Stredoveká filozofia, vzťah filozofie a teológie

Filozofia stredoveku Patristika, Augustinus Aurelius- Boží štát, človek, etika Scholastika-spor o univerzálie Islam, židovstvo Tomáš Akvinský- súcno a jeho diferenciácia, človek

Odsúdenie aristotelizmu Obdobie stredovekej F je pomerne dlhým obdobím. Za začiatok sa považuje rozpad antickej F v 4. až 6.stor., vrcholí v 13. až 15. stor. Prechod od antickej F k stredovekej F je relatívne plynulým vývojom, počas ktorého vzniká a rozvíja sa nový svetonázor a ideológia- kresťanské náboženstvo. Kresťanský svetonázor na svet je opakom antickej racionálnej F. Proti cnostiam antiky, ako je harmonický rozvoj ducha a tela, užívanie svetských radostí a pôžitkov, zachovávanie duševnej rovnováhy, úsilie poznať pravdu, kladie do popredia iné cnosti. Hlása, že všetko, čo existuje, existuje len vďaka Bohu. Boh stvoril svet, zachováva ho a pokračuje v jeho tvorení. Boh je základný tvoriaci a riadiaci princíp a zároveň aj najvyššie dobro. Po rozpade otrokárskej spoločnosti vzniká feudalizmus(feudáli, poddaní, roľníci, feudálni statkári, remeselníci, obchodníci, bankári). Veľký význam malo duchovenstvo, vznikali kláštori- patrili k nim veľké pozemky, v čase nepokojov slúžili ako pevnosti, vznikali v nich prvé školy(osvetová činnosť).

Dôležité medzníky stredoveku:

313- Milánsky edikt- zrovnoprávnenie kresťanského náboženstva 529- zatvorené platónske akadémie 1452- objavenie kníhtlače 1517- Martin Luther- rozštep cirkvi

  • prevládali idealistické názory, F sa stala slúžkou teológie
  • otázka poznania bola riešená 2 spôsobmi: 1, poznanie na základe náboženskej viery
2, poznanie na pozadí antiky(Platón, Aristoteles)

Stredoveké myslenie rozčleňujeme na 2 základné obdobie: patristiku a scholastiku.

PATRISTIKA

  • je obdobím nástupu kresťanstva. Názov je odvodený od slova pater- otec, ktorým sa označovali duchovné autority ranej cirkvi.
  • 2 názory: 1, Apologéti- nevytvorili F systém, len naznačili okruh otázok, kt. sa stali dôležité pre ďalších kresťanských F
TERTULIANUS- dokazoval, že medzi zjavením, náboženstvom a Písmom svätým na jednej strane a ľudskou múdrosťou na druhej strane je nezmieriteľný rozpor 2, Gnostici(1.stor.)- spájali kresťanskú vieru v inkarnáciu Boha s učeniami židovského náboženstva, viera v existenciu Boha, učenie o spôsoboch ako ho poznať ORIGENES- z Alexandrie, viera v zjavenie, Boh je nemateriálny, vznikol z ničoho, jeho syn- Logos- je medzi Otcom a svetom

  • otázka hriechu: Trest za hriech je to, že duša je spojená s telom, má možnosť očisťovania

AUGUSTINUS AURELIUS SANCTUS(345-430) Bol najväčším kresťanským mysliteľom celej patristiky. Narodil sa ako syn pohanského otca a kresťanskej matky(sv.Monika). Prežil rozmarnú a výstrednú mladosť. Pod vplyvom Platónových a Cicerových diel sa zameral na F. Pod vplyvom biskupa Ambrosia sa zriekol kariéry a radikálne zmenil spôsob života a začal sa orientovať na kresťanstvo. V Afrike bol vysvätený za kňaha neskôr za biskupa a tu aj umiera. Po smrti bol vyhlásený za svätého.

  • 1. BOH- Augustinova F nie je systematická, ale teocentrická. Jadrom F je vzťah medzi človekom a Bohom. Boh- je stvoriteľom sveta a ďalej ho vyvíja. Svet pochádza od Boha, nie z Boha. Svet stvorených vecí na rozdiel od Stvoriteľa nie je večný, ani dokonalý. Večné sú len idey, kt. nevznikajú ani nezanikajú, sú obsiahnuté v Božom rozume a Boh podľa nich tvorí všetky pominuteľné veci. Poznanie ideí sa stáva otázkou poznania kresťanského Boha, čiže Boh je aj predmetom poznania.
  • 2. ČLOVEK- má osobitné miesto, je to spojenie hmotného tela a nehmotnej duše
  • 3. DUŠA- chápe ju podobne ako Platón: je to samostatná substancia, nesmrteľná, časť Boha na Zemi. Nemá v sebe nič materiálne, má len 3 funkcie: myslenie, pamäť a vôľa(obraz božskej Trojice). Základom duchovného života je vôľa, nie rozum. Augustinus je teda zakladateľom voluntarizmu.
  • 4. TEODICEA- riešnie otázky dobra a zla.Zlo nie je protiklad dobra, je len jeho nedostatok.
Zlo je nevysvetliteľné. Zlo vzniká vtedy, keď sa nerobí dobre a zdrojom zla je pýcha a egoizmus.

  • 5. UČENIE O BOŽOM PREDURČENÍ- predestinácia. Ľudia sú od narodenia zaťažení dedičným hriechom(okrem Adama), preto podľa svojej prirodzenosti páchajú hriech a zomrú, lebo smrť je trestom za hriech. Boh vo svojej milostivosti vykupuje ľudí, nie všetkých, ale podľa predurčenia- niektorých vyvolí a iných zavrhne.
  • 6. BOŽÍ ŠTÁT- kresťanská koncepcia svetových dejín. Božia ríša bojuje s ríšou diabla. Na konci sveta sa víťazom stane Boží štát.

DIELA- Vyznania, O slobode vôle, O nesmrteľnosti duše, O pomere tela a ducha, O trojici, Rozhovory duše s Bohom, O Božom štáte

SCHOLASTIKA

  • je druhým obdobím stredovekej F, svojím názvom (schola-škola) ukazuje, že vznikla na stredovekých školách a univerzitách. Cirkevné školy sa vytvárali v kláštoroch a pri katedrálach. Prvé univerzity vznikali od polovice 12.stor. v Bologni, Oxforde, Paríži, Padove. Vyučovalo sa 7 slobodných umení(gramatika, logika, rétorika, geometria, aritmetika, astronómia, hudba). Stúpol význam vzdelanosti. Vyučovalo sa v latinčine a neskôr ku koncu scholastiky aj v národných jazykoch.

Ranná scholastika Spor o univezálie- bol hlavným sporom sptredoveku, bol to spor medzi nominalizmom a realizmom. realisti- všeobecné pojmy(univerzálie) existujú reálne, nielen vo vedomí ľudí a sú nezávislé od konkrétnych vecí. Majú samostatnú, objektívnu existenciu.

ANSELM Z CANTENBURY- bol vyhlásený za svätého Pojmy dobro, zlo, pravda, spravodlivosť sú reálne. Človek je svojím rozumom odrazom Boha. Boh je ten, nad ktorého už nemožno myslieť nič vyššie. nominalisti- tvrdili opak, že všeobecné pojmy sú iba mená, výtvory ľudského vedomia, ktoré slúžia na označenie jednotlivých vecí

PETER ABÉLARD- Môžu existovať len jedinečné veci. Pojmy pred stvorením majú miesto v Bohu a po stvorení v ľudskom rozume. Myslenie- logika dielo:Áno a nie- náboženskú vieru obmedziť rozumovými dôvodmi

  • bol odsúdený a vyhlásený za kacíra

Vrcholná scholastika(13.stor)

  • súvisí najmä s dielom Tomáša Akvinského a činnosťou novovznikajúcich mníšskych rádov- františkánov: František z Asissi dominikánov:Dominik Guzmán
jezuitov- Ignác z Loyoly

  • šírenie kacírskeho hnutia- očista od bohatstva a vrátiť ju na začiatok- život v chudobe, asketizmus

Prenikanie aristotelizmu na univerzity Od ½ 13.stor. sa všetky známe Aristotelove diela prednášali na Parížskej univerzite. Bola to hrozba pre mnohých teológov, ktorí chceli využiť vo svoj prospech nevedomosť ľudí. V roku 1277 cirkev Aristotelovo učenie ofociálne odsúdila. Aristoteles mal veľký vplyv na prírodovedne orientovaných mysliteľov, najmä na univerzitu v Oxforde.

ROBERT GROSSETESTE- autor komentárov k novoobjaveným Aristotelovým spisom(Fyzika, Etika Nikomachova)

ROGER BACON- františkán

  • najvýznamnejší prírodovedne orientovaný mysliteľ 13.stor. Chcel reformovať cirkev a zlepšiť životné podmienky ľudí- na to bolo potrebné metodicky isté a na skúsenosti založené vedenie a poznanie. Prírodné javy a pôsobenie prírodných síl môžeme poznávať na základe geometrických zákonov, ktorým zodpovedá svetlo.

ALBERT VEĽKÝ- snažil sa preštudovať všetky spisy, ktoré napísal Aristoteles v pôvodnom znení. Písal komentáre, vysvetľoval a snažil sa pretransformovať aristotelizmus do kresťanského F myslenia. Podľa neho Aristoteles dal základ kresťanstva, lebo vysvetľoval všetko na základe kresťanstva.

  • bol učiteľom Tomáša Akvinského a ovplyvnil jeho F

TOMÁŠ AKVINSKÝ

  • najvýznamnejší stredoveký F
  • narodil sa v aristokratickej rodine. Mladosť prežil v kláštore v Monte Cassino(benediktíni), neskôr po štúdiách sa stal členom dominikánskeho rádu. Rodina s tým nesúhlasila, preto ho uniesli a uväznili. V štúdiách pokračoval v Paríži, kde sa stretol s Albertom Veľkým. Vyučoval ako profesor teológie v Paríži. Umrel na cestách. Po smrti bol kanonizovaný a jeho F bola v zmodernizovanej podobe v roku 1879 vyhlásená za oficiálnu F katolíckej cirkvi.
Tomáš Akvinský vytvoril originálnu kresťanskú F, logicky ucelenú koncepciu sveta, prírody a človeka, založenú na náboženskej viere- tomizmus.

Dielo: Summa teologická, Summa proti pohanom, Otázky pojednávajúce o pravde, Komentáre k sentenciám Petra Lombarda, Proti akademikom

  • 1. SPOR O UNIVERZÁLIE- bol umierneným realistom, hovoril, že existujú 3 druhy univerzálií
a, existujú pred vecami- existujú v božom rozume b, existujú vo veciach- ako všeobecné v jednotlivom c, oxistujú po veciach- v ľudskom rozume, kt. ich poznáva

2. FILOZOFIA A TEOLÓGIA- ich vzťah v diele Summa teologická

Všetky vedy sú slúžkami teológie. Teológia môže nadviazať na pravdy rozumu. Vieru nemožno rozumovo zdôvodniť, presahuje rozum a jeho schopnosti.

3. FYZIKA- vychádza z Aristotela, teória geocentrizmu

4. SÚCNO A JEHO DIFERNCIÁCIA- vychádza z Aristotela

  • problém začiatku: každý začiatok musíme vždy predpokladať
  • ideme od zvláštneho k všeobecnému, každá zvláštnosť obsahuje aj všeobecnosť
Súcno je vlastne všetko, čo nejakým spôsobom existuje, má 2 časti: substanciu a akcidenciu substancia- látka, môže existovať sama o sebe akcidencia- forma, ako prejav substancie substancia + akcidencia = substančný model reality

  • 5. TEODICEA- vychádza z Augustina: Zlo je len nedostatok dobra

6. HIERARCHIA- usporiadanie prírody

  • neživá príroda – rastliny – živočíchy – človek – Boh
  • 7. ODKAZY NA BOŽIU EXISTENCIU- nechcel dokázať, že Boh existuje, chcel len poukázať na cestu, ktorou môžme dôjsť k poznaniu, že Boh existuje. Vychádzal z toho, že pri spätnej argumentácii nemôžeme postupovať donekonečna.
  • 1. pohyb- nič sa nepohybuje samé, všetko je niečím pohybované a to zas niečím...prvým hýbateľom je Boh, ale sám je nehybný
  • 2. príčina a účinok- nič sa nedeje samé, všetko má svoju príčinu a to zas svoju...prvou príčinou je Boh
  • 3. náhoda a nutnosť
  • 4. stupne bytia

5. Aristoteles a Augustinus

8. ČLOVEK = duša + telo(látka + forma)

duša je formou tela- anima forma corporis, po smrti je oddelená od tela, žije ďalej, je nehmotná a nesmrteľná etika- absolútne dobro je Boh poznanie- východiskom poznania je skúsenosť vôľa- nad poznanie

  • 9. ŠTÁT- zdôvodnil prvoradosť cirkvi. Štátna moc pochádza od Boha. Moc panovníka musí byť podriadená vyššej duchovnej moci- na jej čele je Kristus. Pozemský život v štáte je len prípravou pre budúci život.

10. CELÉ UČENIE AKVINSKÉHO

Tri veci potrebuje človek ku spáse- vedieť v čo má veriť, vedieť čo má žiadať, vedieť čo má konať. Usporiadanie sveta: Rozum podlieha viere, príroda božej milosti, filozofia teológii a štát cirkvi. 3 cnosti: viera, nádej, láska

Odsúdenie aristotelizmu

  • 1255- Artistická fakulta prevzala diela Aristotela, učitelia ich komentovali nielen podľa A.Veľkého , ale aj podľa Averroa(popiera nesmrteľnosť duše), nebolo to to isté, dostali sa do rozporu s cirkvou
  • 1277- biskup Etien Tempier odsúdil 219 výrokov Aristotela a učitelia museli prisahať a podpísať, že sa nebudú zaoberaťteologickými otázkami. Došlo k oddeleniu teológie od F.

JOHANNES DUNS SCOTUS-Angličan, františkán Teológia= Boh , F= bytie a poznanie Boh je nekonečné bytie, je absolútne slobodný, mohol stvoriť svet, ale aj nemusel. Okrem Boha je všetko hmotné, duša aj anjeli.

WILLIAM OCCAM-Angličan. Spor s pápežom ,lebo tvrdil, že svetská a cirkevná moc majú byť nezávislé: Pápež je tiež človek, kt. je tiež omylný Dielo: Summa logická- vysvetľuje, že jestvovanie boha je predmetom náboženstva a nie F

  • zaoberal sa aj univerzáliami: 3 myšlienky o princípoch
1, všemohúcnosť platí len pre Boha 2, princíp protirečenia- záväzný pre boha aj človeka 3, princíp ekonómie- platí len pre človeka Ak môžeme mať viac vysvetlení, prijmime to, ktoré má menej slov. Neskorá scholastika (14.-15.stor)

  • je etapou postupného rozkladu stredovekej F a prenikania nových myšlienkových prúdov
  • prechod od stredoveku k novoveku predstavuje Mikuláš Kuzánsky

FILOZOFIA ISLAMU A ŽIDOVSTVA

Arabská F Najdôležitejším prínosom arabskej stredovekej F je, že nám zachovala preložené spisy, prípadne ich zlomky, klasikov antiky.

  • objavy v matematike, optike, geografii, medicíne; Na východe- Bagdad- AL KINDÍ, AL FARÁBÍ- vychádzal z novoplatonizmu: učenie o emancipácii- vyžarovanie hmotného sveta z duchovného prvopočiatku

IBN SIN = AVICENNA-vychádzal z Aristotela Dielo: Kniha uzdravenia- zaoberá sa logikou, matematikou, metafyzikou,uznával hmotu za prvotnú,večnú a vystupoval proti poverám Na západe- Kordóba (Španielsko)

IBN RUŠD = AVERROES – zaoberá sa otázkou poznania a rozdelil vieru, teológiu, F

  • bol dualistom, lebo považuje boha a hmotu za večné, nezávislé príčiny
Hmota sa nedá stvoriť, lebo je. Len F dospeje k čistej pravde, ale nie je to dostupné každému, väčšina ľudí sa musí uspokojiť s vierou.

  • popiera nesmrteľnosť duše

Židovská F MOŠE BEN MAIMON = MAIMONIDES- lekár, právnik, teológ, F

  • chcel zjednotiť vieru a F, základným zákonom bola tóra
dielo: Sprievodca nerozhodných- obracia sa na tých, kt. oslabli vo viere a potrebujú pomoc pri rozhodovaní

  • jeho učenie malo veľký vplyv na Európu a rozšírilo sa aj do Ruska.