „bandu zlodejov“. Mnohí obchodníci - pristahovalci sa venujú na našom území poctivému podnikaniu a prispievajú tak k rozvíjaniu slovenskej ekonomiky. _____________ _________
Zaujmav linky k refertu: