Sociálna psychológia 1879 - Wilhem Wundt - zakladatel psychológie. Sociálna psychológia sa formovala v štyroch etapách: 1. etapa spontánnych sociálno-psychologických myšlienok a názorov /starovek a stredovek - trvala do roku 1860/, 2. etapa priamych zdrojov sociálnej psychológie /1860 - 1913 vznikali ucelenejšie koncepcie - psychológia národov - Lazarus, Stendhal, W. Wundt, psychológia más - Le Bon, Tarde, Sighele - princíp napodobnovania, teória inštinktov sociálneho správania - Úvod do sociálnej psychológie - A. M. Mc Doughall, Sociálna psychológia - Ross/ 1913 - vznik Sociálnej psychológie ako samostatnej vedy. 3. etapa samostatnej vedeckej sociálnej psychológie /1913 - zaciatok II. svetovej vojny/ vznikali psychologické smery asocientizmus, ruská reflexológia, hlbinná psychológia - Freud, psychológia správania, sociálna psychológia práce - Mayo. 4. etapa - koniec II. svetovej vojny až po súcasnost - rozvoj psychológie vo všetkých smeroch - kongitivitizmus, neobehaviorizmus, interakcio-nalizmus, psychoanalytické smery. Predmet sociálnej psychológie - Nákonecný - sociálna psychológia skúma ako sa clovek v sociálnych a kultúrnych situáciach utvára /ako ho spolocnost formuje/ a ako v nich pôsobí /ako sa v spolocnosti uplatnuje a ako ju prispôsobuje/. Je to veda o správaní cloveka v spolocnosti. Sociálna psychológia je špeciálna psychológia a patrí k špeciálnym psychologickým vedám. Sociálna psychológia je aplikovatelná všade tam, kde sa clovek dostáva do kontaktu s inými ludmi, skupinou alebo inštitúciou. Formy sociálneho ucenia- klasické podmienovanie, posilnenie /operacné podmienovanie/, pozorovanie. Cinitele medziosobnostného poznávania- podnetové cinitele /charakterizujú podnety, ktoré na nás pôsobia - velkost, nápadnost, pohyb, zmena/ a osobné cinitele /charakterizujú moje vnímanie - emócie, city, zameranost mysle, afektívne poznanie/. Postoje- relatívne trvalé sústavy hodnotenia, cítenia a sklon konat istým ustáleným spôsobom vzhladom na istý podnet. Postoje nie sú vrodené, získavame ich sociálnym ucením, osvojený postoj je pomerne stály. Postoje sa prejavujú v našom konaní: verbálne - hovorím, neverbálne - nehovorím, ale konám. Zmeny postojov- kongurentné /súrodé - zosilovanie postoja smerom od neutrálu/ a inkongurentné /nesúrodé - zmeny od škály k neutrálu/ spôsobujú - skúsenosti, vplyv referencnej skupiny /chceli by sme byt jej clenom/, vplyv masovokomunikacných prostriedkov. Zdroje postojov- špecifická skúsenost cloveka, sociálna komunikácia, modely, vzory, inštitucionálne faktory. Zložky postojov- poznávacia - kognitívna zložka /sumár poznatkov znamená to, že môžem mat postoj len k tomu, co poznám/, afektívna - citová zložka /ci sa nám páci, alebo nepáci = sympatické, nesympatické/, konatívna - motivacná zložka /vedie nás k urcitému správaniu = približovanie, vzdialovanie/. Znaky postojov- intencionálne /majú svoj predmet/, bipolárne, majú urcitú intenzitu, kvalitu /súhlas, nesúhlas/, vytrvalost /zotrvanie postoja v case/, frekvenciu /ako casto sa postoj v danej polohe vyskytuje u populácie/ a konzistenciu /vyrovnanost troch zložiek - rovnováha, nerovnováha. Persuázia- presvedcovanie. Je to spôsob úmyselného ovplyvnovania správania iného cloveka používaním rozumových argumentov. Je to aj jedna z foriem psychoterapie. Pri presvedcovaní je aktívny ten, kto presviedca. Presvedcovaný je pasívny. Patria sem zložky: zdroj, informácia, informacný kanál, prijímatel informácie. Komunikácia- nie je len výsadou cloveka. Vychádza z potreby cloveka vymienat si informácie s inými ludmi a dorozumievat sa. Komunikácia je výmena významov medzi ludmi, ktorá sa uskutocnuje prostredníctvom jazyka. Formy komunikácie- priama reakcia, neverbálny výraz, konanie ako ucelený akt správania, obrazová komunikácia, symbolická komunikácia. Typy komunikácie- retazová, kruhová, ohnisková, ypsilonová, vertikálna, horizontálna. Neverbálna komunikácia- patrí sem oznámenie bez použitia slov - rec tela, mimika, gestikulácia, zovnajšok. Hovorí o citovom prežívaní cloveka. Nedá sa ovládat, je spontánna a má velkú výpovednú hodnotu. Patria sem: paralingvistika- skúma jazykové a mimojazykové prvky, ktoré sa viažu na komunikáciu v konkrétnom prostredí. Je to jedna z oblasti neverbálnej komunikácie - intonácia, prestávky, tón hlasu..., proxemika- vzdialenost pri komunikácii, fyzické postoje- konfigurácia všetkých castí tela, haptika- podanie rúk, gestika- posunky rúk, kinezika- vystupovanie, spôsoby, chôdza, sedenie, mimika, pohlady, úprava a vzhlad. Sociálna skupina- združenie dvoch alebo viacerých osôb, ktoré majú niektoré spolocné ciele, vytvárajú si spolocné normy, ich role sú spolocne závislé, vytvárajú sa psychické väzby, atmosféra. Základnou cinnostou skupiny je vzájomná komunikácia, interakcia, vytvára sa štruktúra skupiny. Konformita- prispôsobenie sa skupine - formálna, neformálna. Sociálna pozícia- je miesto, ktoré jednotlivec v skupine má, ktoré urcuje jeho funkciu. Vytvorenie pozícii vnáša do skupiny poriadok, ovplyvnuje komunikáciu. Pozícia sa urcuje z hladiska prítažlivosti a miery vlastnej moci. Subjektívna pozícia /clen sa sám porovnáva s ostatnými a sám si urcí svoju pozíciu/, objektívna pozícia /clenovia skupiny sa posudzujú navzájom/. Pozícia nie je stabilná, je premenlivá. Sociálna rola- je to súhrn ocakávaní spolocnosti, urcuje ako sa má clovek v danej pozícii a v istej spolocenskej situácii správat. Existujú krátkodobé /rola hosta, kupujúceho/, dlhodobé /rola muža, ženy/. Realizujú sa súcasne, ale sú situácie ked dochádza ku konfliktom /rola matky a rola pracovnícky/, viaceré role majú subrole. Sociálny status- zvykne sa spájat aj so symbolmi. Linton rozlišuje tri druhy statusu: vrodený /pohlavie, vek/, získaný /získaná prestíž vzdelaním, profesiou/, pripísaný /podmienený vekom, autoritou/ Typy clenstva v sociálnej skupine- skupinové clenstvo /prítažlivost/, skupinové neclenstvo /lahostajnost/, preferencný vztah /prítažlivá skupina, on je pre skupinu lahostajný/, marginálny skupinový vztah /on je pre skupinu prítažlivý, ale skupina mu je lahostajná/. Osoby v skupine podla prítažlivosti- v závislosti od vztahu jednotlivca k skupine, v závislosti od vztahu skupiny k jednotlivcovi. Klasifikácia sociálnych skupín- z hladiska velkosti: velké, malé. Z hladiska formálnosti: formálne /organizované spolocnostou, tvoria spolocenské ciele/, neformálne /reprezentujú nepredpísané siete sociálnych vztahov, vztahy sú výrazom potrieb/. Funkcia vodcu- je vykonávatelom, je stratégom, je znalcom problematiky, je ideológom, je arbitrom - sudcom, je tvorcom politiky skupiny, je reprezentantom skupiny, je zodpovedný za skupinu. Druhotné funkcie - plní otcovskú rolu, je vzorom - modelom správania, je obetným baránkom. Týchto funkcii je vela a preto existujú aj zástupcovia vodcu - podelia si ich. Typy konfliktov- podla toho, koho sa týkajú: intropersonálne, interpersonálne, skupinové, medziskupinové, podla toho, coho sa týkajú: kognatívne /týkajú sa oblasti poznania/, motivacnoafektívne /týkajú sa motivacnej sféry osobnosti - co chcem a na co mám. Zdroje konfliktov- vo vonkajšom prostredí /príkazy, zákazy, chyby vo výchove, mravné vlastnosti, precenovanie, podcenovanie/, vo vnútornom prostredí v cloveku. Metódy zistovania vzájomných vztahov: uhádni /hádaj/ kto? - je to metóda, ktorá sa používa na zistovanie na cloveka, ktorý má urcitú úlohu, ale sa vyznacuje urcitým správaním. rozhovor- zatvorené, otvorené otázky, dotazník, metóda poznávacieho bodovania, plebiscit náklonnosti a odporu /referendum/, metóda ratings- zistovanie vlastností, spôsobov správania sa, intenzity, frekvencie, sociometrická metódazistovanie vztahov v skupine na základe sympatii a antipatii. Zátažové situácie: Stres- nešpecifická reakcia organizmu na akúkolvek požiadavku, ktorá znamená zvýšenú zátaž. Je to tlak, tiesen, stav psychickej zátaže, ktorá vzniká ked pri dosahovaní ciela alebo potreby pôsobí rušivý cinitel - stresor a bráni ten ciel dosiahnut. Eustres - pozitívny, distres - negatívny stres. Frustrácia- je psychologický stav, ktorý vzniká ak clovek pri uspokojovaní potreby, pri dosahovaní ciela narazí na prekážku, ktorá mu to zabráni dosiahnut. O frustrácii hovoríme vtedy, ak ju prekonáme a môžeme ciel dosiahnut. Frustrácia záporne vplýva na naše správanie, no niekedy môže byt aj aktivacným cinitelom. Odolnost voci tomu a schopnost znášat to sa nazýva frustracná tolerancia. Deprivácia- vzniká, ked chronicky dlhodobo neuspokojujeme svoje ciele, potreby, alebo len na úrovni ludského minima. Reakcie na konflikt- trestajúce navonok /zamerané na vonkajšie príciny, hnev, zlost/, trestajúce dovnútra /zamerané na vnútorné príciny, svedomie, obvinovanie sa, pocity viny/, netrestajúce /potlacovanie frustracných tendencií, nereagovanie/. Empatia- schopnost vcítit sa do pocitov druhého cloveka, základom je komunikácia pred tým. Empatiu získavame nerodíme sa s nou. /prvýkrát ju popísal K. Rogers/. Obranné frustracné mechanizmy- agresia /útok na prekážku/, projekcia /zvalovanie viny na iných/, somatizácia /zdravotný stav/, represia - potlácanie /snažíme sa zabudnút/, racionalizácia /ospra-vedlnovanie sa/, únik /k alkoholu, rojceniu/, identifikácia /clovek sa identifikuje so skupinou, ktorej sa ciel podarilo dosiahnut/ regresia /primitivizácia správania/, reštrikcia /unikanie obmedzovaním seba samého/, fixácia - stereotypizácia /orientácia na menný spôsob správania sa/, vytváranie reakcii /clovek sa správa opacne než cíti/. Kultúrne vzorce- schémy správania sa, vzorce správania sa, ako sa treba v istej situácii správat - mravy, obycaje. Modálna osobnost- zahrnuje a vyznacuje sa charakteristickými znakmi danej kultúry spolocnosti. Táto osobnost je vlastne reprezentantom tejto kultúry. Bazálna osobnost- prvé ranné skúsenosti dietata, ktoré sa utvára v rámci socializácie a tvorí psychologický základ správania sa dietata. Bazálna osobnost tvorí jadro charakteru, ktorý si dieta utvára. Osobnost- je to individuálna jednota cloveka, jednota jeho duševných vlastnosti a dejov založená na jednote tela, utváraná a prejavujúca sa v jeho spolocenských vztahoch. Ontogenéza- dieta pred schopnostou kontaktu /1-2 mesiac/, dieta schopné receptívneho kontaktu /3-6 mesiac/, dieta vyhladávajúce kontakt /7 mesiacov a viac/. Tri typy sociálneho správania sa: dieta sociálne závislé, sociálne nezávislé a sociálne slepé. Obdobie 2-6 rokov - zretelné dva prúdy - vztah dieta a dospelý a vztah dieta a dieta rovesník. Obdobie školského veku - vytváranie hrových skupín, odlišovanie dievcat a chlap-cov. Obdobie dospievania - nástup puberty, vytváranie hlbokých priatelstiev, velké medziosobnostné rozdiely, prvé lásky, prvé konflikty s dospelými. Obdobie adolescencie
- nárocné obdobie z hladiska sociálnej adaptácie, zmena prostredia - školy, dominantní
- 1. prianie nových skúsenosti a dojmov, 2. túžba po bezpecnosti a istote, 3. túžba po