Tábory - Vývoj v minulosti. Prázdninová výchovná a zotavovacia starostlivost o deti, organizovaná formou pionierskych táborov Revolucného odborového hnutia bola v minulosti významnou súcastou podnikovej sociálnej politiky. Do roku 1952 išlo skôr o charitatívne opatrenie ako o sociálnu starostlivost. Výchovný aspekt do tejto cinnosti priniesol až Ceskoslovenský zväz mládeže. V roku 1955 na základe uznesenia vlády CSR bolo organizovaním pionierskych táborov poverených 17 inštitúcií - štátnych orgánov a spolocenských organizácií. Medzi nimi boli napríklad domy pionierov, Revolucné odborové hnutie (ROH), Ministerstvo školstva a zdravotníctva, Pionierska organizácia ceskoslovenského zväzu mládeže (PO CSM), Zväzarm, Ceskoslovenský zväz telesnej výchovy (CSTV), Ceskoslovenský cervený kríž (CSCK) a iné. Poslaním detskej odborárskej rekreácie bolo "zabezpecit detom clenov odborových organizácií a dalších zamestnancov prázdninové zotavenie, oddych, poucenie v kolektíve a posilnenie zdravia a zvýšenie telesnej zdatnosti detí." Detskú rekreáciu v case prázdnin organizovali a prevádzkovali inštitúcie s právnou subjektivitou, ktoré mali zabezpecené potrebné personálne, materiálne a financné podmienky. Detské tábory sa mohli organizovat len v zariadeniach, ktoré mali vytvorené priaznivé podmienky pre zdravý fyzický a duševný vývoj detí a zarucovali zdravé výchovné prostredie. Snahou bolo využívat tieto zariadenia celorocne. Po rekreácii detí sa využívali v rámci závodných rekreácií. Pionierske tábory sa organizovali v štyroch základných formách. Išlo o stále letné tábory pre deti vo veku od 7-14 rokov trvajúce 18 dní, zimné tábory - týždenné pobyty v case zimných prázdnin, putovné - pre deti vo veku od 11-14 rokov trvajúce 14 dní a zahranicné výmenné a nevýmenné tábory, ktoré boli organizované v spolupráci so socialistickými krajinami. Mestská a primeská rekreácia sa organizovala pre deti od 7-14 rokov. Všetky tábory mali stanovený minimálny pocet pobytových dní, zodpovedajúci forme tábora. Snahou ROH bolo od zaciatku efektívne využívat a rozširovat kapacity vhodné na organizovanie pionierskych táborov, dôraz sa kládol na zvyšovanie poctu rekreujúcich sa detí vo všetkých formách táborov. Rastúci trend dokumentuje nasledujúca tabulka. Rok (Pocet detí v táboroch ROH) 1956 (106859), 1975 (348771), 1976 (364501), 1977 (381849), 1978 (401069), 1979 (401273), 1985 (556431), 1986 (579786), Z tabulky vidíme, že v roku 1979 bol pocet detí v táboroch sedem krát vyšší než v prvom roku, kedy sa pionierske tábory organizovali. V roku 1980 sa pre deti pripravilo približne 1600 rôznych pionierskych táborov. Druhou snahou bolo rozšírit možnosti organizovania zimných pionierskych táborov, ktorých cielom bolo zlepšit zdravie a telesnú kondíciu detí v tomto období. Reálnym priestorom pre rozvoj zimných pionierskych táborov ROH boli zariadenia závodnej a podnikovej rekreácie. V tomto smere sa mali tieto objekty v case jarných prázdnin využívat výhradne detmi, nemali byt používané na rodinnú rekreáciu. Rozširovanie kapacít malo podporit aj nariadenie dané deviatym všeodborovým zväzom, ktoré organizáciám s poctom pracovníkov vyšším ako 800 ukladalo povinnost vybudovat tábor s kapacitou do 100 detí. Menšie organizácie mali využívat kapacity vytvorené väcšími podnikmi. ROH organizovalo pionierske tábory len pre zdravé deti. Pre zdravotne oslabené alebo invalidné deti mali rekreáciu zabezpecovat príslušné orgány štátnej správy v spolupráci s Ceskoslovenským Cerveným krížom a Ceským zväzom invalidov. Rodicia invalidných detí mali možnost získat od organizácií aj príspevok (30,- Sk na jeden pobytový den). Deti z detských domovom sa pionierskych táborov ROH mohli zúcastnit, bola snaha umožnit pobyt v táboroch co najväcšiemu poctu detí umiestnených v náhradnej starostlivosti. Organizacné ustanovenia Všetci pracovníci tábora, výchovní aj prevádzkoví, museli byt starší ako 18 rokov. Výnimku tvorili praktikanti, a pomocníci v kuchyni, u ktorých bola dolná veková hranica stanovená na 15 a 16 rokov. Pracovníci museli byt zdravotne, telesne, morálne a duševne spôsobilí na výkon funkcie ako aj odborne pripravení. Odbornú prípravu pracovníkov zabezpecovalo Združenie odborových zväzov pre detskú rekreáciu prostredníctvom svojej Lektorskej skupiny. Základné funkcie v tábore boli rozdelené medzi vedúceho tábora, zástupcu vedúceho pre veci hospodárske, zdravotné a programové, odborných inštruktorov, oddielových vedúcich a praktikantov. Každý tábor musel mat svoj táborový poriadok, ktorý bol základným dokumentom tábora a formuloval zásady táborového života. Denný program slúžil ako záväzný pracovný doklad, denný režim bol tvorený v spolupráci so zdravotníkom a musel zodpovedat veku a zdravotnému stavu detí. Dôležitým dokumentom z hladiska organizovania táborov sa stal Metodický pokyn pre organizovanie tuzemských a zahranicných táborov, ktorý bol vydaný na základe uznesenia Sekretariátu Ústrednej rady odborov a nadobudol platnost v roku 1987. Pri organizovaní táborov sa nezabúdalo ani na výber, prípravu a uvolnovanie výchovných pracovníkov z práce na dobu ich pobytu v tábore. Uvolnením jedného pracovníka mohlo dalších 10 pracovat bez obáv o svoje deti. Touto cestou podniky zabezpecovali plnohodnotné využívanie volného casu detí a zároven sa ciastocne odstranoval problém rodicov, ktorí nemali kde svoje deti pocas prázdnin dat. Hospodárenie táborov Za prípravu a prevádzku tábora, za jeho materiálne a financné vybavenie, za riadne hospodárenie a kontrolu zodpovedal Závodný výbor ROH. Kontrola dodržiavania smerníc pre pionierske tábory bola úlohou revíznych komisií ZV ROH. Náklady na tábor boli hradené z platieb rodicov, z platieb organizácie, ktorá odkúpila preukazy a z príspevku zamestnávatelskej organizácie. Cena poukazu pre rodica sa vypocítavala ako priemer celkových nákladov na jedno dieta. Pri úhradách sa zohladnovali sociálne pomery žiadatela. Medzi hlavné nákladové položky patrili nákup potravín a nápojov, náklady na stravovanie, odmeny výchovným a prevádzkovým pracovníkom, náklady na dopravu a programové zabezpecenie, výdavky spojené s drobnou údržbou a ostatné prevádzkové výdavky. Každý tábor mal vopred zostavený rozpocet, pricom platila zásada, že výdavky nesmú prekrocit príjmy. Rozpocet sa nemohol bezdôvodne prekrocit a zároven sa dbalo nato, aby nedochádzalo k úsporám na stravovacom normatíve. Kontrola hospodárenia bola zabezpecovaná vedením pokladnicného denníka, denníka spotreby potravín, skladových kariet, prípadne dalšou operatívnou evidenciou, o ktorej rozhodol prevádzkovatel. _____________ _________
Zdroje: