Sociálne rozvrstvenie a rozclenenie Hierarchická klasifikácia spolocenských rozdielov v rámci jednej ci viacerých dimenzií sociálnej nerovnosti / pokial ide o majetok, moc ci prestíž / je známa pod názvom SOCIÁLNA STRATIFIKÁCIA. Jej špecifický typ, ktorý v urcitej spolocnosti prevláda, má tendenciu menit sa v case. Sú spory o to, ci sociálna stratifikácia predstavuje univerzálnu crtu ludských spolocnosti. V spolocnostiach, ktoré ešte nepoznali písmo, ci tzv. primitívnych spolocnostiach bola urcujúcim cinitelom sociálnej nerovnosti príslušnost ku KLANU / skupine ludí pochádzajúcich y toho istého mužského predka / alebo KMENU / etnickej ci kultúrnej skupine /. Okrem hierarchickej klasifikácie spolocenských rozdielov, ktoré rozclenujú spolocnost na horizontálne vrstvy, sa ešte väcšmi triešti kvôli pohlaviu, rase, etnickej príslušnosti, jazyku a náboženstvu. Jednotlivé systémy rozdelenia a)Kastový systém - V najrozvinutejšej podobe možno kasty nájst v hinduistickom systéme sociálnej stratifikácie v Indii. Bližší pôvod tohoto systému je nejasný, hoci je známe že existuje už prinajmenšom 2000 rokov. Spolocenské skupiny známe ako kasty sú navzájom oddelené náboženskými pravidlami rituálnej cistoty a sú hierarchicky zoradené od cistých po necisté. Ciže každá kasta je “ cistejšia “ ako kasta pod nou. Kontakty medzi kastami sú zakázané, lebo nižšie kasty by mohli „ poškvrnit „ vyššie, keby sa k nim privelmi priblížili. Príslušnost ku kaste sa delí a hinduisti ju pokladajú za bohom predurcenú. Vyžaduje sa, aby clenovia kasty vstupovali do manželstva len s príslušníkmi svojej kasty. Tradicne sa kasty spájajú s urcitými druhmi zamestnania, co nadalej upevnuje sociálnu segregáciu. Kedže príslušnost ku kaste je trvalá a nemenná, v tomto ustrnutom kastovom systéme nie je možný nijaký sociálny pohyb nahor / ci nadol / po spolocenskom rebrícku ani prostredníctvom manželstva ci vlastného úsilia.

Hlavné kasty a s nimi spojené zamestnania sú:

  • 1. brahmani / duchovný /
  • 2. kšatrijovia / vojaci a statkári /
  • 3. vaišjovia / rolníci a obchodníci /
  • 4. šúdrovia / vidiecki a mestskí námezdní robotníci /
Neskôr na koniec klasifikácie pribudla dalšia kasta“ haridžanovia ci nedotknutelní, ktorí robia najšpinavšie práce, ako je cistenie ulíc ci záchodov. Okrem týchto hlavných kást je ešte niekolko tisíc podkást na vidieku: sú známe pod menom džáti. Podobne ako vo všeobecnejšom systéme kást aj príslušnost k džáti sa dedí, preto je trvalá a nemenná. Právnu diskrimináciu, založenú na kastách, v modernej Indii zrušili a industrializácia viedla k vzniku mnohých nových profesionálnych skupín. To vyvolalo vzostup individuálnej i kolektívnej sociálnej mobility, v dôsledku ktorej sa systém kást ciastocne uvolnil. b)Stavovský systém - Sociálne skupiny známe ako stavy existovali v Európe od cias Rímskej ríše až do Velkej francúzskej revolúcie r. 1789. Stavovský systém dosiahol svoj vrchol vo feudalizme a podobný systém bol aj v Japonsku. Stavy boli vytvorené zákonmi, ktoré jasne stanovovali systém práv a povinnosti, privilégií a záväzných úloh. Stavy sa vztahovali aj na prevládajúce ekonomické rozdelenie pracovných síl. Stavovský systém nebol úplne uzavretý systémom sociálneho rozvrstvenia. Pripúštal sa v nom sociálny pohyb, aj ked to nebolo velmi bežné.

Bývalé hlavné stavy:

1.šlachta 2.duchovenstvo 3.obycajný lud Úpadok stavovského systému prebiehal zároven s vzostupom ekonomickej i politickej moci mestskej buržoázie. c)Triedne systémy - Triedne systémy sociálnej stratifikácie sú charakteristické pre priemyselnú kapitalistickú spolocnost. Triedy sú definované skôr z hladiska ekonomického než náboženského / ako je to v prípade kást / alebo politicko-právneho / v prípade stavov /. V moderných demokratických spolocnostiach neexistujú nijaké zábrany pre hospodársky úspech, v dôsledku coho triedne systémy zvycajne nie sú až natolko charakterizované zdedenými cinitelmi, comu zodpovedá aj ich väcšia otvorenost, než je to v iných typoch sociálnej stratifikácie. Podla priekopníckych sociologických teórií Karla Marxa a Maxa Webera existujú dva základné modely tried. d)Dalšie typy sociálneho clenenia - Také typy clenenia spolocnosti, ako je pohlavie, rasa, etnická príslušnost, jazyk a náboženstvo, v mnohých spolocnostiach tvoria bežný základ oficiálnej a neoficiálnej diskriminácie. V 19 stor. v mnohých krajinách napríklad ženy nemohli vlastnit majetok a nesmeli sa zaoberat niektorými profesiami. Termín PLURALITNÁ SPOLOCNOST sa vztahuje na spolocnost, ktorá je zložená z rozlicných rasových, etnických, jazykových alebo náboženských skupín. Zvýšenie napätie medzi skupinami s odlišnými kultúrnymi tradíciami môže viest k politickému hnutiu - SEPARATIZMUS. Napr. v Indii obrovské násilie medzi moslimami a hindmi viedlo r.1947, v case získania nezávislosti krajiny, k rozdeleniu na dva samostatné štáty - na prevažne hinduistickú Indiu a prevažne moslimský Pakistan.