Štátne symboly a štandarda prezidenta Vonkajším prejavom štátnosti je oznacenie štátu a jeho štátne symboly. Ústava Slovenskej republiky v druhom oddiele prvej hlavy upravuje štátne symboly a stanovuje, že hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava. Podla clánku 8 štátnymi symbolmi SR sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pecat a štátna hymna. Medzi štátne symboly patrí iste aj štandarda prezidenta republiky, pretože prezident republiky reprezentuje ako hlava štátu jeho suverenitu vnútri aj navonok. V nadväznosti na ústavnú úpravu v cl. 9 ods.5 (ktorý hovorí, že podrobnosti o štátnych symboloch SR a ich používaní ustanoví zákon) Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon .63/1993 Z. z. o štátnych symboloch SR a ich používaní. Podla neho štátne symboly možno vyobrazovat, a používat spôsobom ustanoveným v tomto zákone. Štátny znak Štátny znak SR tvorí na cervenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýcený na strednom vyvýšenom vršku modrého trojvršia, používaný na našom území už za cias Cyrila a Metoda i v mestskej heradlike z 13.st a najmä v revolucných rokoch 1848-1849. Používala ho aj prvá Slovenská národná rada aj Matica slovenská, je aj na Deklarácii slovenského národa z roku 1918.Jeho tisícrocná tradícia bola prerušená v roku 1960, ked ho nahradil štítok s obrysmi Krivána a plamenmi symbolizujúcimi Slovenské národné povstanie. Tento sa však nestal národným symbolom. 1.3.1990 preto Slovenská národná rada nadviazala na historické korene a tradície a obnovila historický štátny znak Slovenskej republiky. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhlbené, vrchy sú oblé. Štátny znak je farebný, pricom striebornú farbu možno nahradit bielou farbou. Možno ho stvárnit z kovu, kamena, keramického alebo iného materiálu, ak jeho podoba zodpovedá vyobrazeniu štátneho znaku. V tomto prípade môže íst o jednofarebné stvárnenie. Štátny znak používajú štátne orgány – Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy, súdy, prokuratúra, diplomatické misie Slovenskej republiky, ozbrojené sily. Štátny znak na svoje oznacenie používajú právnické a fyzické osoby reprezentujúce Slovenskú republiku na oficiálnych medzinárodných podujatiach. Štátny znak sa používa na oznacenie hraníc Slovenskej republiky, budov štátnych orgánov, volebných miestností, insígnií predstavitelov štátnych orgánov, radov a vyznamenaní Slovenskej republiky, bankoviek, mincí a pod. Používa sa aj na vonkajšie oznacenie budov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy. Štátny znak sa umiestnuje v strede nad priecelím budovy, nad hlavným vchodom alebo z celného pohladu na pravej strane hlavného vchodu. Štátnym znakom sa oznacujú listiny, ktoré obsahujú rozhodnutie alebo uznesenie štátneho orgánu, alebo listiny, ktorými sa úradne osvedcujú dôležité právne skutocnosti ci oprávnenia. Štátny znak sa používa na úradných peciatkach. Štátny znak môžu vhodným a dôstojným spôsobom používat aj jednotliví obcania a združenia. Zakázané je také používanie, ktoré by bolo nevhodné, neprimerané, alebo ktorým by sa prejavovala neúcta k týmto symbolom Slovenskej republiky. Štátna vlajka Štátnym symbolom, s ktorým sa pomerne casto stretávame, je štátna vlajka. Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch rovnako širokých pozdlžnych pruhov – bieleho, modrého a cerveného, ktoré sú usporiadané pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Tento znak je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Pomer strán vlajky je 2 : 3. Na štátnej vlajke sa neumiestnujú nijaké ozdoby, nápisy, vyobrazenia, stuhy a pod. Pri štátnom smútku sa spúšta na pol žrde. Štátna vlajka sa používa pri slávnostných príležitostiach ako sú štátne sviatky, významné dni a pod. Jej dlžka však nesmie presahovat trojnásobok jej šírky. Výzvu na použitie štátnej vlajky vydáva Ministerstvo vnútra SR, ak ide o oficiálnu príležitost miestneho významu. Pravidlá používania štátnej vlajky v konkurencii s inými vlajkami zodpovedajú medzinárodným zvyklostiam. Štátna zástava Štátna vlajka sa môže používat aj vo forme štátnej zástavy. Štátna zástava je odvodená od štátnej vlajky. Je vždy pevne spojená so žrdou alebo priecnym rahnom. Štátna zástava sa od štátnej vlajky môže líšit rozmermi (môže byt predlžená), použitím vo forme koruhvy alebo vo zvislej polohe. Štátna vlajka sa vztycuje na vlajkovom stožiari. Pravidlá používania aj štátnej zástavy v konkurencii s inými zástavami zodpovedajú tiež medzinárodným zvyklostiam. Štátna pecat Štátna pecat SR má okrúhly tvar, v strede je vyobrazený štátny znak, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. Priemer štátnej pecate je 45 mm. V dolnej casti pecate je lipový lístok. Štátna pecat sa používa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov SR, medzinárodných zmlúv a pod. Listiny, pecate a úradné peciatky so štátnym znakom sa používajú vtedy, ak listina obsahuje uznesenia alebo rozhodnutie štátnych orgánov alebo ak ide o listinu, ktorou sa osvedcujú dôležité skutocnosti alebo oprávnenia. Oficiálne vyobrazenie štátnej pecate je uvedené v prílohe zákona o štátnych symboloch a ich používaní. Pecatidlo uschováva prezident Slovenskej republiky. Štátna hymna Štátnou hymnou sú prvé dve slohy Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska. Vznikla v roku 1844 pri odchode študentov Ludovíta Štúra z Prešporského lýcea do Levoce na protest proti perzekúcii Ludovíta Štúra. Piesen znárodnela v rokoch 1848 – 1849 pod názvom Dobrovolnícka. Ústavnoprávna úprava štátnych symbolov vrátane pravidiel ich používania zodpovedá medzinárodným zvyklostiam. Chceme však podciarknut, že štátnym symbolom Slovanskej republiky by sme mali vzdávat úctu a chápat ich ako prejav suverenity a samostatnosti Slovenskej republiky. Takisto ich použitie by malo byt dôstojné a malo by zodpovedat ich významu a úlohe v živote SR. Štandarda prezidenta republiky Na záver ešte niekolko viet o symbole, ktorý má osobitné postavenie. Je ním štandarda prezidenta republiky. Štandarda prezidenta SR je symbolom funkcie prezidenta, nie je symbolom štátu. Významným spôsobom je tesne spojená so symbolmi štátu, a preto ju priclenujeme k skupine štátnych symbolov. Má podobu cerveného štvorca, z ktorého spodného okraja vyrastá modré trojvršie s bielym dvojitým krížom v proporciách štátneho znaku SR. Bielo-modro-cervený lem vychádza bielou farbou z horného rohu štandardy od žrde. Kresba znamenia je lemovaná striebornou linkou, ktorá okrem toho lemuje celú štandardu. Používa sa na oznacenie trvalého alebo docasného sídla prezidenta. Možno ju použit aj pri plnení povinností vyplývajúcich z funkcií prezidenta. Vyobrazenie a používanie štandardy prezidenta republiky upravuje zákon NR SR c.51/1993 Zb.z. o štandarde prezidenta Slovenskej republiky. K problematike štátnych symbolov patrí i úprava postavenia hlavného mesta Slovenskej republiky. Podla cl.10 Ústavy SR je hlavným mestom SR Bratislava. Hlavné mesto je charakterizované ako pravidelné sídlo najvyšších orgánov republýiky. Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta SR je podrobne upravené zákonom SNR c.377/1990 Zb. v znení zákona SNR c.523/1990 Zb. Tento zákon upravuje aj symboly hlavného mesta(erb, zástavu, pecat).