Spolocenské udalosti v rodine V živote cloveka sa vskytujú rozlicné dôležité momenty ci udalosti, ktoré sa stávajú podnetmi na oslavy, stretnutia ci rodinné alebo spolocenské posedenia. Velkou udalostou v rodine je narodenie dietata. Nového obcana víta nielen samotná rodina a blízki príbuzní, ale aj spolocnost. O zdravie rodiciek i novorodeniatok sa starajú odborne vysokokvalifikovaní lekári. PO uplynutí materskej dovolenky sa pracujúca žena môže pokojne vrátit na svoje pracovisko, o jej dieta sa starajú detské jasle, materské školy a dalšie inštitúcie s kvalifikovaným personálom. Ani v súcasnosti nezanikol zvyk obdarúvat rodicku a novorodeniatko. Kým v minulosti to bola skôr akási sociálna výpomoc, dnes sa takto prejavuje radost nad príchodom dietata na svet. Clenovia rodiny a priatelia prinášajú matke dietata rozlicné doplnky k výbavicke, niekedy založia na meno novorodeniatka vkladnú knižku so základným vkladom. K darcekom sa casto pripájajú i kvety. Pri narodení dietata sa patrí, aby manžel, otec dietata, priniesol rodicke do pôrodnice kyticu rezaných kvetov. V rodinách sa coraz castejšie usporadúvajú malé slávnosti v den, ked prvácik ide prvý raz do školy. Významnou udalostou v živote dospievajúceho cloveka je ukoncenie povinnej školskej dochádzky. Pri týchto príležitostiach sa oslavy spravidla usporadúvajú v rámci triedy bud v škole, alebo niektorom podniku. Pred ukoncením druhého cyklu školy, to jest pred maturitou, sa usporadúvajú najprv „stužkové“ a potom maturitné bankety- opät v rámci triedy. Aj dosiahnutie tohto významného ciela v živote mladého cloveka možno oslávit primeranou rodinnou oslavou. Velmi slávnostnou príležitostou býva promócia, pri ktorej na osobitnom slávnostnom obrade dostáva úspešný absolvent vysokej školy diplom, potvrdzujúci završenie štúdia. Tento akt organizuje príslušná vysoká škola v slávnostne vyzdobenej sieni za prítomnosti akademických hodnostárov v tradicných talároch. Celý ceremoniál zdôraznuje vážnost promocného aktu, ktorý uzatvára významnú etapu v živote nielen tých, co ukoncili štúdium, ale aj pre ich rodiny a vysokú školu. Od úcastníkov promocného aktu sa vyžaduje slávnostné oblecenie a dôstojné sledovanie prejavov akademických hodnostárov, aj dakovného prejavu jedného z promovaných. Po skoncení oficiálneho aktu sa príbuzní, priatelia a známi stretávajú s promovanými a osobitne im gratulujú. Treba však dbat, aby správanie gratulantov nenarušovalo dôstojnost a slávnostný charakter tejto chvíle. Úprimnost blahoželania je vhodné zdôraznit kyticou kvetou. Po oficiálnej casti sa obycajne usporadúva slávnostný obed doma alebo reštauracnom podniku, na ktorý sa pozýva širšia rodina a niektorí priatelia oslávenca. Dar, ktorý venujeme, má mat trvalejšiu hodnotu, aby pripomínal slávnostnú a dôležitú chvílu. Väcšie rodinné slávnosti sa spravidla usporadúvajú vtedy, ked sa dcéry a synovia rozhodnú uzavriet manželstvo. V minulosti manželstvo predchádzali zásnuby ako zákonom upravený právny akt. Zo zásnub, to jest z viacmenej záväzného príslubu uzavriet manželstvo, vyplývali už urcité vzájomné práva a povinnosti snúbencov. V našom právnom poriadku zásnubám neprislúcha nijaká právna záväznost. Mladí ludia si môžu alebo nemusia slubovat manželstvo. Napriek tomu mladé dvojice neraz verejne ohlásia svoje zasnúbenie, a to na rodinnej slávnosti v prítomnosti rodicov oboch snúbencov prípadne najbližších príbuzných. Podla starého zvyku snúbenci si pri oficiálnych zásnubách vymenia prstene. Slušnost si ešte aj dnes vyžaduje, aby mladý muž co najskôr navštívil rodicov dievcata, s ktorým chodí, predstavil sa im, aby si mohli o nom vytvorit mienku. Je správne, ak budúci manžel prinesie pri tejto príležitosti snúbenici i jej matke kyticu kvetov. Formálne zásnuby sa konajú podla starého zvyku v rodine snúbenice. Na zásnubnej hostine na cestnom mieste ciže za vrchstolom sedia snúbenci, oproti nim rodicia, ostatní hostia potom v poradí podla vztahu k snúbencom. Sobáš je akt, realizácia rozhodnutia, ktoré od základu mení život cloveka, je prípravou na spolocné rodicovstvo, na ozajstné životné spolocenstvo dvoch ludí. Len co snúbenci stanovia definitívny termín sobáša, oznámia to písomne alebo ústne príbuzným, priatelom a známym. O úprave a texte oznámenia sa dohodnú snúbenci. Svadobné oznámenie musí uvádzat dátum, hodinu a miesto sobáša a adresu, kam treba posielat písomné prípadne telegrafiské gratulácie- najcastejšie to býva nevestino bydlisko. Každý, kto dostane svadobné oznámenie, môže ho pokladat za pozvánku na sobášny obrad. PO skoncení sobášneho obradu príbuzní, priatelia a známi blahoželajú nielen novomanželom, ale aj ich rodicom. Kto sa nemôže zúcastnit na sobášnom obrade, blahoželá mladému páru písomne alebo telegraficky. Sobáš nie je iba prejavom vôle snúbencov, ale predstavuje zákonom stanovený právny akt. Koná sa za úcasti dvoch svedkov a predstavitela obecného úradu. Sobášny obrad sa koná v sobášnej sieni obecného úradu prípadne v kostole. Pred sobášom snúbenci odovzávajú snubné prstene matrikárovi a dohovoria sa s ním o celom postupe svadobného obraduprípadne s farárom. Na svadobnú hostinu si pozývajú mladomanželia rodinu a priatelov. Usporadúvajú sa v reštauráciach a podnikoch, ktoré sú prispôsobené na takýto druh udalostí. Cestné miesto pri stole patrí novomanželom. Vedla nich z obidvoch strán sedia naprv rodicia, potom další príbuzní a hostia. Pri svadobných hostinách sa prednášajú prípitky predovšetkým novomanželom, hostia ich prednášajú aj rodicom. Prvý prípitok by mal predniest najstarší, prípadne najvzácnejší host. Dary možno odovzdat osobne, priamo na hostine, alebo poslat už niekolko dní pred svadbou. Ak novomanželia odchádzajú na svadobnú cestu zo svadobnej hostiny, v druhej casti hostiny nenápadne a bez rozlúcky opustia miestnost. Novomanželia za každú písomnú gratuláciu podakujú ústne alebo písomne. Manželia si vzájomne pripomenú každé výrocie sobáša, najmä však dvadstiate piate, pätdesiate a šestdesiate výrocie- ciže striebornú, zlatú a diamantovú svadbu. Castejšou príležitostou na oslavu bývajú narodeniny alebo meniny. Na oslavu narodenín alebo menín si pozveme priatelov a známych, detom ich priatelov ci spolužiakov, a pripravíme im malé pohostenie. Gratulanti si uctia oslávenca blahoželaním a svoju pozornost prejavia aj darom. Detský oslávenec obycajne dostane tortu s tolkými sviedckami, kolko má rokov. Tažkou a smutnou udalostou v rodine býva úmrtie niektorého clena rodiny. Smutnú správu oznamujú najbližší príbuzní ostatnej rodine, priatelom a známym nebohého, a to telefonicky, osobne alebo písomne. Tlacené smútocné oznámenia, tzv. parte, bývajú bez fráz, uvádzajú potrebné údaje o zosnulom a mieto i cas pohrebu. Úmrtie- najmä význacných osobností- sa oznamuje v dennej tlaci. Pozostalým vyslovujeme sústrast písomne alebo ústne, a to aj vtedy, ak sme sa správu o úmrtí nedozvedeli od nich. Na písomný prejav sústrasti sa patrí písomne odpovedat. Svoju úctu voci mrtvemu vyjarujú príbuzní, prietelia, známi,...úcastou na pohrebe a smútocnými kyticami ci vencami. Pri uložení venca alebo kvetov postojíme pri truhle krátku chvílu na znak úcty voci mrtvemu. Po smútocnom obrade priatelia a známy vyjadrujú smútiacej rodine sútrast. Pozostalí sa na pohrebných obradoch zúcastnujú v hlbokom smútku, ciže oblecení do cierneho. Ak nosíme smútok nezúcastnujeme sa na tanecných zábavách ani iných spolocenských a kultúrnych podujatí.