/p>

UNESCO

21 clenný Výbor svetového dedicstva, volený clenskými štátmi na Generálnom zhromaždení, schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedicstva doteraz 5 lokalít zo

Slovenskej republiky:

z kultúrneho dedicstva:

  • Banskú Štiavnicu s technickými pamiatkami okolia (Kolumbia-Cartagena, 1993)
  • Spišský hrad s okolitými pamiatkami (Kolumbia-Cartagena, 1993)
  • Pamiatkovú rezerváciu ludovej architektúry Vlkolínec (Kolumbia-Cartagena, 1993)
  • Historické jadro mesta Bardejov (Austrália-Cairns, 2000)

z prírodného dedicstva:

Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (spolu s Madarskom v Berlíne, 1995) s rozšírením o Dobšinskú ladovú jaskynu a Stratenskú jaskynu (Austrália-Cairns, 2000) podla casti nominacného projektu Rokliny Slovenského raja, predloženého 26. 6.

1997.

Spišský hrad je najrozsiahlejším slovenským hradom, dominantou Spiša, harmonicky umiestnenou v krajine na travertínovom brale. Spomína sa ako župný hrad už v 12. storocí. V prvej polovici 13. storocia hradnú akropolu chránilo kamenné opevnenie, ktoré hrad ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli hradu v tom case postavili románsky palác a obytnú vežu. Po polovici 13. storocia k nim pribudol prepoštský palác a dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 14. strorocí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakánom. V polovici 15. storocia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa v službách krála Ladislava Pohrobka ( 1445 - 1457 ). Neskôr bol hrad vlasníctvom Thurzovcov, potom Zápolských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Pri požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol. Rozsiahle výskumy, konzervácia a vybudovanie expozície v posledných rokoch znamenali nové oživenie tejto významnej pamiatky a sprístupnenie celého areálu verejnosti. V roku 1993 hrad spolu s okolím ( Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, kostol v Žehre ) zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedicstva a dostal sa tak medzi viac ako 300 najvýznamnejších pamiatok sveta. Muzeálna expozícia bola sprístupnená v roku 1983. Vlkolínec Objekt patrí do súboru zachovaných dvoj- a trojpriestorových zrubových domov, ktoré predstavujú typické stavby regionálnej architektúry v severnej casti stredného Slovenska. Rolnícky trojpriestorový zrubový dom c. 15 bol vybudovaný v roku 1886. Zachované pôvodné vnútorné clenenie domu a zariadenie interiéru poskytuje obraz o spôsobe života obyvatelov domu i celej obce v prvých desatrociach 20.-teho storocia. Obec Vlkolínec bola zarade ná do svetového kultúrneho dedicstva UNESCO. Bardejov Najstaršia písomná správa o Bardejove pochádza z roku 1241 a našla sa v Ipatijevskej kronike. V roku 1352 ho Král Ludovít I. povýšil na slobodné královské mesto. Bardejov bol v roku 2000 zapísaný do zoznamu Svetového a prírodného dedicstva UNESCO. Banská Štiavnica Toto starobylé banské mesto nájdeme v horách v centre Štiavnických vrchov. Písomné správy o tažbe zlata a iných kovov sa zachovali už z rokov 1156 a

  • 1217. Dejiny mesta sa zacali písat v roku 1238, ked mu boli udelené privilégiá
královského mesta. Banskoštiavnický rudný revír patril k najvýznamnejším producentom tažby zlata v Európe. V roku 1735 tu vznikla prvá banícka škola v Uhorsku a neskôr, v roku 1762 bola založená prvá banícka akadémia a aj prvá vysoká škola technického charakteru na svete. Historické jadro mesta a technické pamiatky v jeho okolí boli v roku 1993 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedicstva UNESCO medzi, v tom case 410 najvýznamnejších pamiatkových lokalít sveta, ako prvé mesto zo Slovenska.