Subjekty trestného konania Subjektami trestného konania sú: strana , obvinený , obžalovaný , odsúdený , obhájca , poškodený , zúcastnená osoba , spolocenský zástupca

STRANA

Stranou sa rozumie ten, proti komu sa vedie trestné konanie, zúcastnená osoba a poškodený a v konaní pred súdom aj prokurátor a spolocenský zástupca, rovnaké postavenie ako strana má aj iná osoba, na návrh alebo žiadost ktorej sa konanie vedie, alebo ktorá podala opravný prostriedok.

OBVINENÝ

Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného cinu, možno považovat za obvineného a použit proti nemu prostriedky dané týmto zákonom proti obvinenému až vtedy , ak bolo proti nemu vznesené obvinenie. práva obvineného má právo vyjadrit sa ku všetkým skutocnostiam , ktoré sa mu kladú za vinu , a k dôkazom o nich , nie je však povinný vypovedat. Môže uvádzat okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu , robit návrhy a podávat žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvolit si obhajcu a s ním sa radit aj pocas úkonov vykonávaným orgánom cinným v trestnom konaní. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radit o tom , ako odpovedat na už položenú otázku. Môže žiadat, aby bol vyslúchaný za úcasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúcastnil aj iných úkonov prípravného konania. Ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odnatia slobody, môže s obhajcom hovorit aj bez prítomnosti tretej osoby. Uvedené práva príslúchajú obvinenému aj vtedy, ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilost na právne úkony obmedzená. Obvinený, ktorý nemá dostatocné prostriedky, aby uhrádzal trovy obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajcu za zníženú odmenu. Všetky orgány cinné v trestnom konaní sú povinné vždy obvineného poucit a poskytnút plnú možnost na ich uplatnenie.

OBŽALOVANÝ

Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený oznacuje ako obžalovaný. ODSÚDENÝ Odsúdený je ten, proti komu bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnost.

OBHÁJCA

Obhajcom v trestnom konaní môže byt len advokát. Pre jednotlivé úkony trestného konania, s výnimkou konania pred súdom, sa môže obhajca dat zastúpit svojim koncipientom. Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byt obhajcom ten, kto je nan predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmocník.

Povinnosti a práva obhajcu:

-poskytovat obvinenému potrebnú právnu pomoc, úcelne využívat na obhajovanie jeho záujmov prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starat sa o to, aby boli v konaní náležité a vcas objasnené skutocnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmiernujú, a tým prispievat k správnemu objasneniu a rozhodnutiu veci. Obhajca je oprávnený už za prípravného konania robit za obvineného návrhy, podávat za neho žiadosti a opravné prostriedky, nazerat do spisov a zúcastnit sa vyšetrovacích úkonov. Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilost na právne úkony obmedzená môže obhajca oprávnenia vykonávat aj proti vôli obvineného. Obhajca má právo vo všetkých štádiach trestného konania vyžiadat si kópiu alebo priepis zápisnice o každom úkone trestného konania. Orgány cinné v trestnom konaní sú povinné mu vyhoviet, odmietnut môžu len vtedy ked to nie je z technických dôvodov možné. Náklady s tým spojené je povinný voci štátu uhradit.

Nutná obhajoba:

Obvinený musí mat obhajcu už v prípravnom konaní.

  • ak je vo väzbe, vo výkone trestu odnatia slobody alebo na pozorovaní v
zdravotníckom ústave

  • ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilost na právne
úkony obmedzená

  • ak ide o konanie proti mladistvým
  • ak ide o konanie proti ušlému
obvinený musí mat obhajcu aj vtedy , ak to považuje súd a v prípravnom konaní vyšetrovatel alebo prokurátor za nevyhnutné , najmä preto, že vzhladom na telesné alebo duševné chyby obvineného majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovat. Aj sa vykonáva konanie o trestnom cine , na ktorý zákon ustanovuje trest odnatia slobody , ktorého horná hranica prevyšuje pät rokov. Obvinený musí mat obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liecenia , s výnimkou ochranného protialkoholického liecenia.

POŠKODENÝ

Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným cinom ublížené na zdraví, spôsobená majetková morálna alebo iná škoda , alebo boli porušené ci ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo sa vyjadrit, ci súhlasi s trestným stíhaním , má právo uplatnit nárok na náhradu škody robit návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, nazerat do spisu a oboznámit sa so spisom, zúcastnit sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní , vyjadrit sa k vykonaným dôkazom , má právo záverecnej reci a právo podávat opravné prostriedky. Poškodený, ktorý má podla zákona proti obvinenemu nárok na úhradu škody , ktorá mu bola trestným cinom spôsobená , je oprávnený tiež navrhnút , aby súd v obsadzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnost nahradit túto škodu. Návrh treba urobit najneskoršie na hlavnom pojednávaní pred zacatím dokazovania. Z návrhu musí byt zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatnuje.

ZÚCASTNENÁ OSOBA

Tomu , koho vec bola zhabaná alebo podla návrhu má byt zhabaná, musí sa poskytnút možnost , aby sa k veci vyjadril, môže byt prítomný na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí, robit na návrhy, nazerat do spisov a podávat v prípadoch týmto zákonom ustanovených opravné prostriedky. Orgány cinné v trestnom konaní sú povinné zúcastnenú osobu o jej právach poucit a poskytnút jej možnost ich uplatnenia. Ak je zúcastnená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jej spôsobilost na právne úkony obmedzená , vykonáva jej práva podla tohto zákona jej zákonný zástupca.