/p>

Sociológia, jej predmet a hlavné smery:

  • veda o spoločnosti: veda o sociálnom správaní, o vzájomnom pôsobení ľudí, o sociálnych skupinách, o sociálnych vzťahoch, o sociálnej štruktúre a pod.

- spoločnosť je predmetom skúmania viacerých vied:

psychológia – skúma jednotlivca a jeho psychiku (vnútro),(vzťahy) sociálna psych. – vzťahy medzi jednotlivcami a skupinami (soc. využíva jej poznatky) ekonómia – užší predmet – skúma výrobu, rozdelenie, ekon. systém spol. (fungovanie ekon. inštitúcií v spol.) politológia – užšie zameraná – procesy získavania a uplatňovania moci v spoločnosti (polit. inštitúcie ako súčasť života spol.) antropológia – kultúrne stránky života spol., na tradičné predliterárne spol. (moderné spol.) história – študuje iba minulosť, dejiny (prítomnosť)

- 6 zákl. hľadísk sociologického skúmania:

  • 1. demografické – soc. vychádza z konkrétnej populácie
  • 2. psychologické – prikazuje soc. rešpektovať dôležitosť jednotlivcov
  • 3. kolektívne – ľudia riešia svoje problémy združovaním as do skupín
  • 4. štruktúrne – orientuje soc. na skúmanie zložitého, vnútorného členenia celku, soc. systémy, aké procesy v ňom prebiehajú
  • 5. kultúrne – dôraz na to, že spol. vytvára kultúrne spol., ktorá reguluje, zdôvodňuje a dáva zmysel sociálnemu správaniu ľudí
  • 6. dynamické – nutnosť študovať spol. ako meniaci sa systém

  • soc. teória je teoreticko – empirická veda (poznatky sú v súlade s empirickým výskumom)
® 2 zákl. úrovne skúmania: a) mikrosociologická úroveň (skúmanie každodenného správania, činností jednotlivcov a skupín + toho čo si ľudia myslia, robia hovoria, ako sa správajú) b) makrosociologická úroveň (skúmanie nadindividuálnych javov života spoločnosti, kt. charakterizujú buď celú spoločnosť alebo jej časti)

  • predmetom je – teoreticko empirická veda
sú – všeobecné a špecifické zákonitosti vývoja a fungovania globálnych a špecifických systémov

  • soc. charakt. pluralita teoretických vzťahov – ako treba chápať spoločnosť:
a) čo drží spoločnosť pohromade? b) aký je vzťah medzi jednotlivcom a skupinou? Sociológovia sú rozdelený, dva názory a) 1. teória sociálneho konsenzu: súhlas, zhody, nevyhnutnosť sa zoskupovať, kvôli prežitiu

  • 2. teória sociálneho konfliktu: usporiadanie je vhodné len pre niektorých členov, súperenie o nadvládu v spoločnosti
b) práve spoločnosť je činiteľom, ktorý utvára, ovplyvňuje jednotlivcov alebo sociálne správanie jednotlivca utvára spoločnosť

Sociologický výskum: výskumný postup zameraný na skúmanie spoločenských javov, ktorý využíva empirické údaje

  • kroky soc. výskumu: 1. vymedzenie výskumného problému
  • 2. štúdium literatúry
  • 3. formulácia výskumných hypotéz
  • 4. voľba metodiky výskumu
  • 5. zber empirických údajov
  • 6. analýza zozbieraných údajov
  • 7. formulácia záverov

Predstavitelia: soc. vznikla až v 19 st. a zakladateľom bol AUGUST COMTE (1798 – 1857) : soc. budoval ako pozitívnu vedu ® spoločnosť chápal ako organický celok spojený všeobecným súhlasom (konsenzom) : rozdelil soc. na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku : za rozhodujúceho činiteľa spôsobujúceho spol. pokladal intelektuálny vývin (ako druhé uvádza podnebie, demograf. Faktory, deľbu práce) : venoval sa štúdiu rodiny, štátu, náboženstva vývoj spol. prechádza 3 štádiami: teologické, metafyzické a pozitívne

KARL MARX (1818 – 1883):

: za zákl. spol. pokladal materiálnu výrobu : stupeň vývoja materiálnej základne a nadstavby charakterizuje spoloč. – ekon. formáciu : vo vývoji dochádza k zmenám vo vnútri jednotlivých formácií i k striedaniu jednej formácie druhou, a to sociálnou revolúciou : rozpor výrobných síl a výr. vzťahov sa podľa Marxa prejavuje najmä v antagonizme (nezmieriteľnom protirečení) dvoch hlavných spoločenských vied, kt. vedú triedny boj

Emile Durkheim (sociálna solidarita, vzorom sú prír. vedy), Max Weber (sociálne konanie jednotlivcov, chápajúca sociológia)

Súčasné teórie: štruktúrny funkcionalizmus (jednota je na zákl. uznávania rovnakých hodnôt, každý plní svoju funkciu) alternatívna sociológia (sociálne konanie a vzájomné pôsobenie jednotlivcov) symbolický interakcionalizmus (vyzdvihuje významy správania jednotlivcov) fenomenologická sociológia (každodenné skúsenosti, svet)