Sociálna organizácia
ORAGANIZÁCIA A MODERNÝ ŽIVOT
Ako organizáciu oznacujeme velké zoskupenie ludí, ktoré je neosobného charakteru a vzniká s konkrétnym zámerom. V súcasnej dobe hrajú organizácie ovela významnejšiu úlohu v našom živote, ako tomu bolo kedykolvek predtým. Nielenže nás do tohto sveta privádzajú, ale sprevádzajú nás v nom na každom kroku a dohliadajú aj na našu smrt. Každé narodenie dnes registrujú organizácie štátnej správy, ktoré zhromaždujú údaje o živote jedinca od narodenia až do smrti. Väcšina ludí umiera v nemocnici, nie doma, a aj každú smrt je nutné riadne dokázat. Organizácie nám však casto odoberajú právo rozhodovt a prenášajú ho na úradníkov ci odborníkov, ktorých môžeme len tažko ovplyvnit. Všetci napríklad musíme konat urcité veci, ktoré od nás vyžaduje vláda (platit dane, dodržiavat zákony, bojovat vo vojne), inak nám hrozí potrestanie. Organizácie ako zdroje spolocenskej moci tak môžu podriadit jedinca diktátu, ktorému nie je obvykle schopný úcinne vzdorovat.
TEÓRIA ORGANIZÁCIÍ
Za prvý systematický výklad vývoja organizácií vdacíme Maxovi Weberovi. Podla neho predstavujú organizácie spôsob, ako pravidelne koordinovat ludí alebo produkty ich práce v case a priestore. Weber zdôraznoval, že podmienkou ich rozvoja jeovládanie informácií, z coho plynie zásadný význam písomných dokumentov: aby mohla fungovat, potrebuje organizácia písané pravidlá a spisy. Weber videl organizácie ako silne hierarchické zoskupenia, v ktorých sa moc obvykle sústredí na najvyšších prieckach. Webberov pohlad na byrokraciu Všetky rozsiahle organizácie majú podla Webera byrokratickú povahu. Byrokracia je vláda úradníkov- pôvodne išlo len o úradníkov vládnych, ale neskôr sa použitie tohto pojmu rozšírilo na úradníkov každého druhu. Byrokracia je casto synonymom zdlhavosti, neefektívnosti a plytvania. Iný autori však vidia byrokraciu v opacnom svetle- ako príklad dôslednosti, presnosti a efektívneho riadenia. Tvrdia, že byrokracia je v skutocnosti najvýkonnejšou formou organizácie, akú kedy ludstvo vynašlo, pretože pre plnenie všetkých úloh existuje presný postup. Weberovo lícenie byrokracie zostáva niekde na pol ceste medzi oboma týmito extémami. Podla neho je expanzia byrokracie v modernej spolocnosti nevyhnutná, pretože sa bez nej nemôžeme vyrovnat s administratívnymi nárokmi, ktoré na nás kladú rozsiahle spolocenské systémy. Aby mohol lepšie študovat príciny ich expanzie, postuloval Weber ideálny typ byrokratických organizácií. „Ideálnym“ pritom nemyslel „žiaduci“, ale „rýdzi“. Jeho ideálny typ je abstrakným popisom, ktorý kladie dôraz na tie reálne existujúce vlastnosti, ktoré považuje za najtypickejšie, Pri byrokraciaách urcil niekolko
zásadných charakteristík:
•Existuje jednoznacná hierarchia právomocí. Úlohy organizácie sú rozdelené medzi jednotlivých pracovníkov v súlade s touto hierarchiou. Byrokracia má podobu pyramídy s jasne stanovenými vztahmi nadriadenosti a podriadenosti, co jej umožnuje centralizované rozhodovanie a jeho koordinovanú realizáciu. •Jednanie pracovníkov na všetkých úrovniach organizácie sa riadi písanými pravidlami. To však neznamená, že by sa byrokratické povinnosti vykonávali vždy mechanicky. S postavením v hierarchii rastie aj rozmanitost prípadov, sktorými si pracovník musí poradit, a teda aj nárok na pružnú interpretáciu pravidiel. •Úradníci pracujú na plný úväzok a dostávajú plat. Každé pracovné miesto v hierarchii je spojené s fixným platom. Od pracovníkov sa ocakáva úsilie o kariéru v rámci organizácie. K povýšeniu dochádz na základe preukázaných schopností, seniority (odslúžených rokov) alebo kombináciou oboch týchto kritérií. •Úlohy, ktoré úradník vykonáva v rámci organizácie, sú striktne oddelené od jeho súkromného života. Nie je žiaduce, aby sa cinnost na pracovisku prelínala s úradníkovým súkromým; bydlisko a pracovisko je oddlené aj fyzicky. •Príslušníci organizácie nie sú vlastníkmi hmotných prostriedkov, s ktorými pracujú. V tradicnej komunite majú rolníci a remeselníci kontrolu nad výrobným procesom a sú obvykle majitelmi nástrojou, s ktorými pracujú. Naproti tomu v byrokracii nie sú úradníci majitelmi svojích kancelárií a iných vecí, ktoré používajú. Weber bol presvedcený, že cím viac sa bude organizácia blížit jeho „ideálnemu typu“ byrokracie, tým efektívnejšie bude naplnat ciele, ktoré si vytýcila. Formálne a neformálne vztahy vnútri byrokracie Weberova analýza byrokracie kladie hlavný dôraz na formálne vztahy v rámci organizácie, t.j. na vztahy medzi ludmi vyjadrené v jej pravidlách. Neformálnymi väzbami sa príliš nezaoberal. Práve neformálne spôsoby jednania však byrokracii casto poskytujú pružnost, ktorú by inak nedosiahla. Dnes už klasická štúdia Petera Blaua sledovala neformálne vztahy vo vládnom úrade, ktorého úlohou bolo vyštrovat možné danové úniky (Blau, 1963). Pokial úradník narazil na problém, ktorého riešením si nebol istý, mal vec prejednat so svojím nadriadeným. Procedurálne predpisy nedovolovali, aby sa s problémom zveroval svojim kolegom pracujúcim na rovnakom stupni. Väcšina úradníkov sa však obávala, že ked pôjdu za svojimi nadriadenými, môže to byt vnímané ako ich neschopnost, co zmenší ich šancu na povýšenie. Preto sa obvykle radili medzi sebou, napriek tomu že tým porušovali oficiálne smernice. To im umožnovalo dostat nielen konkretnu radu, ale tiež znížit mieru stresu plynúceho z úplne samostatnej práce. Na primárnej úrovni sociálnej skupiny sa medzi pracovníkmi na tej istej úrovni vytvorili pevné väzby vzájomnej lojality. Blau dospel k záveru, že táto skutocnost zrejme umožnila pracovníkom vyrovnávat sa s problémami daleko efektívnejšie: clenovia skupiny si vytvorili nefomálne postupy, ktoré dávali väcší priestor ich iniciatíve a zodpovednosti, ako im formálne pravidlá organizácie umožnovali. Fyzické parametre organizácie Väcšina moderných oranizácií pôsobí v budovách navrhnutých špeciálne pre úcel, ktorému slúži. Tieto budovy majú mnoho spolocného: dlhé chodby, z ktorých vedie množstvo dverí do jednotlivých miestností, ako aj štandardizovaný nábytok a dekorácie. Ludia prechádzajúci chodbou síce bývajú rozielne oblecení, ale inak pôsobií väcšina sídiel moderných organizácií uniformným dojmom. Foucaultova teória organizácií: kontrola nad casom a priestorom Michel Foucalt poukázal na priamu súvislost medzi fyzickou architektúrou organizácie a jej sociálnou štruktúrou, vrátane mocenských vztahov (Foucalt, 1970, 1971). Kancelárie majú tiež urcité fyzické miesto- sú to miestnosti oddelené chodbami. Priestorové usporiadanie velkých firiem býva niekedy priamociaro hierarchické: cím vyššie postavenie v podniku, tým vyššie umiestnená kancelária, a ked sa povie „horné poschodie“, rozumie sa tým mocenská špicka organizácie. Fyzická blízkost ulahcuje formovanie primárnych skupín, kým fyzická vzdilenost môže skupiny polarizovat a prispievat k rivalite medzi jednotlivými oddeleniami („my“ versus „oni“). Foucault kládol velký dôraz na to, ci architektonické riešenie modernej organizácie umožnuje nadriadeným pracovníkov vidiet alebo nie, co podla neho ovpyvnuje a vystihuje charakter uplatnovania ich právomocí. Cím sú podriadení viditelnejší, tým lahšie sa môžu ocitnút pod dozorom. V moderných organizáciach je pod dozorom každý, aj pomerne vysoko postavený jedinec; jeho jednanie však býva obvykle sledované tým intenzívnejšie, cím je jeho postavenie nižšie. Stretávame sa s dvoma typmi dozoru. Prvým je priame pozorovanie toho, co podriadený koná. Príkladom môže byt školská trieda, kde deti sedia v lavciach zoradených za sebou a ucitel ich všetkých vidí. Druhý typ dozoru je nenápadnejší, ale nemenej významný. Spocíva v zakladaní kartoték, spisov a iných dokumentov vypovedajúcich o živote jednotlivých osôb. Záznamy o zamestnancoch casto obsahujú kompletnú pracovnú anamnézu, ale tiež podrobnosti z ich súkromného života a casto aj hodnotenia ich charakteru. Tieto záznamy umožnujú monitorovat chovanie pracovníkov a slúžia ako podklady na ich prípadné povýšenie. Ako zdôraznil Weber, ocakáva sa od každého pracovníka firmy, že bude dodržiavat pravidelnú pracovnú dobu. Cinnost musí byt trvalo koordinovaná v case a priestore, comu casto napomáha nie len fyzické usporiadanie, ale aj presné casové harmonogramy, ktoré zarucujú „efektívne rozmiestnenie tiel v rámci organizácie“ (Foucalt). Byrokracia a demokracia Vládne organizácie majú o nás množstvo informácií, od dátumov narodenia, školských vysvedcní až po naš príjmy, ktoré predkladáme k zdaneniu, a zdravotný stav. S rozvojom pocítacov narastá hrozba, že sa celý náš život ocitne pod drobnohladom rôznych organizácií. Obmedzenie demokracie v dôsledu rozvoja moderných foriem organizácie a kontroly informácií znepokojovalo už Maxa Webera. Za zvlášt nebezbecnú považoval možnost, že sa vláda nad celou spolocnostou ocitne v rukách neosobnej byrokratickej mašinérie. Tomu kto pracuje na nižších stupnoch organizácie, nezostáva nic iné ako vykonávat bežnú cinnost podla povelov nadriadených, ktorých rozhodovanie nemôže nijako ovplyvnit. Weberov pokracovatel Roberto Michels (1967) o tomto procese odoberania moci vyhlásil, že vo všetkých velkých organizáciach (a všeobecne v spolocnosti, v ktorej takéto organizácie dominujú) nastáva nezadržatelné smerovanie k oligarchii (nadvláda malej skupiny). Podla Michelsa je koncentrácia moci na najvyšších stupnoch nevyhnutným dôsledkom rastúcej byrokratizácie sveta. Podla Giddensa priamy dozor môže celkom úspešne splnat svoj úcel len tam, kde je jeho cielom kontola osôb, ktoré sú voci nadriadeným autoritám nepriatelsky naladené a radšej by boli niekde inde, coho príkladom je väzenie. Naopak v oraganizáciach, kde záleží na spolupráci pri realizácii spolocného ciela, je situácia iná. Pokial vedenie príliš spolieha na priamy dozor, znižuje to motiváciu zamestnancov, ktorí majú pocit, že im práca neposkytuje žiadnu šancu na samostatné rozhodovanie a sebarealizáciu (Grint, 1991, Sabel, 1982). Giddens tvrdí, že ludia majú obycajne odpor aj k druhej forme organizácie, ktorú opísal Foucault, totiž k zhromaždovaniu písomných informácií o ich živote (kádrovaní). Táto skutocnost významne prispela k zrúteniu komunistických systémov sovietskeho typu. V komunistických štátoch boli ludia trvale špiclovaní bud príslušníkmi tajnej polície alebo inými obcanmi. Vlády si tiež viedli podrobné informácie o všetkých obcanoch, aby mohli potlacit akúkolvek prípadnú opozíciu. Výsledkom bol autoritársky režim, ktorý nebol ani ekonomicky efektívny. Celá spolocnost sa tak naozaj podobala na gigantické väzenie a vyvolávala aj rovnakú nespokojnost, konflikty a odpor- až sa nakoniec jej clenovia oslobodili. BUDE BYROKRACIA PREKONANÁ? Za dlhú dobu vývoja západnej spolocnosti sa zdalo, že sa natrvalo presadí Weberov model- a vúzkej náväznosti nan aj Foucaltov. V štátnej správe, zdravotníctve, vyskoškolskom vzdelávaní a kapitalistickom podnikaní dominovali byrokratické prvky. Byrokracií dodnes existuje v západnom svete mnoho, ale Weberova predstava, že jediným spôsobom riadenia rozsiahlej organizácie je prísne hierarchická štruktúra s koncentráciou moci a znalostí na najvyšších stupnoch, už zacína vyzerat dost archaicky. Pocetné organizácie dnes prechádzajú prestavbou, ktorá ich má urobit menej hierarchickými. Mnohé firmy na západe sa pritom inšpirujú tzv. „japonským modelom“
JAPONSKÝ MODEL
Ekonomický úspech Japonska je casto pripisovaný špecifickým vlastnostiam velkých japonských korporácií, ktoré sa významne odlišujú od väcšiny firiem na západe. S Weberovým modelom byrokratickej organizácie sa rozchádzajú vo viacerých bodoch: •Rozhodovanie zdola nahor. Pokial vedenie podniku prijíma rozhodnutie, ktoré sa týka zamestnancov na nižších úrovniach, konzultuje ho s nimi; pravidelne sa s nimi stretávajú aj riaditelia. •Mešia špecializácia. Zamestnanci sa nešpecializujú len na jedinú oblast svojho odboru, a preto sa stávajú všestrannejšími a zároven rozhladenejšími. •Istota zamestnania. Zamestnanci majú istotu uplatnenia na celý život. Nemusia sa obávat, že prídu o svoju prácu. •Orientácia na výkonnost skupín. Na všetkých úrovniach podniku sú ludia združení do malých pracovných skupín. Hodnotí sa prevážne výkonnost týchto tímov, nie jedincov. •Prelínanie práce a súkromného života. Japonské firmy sa starajú o uspokojovanie potrieb svojich pracovníkov, ale ocakávajú od nich za to bezvýhradnú lojalitu. Japonský zamestnanci tiež casto nosia uniformu firmy. Pracovný den zahajujú spevom „podnikovej hymny“ a pravidelne trávia svoj volný cas rôznymi cinnostami, ktoré pre nich firma organizuje. Dá sa teda domnievat, že nám japonský model poskytuje urcité ponaucenie o weberovskom ponatí byrokracie- organizácie blízke Weberovmu „ideálnemu typu“ sú v skutocnosti efektívne iba papierovo, lebo pracovníkom na nižších stupnoch neumožnujú prejavit vlastnú iniciatívu a samostatnost pri výkone práce. Ouchi (1979, 1982) dospel na základe štúdia japonských firiem k záveru, že u vyslovene byrokratických organizácií dochádza k vnútornému zlyhaniu, spôsobenému prílišnou rigiditou, nepružnostou a nedostatkom motivácie. Za efektívnejšie považuje typ autority, ktorý oznacuje ako „klanový“ (skupiny, ktoré sú úzko osobne previazané).
VPLYV VELKÝCH NADNÁRODNÝCH FIRIEM
Najväcšie nadnárodné koncerny sú gigantické podniky, ktorých obrat presahuje hrubý národný produkt celých štátov. Zo stovky najväcších ekonomických jednotiek súcasného sveta tvoria prvú polovicu štáty a druhú nadnárodné koncerny. Ich ekonomický potenciál je ohromujúci: ved na 600 najväcších nadnárodných firiem pripadá viac než pätina celej priemyselnej a polnohospodárskej výroby svetovej ekonomiky. Priamym predpokladom expanzie nadnárodných spolocností v posledných 30 rokoch bol rozvoj dopravy a komunikácií. Hustá siet leteckej dopravy dnes dovoluje podnikatelom cestovat po svete rýchlostou, ktorá bola ešte pred polstorocím nepredstavitelná. Rozvoj supertankerov zase ulahcuje transport ohromného množsta surovín. Svoju úlohu zohráva aj telejomunikacná technika, ktorá zarucuje viac-menej okamžitú komunikáciu medzi, ktorýmikolvek dvoma (a viacerými) miestami na svete. Typy nadnárodných koncernov Národné spolocnosti si za posledné storocie získavajú stále významnejšie postavenie vo svetovej ekonomike. Majú klúcový význam v medzinárodnej delbe práce. Nielen hospodárstvo jednotlivých štaátov, ale aj svetová ekonomika sa stále viac koncentruje; zacína jej dominovat obmedzené množstvo gigantických koncernov. Mnohé sektory svetovej produkcie sú oligopoly- celé pole ovládajú tri alebo štyri koncerny, ktoré majú na trhu dominantné postavenie (napr. výroba agrochemikálií). H.V. Perlmutter rozdeluje nadnárodné koncerny do troch typov: •Etnocentrické: stratégia firmy je urcovaná a pokial možno aj naplnovaná z ústredia v zemi jej vzniku; dcérske pobocky zriadované inde vo svete predstavujú kultúrne „klony“ materskej spolocnosti •Polycentrické: ich zahranicné pobocky sú riadené miestnymi firmami, v konkrétnej zemi; ústredie v materskej zemi stanovuje iba všeobecné smernice, ale do chodu jednotlivých pobociek výrazne nezasahuje •Geocentrické: ich manažérska štruktúra je úplne medzinárodná; manažérske systémy sú integrované na globálnom základe a špickoví manažéri sú vysoko mobilní; presúvajú sa podla potreby z jedného štátu do druhého (Perlmutter, 1972) Japonské nadnárodné spolocnosti majú z hladiska Perlmutterovej klasifikácie najvýraznejší etnocentrický charakter- pôsobia po celom svete, ale sú dôrazne riadené materským podnikom. Decentralizácia a redukcia Napriek tomu, že firmy pôsobiace na globálenj úrovni dosiahli velkého úspechu, prebiehajú v nich v súcasnosti stále výraznejšie organizacné zmeny. Asi naradikálenjšiu decentralizáciu zo všetkých globálnych korporácií podstúpila v krátkom casovom úseku spolocnost Asea Brown Boveri, jedna z najväcších strojárenských firiem vo svete- bola rozdelená do 1200 organizácií, ktoré sú vzájomne spojené len pomerne volnými väzbami. Jeden komentátor k tomu uviedol: „V najbližších rokoch bude pre všetky velké spolocnosti stále tažšie konkurovat a vyrovnat sa menším, pružnejším podnikom, ktoré sú schopné rýchlych inovácií. Predstava, že obrovská globálna ekonomika prinesie dominanciu obrých nadnárodných koncernov, je proste mylná. Naopak, cím väcšia a otvorenejšia bude svetová ekonomika, tým viac sa v nej budú presadzovat malé a stredne velké podniky“ (Naisbitt). Organizácia ako siet Ak sú zmeny prenikavé a ich tempo sa stále zrýchluje, nedokáže sa snimi tradicná byrokracia Weberovho typu vyrovnat, pretože jej chýba pružnost a nerada opúšta zavedené metódy práce. Klúcovou úlohou reorganizácie je úspora casu. Na svetovom trhu sú firmy pod stálym tlakom svojich zákazníkov, aby dodali tovar co najskôr. Preto napr. mnoho firiem v Japonsku aj mimo neho zacína používat systém výroby nazývaný „presne nacas“, ktorého priekopníkom je Taiichi Ohno z firmy Toyota: materiál sa dodáva do továrne až v okamihu, ked musí byt spracovaný. Odpadáva teda nutnost jeho dlhodobého skladovania vo výrobnom závode.
MODERNÁ ORGANIZÁCIA A REŠTRUKTURALIZÁCIA
Dá sa povedat, že velké organizácie súcasnosti vlastne nie sú „nikde“. Tvoria ich nielen tímy pracujúcich pod jednou strechou v rovnakom fyzickom priestore, ale aj mnoho jedincov a skupín rozptýlených po celom svete. Jednou z prícin je to, že nové techniky umožnujú ludom priamu komunikáciu bez ohladu na vzdialenost. Klúcový význam má aj skutocnost, že pre našu sociálnu existenciu sú dnes stále významnejšie informácie, nie fyzický tovar. Budovy a tovary podliehajú priestorovým obmedzeniam, ale informácie nie. Velý koncern dnes skôr ako pyramídu pripomína informacnú siet, v ktorej ústerdná organizácia spája pocetné menšie firmy, ale neriadi ich. Niektoré koncerny zostávajú výrazne byrokratické a sú doteraz sústredné v jedinej zemi. Väcšinu však už dnes nejde lokalizovat, ved znalosti a financie sa dnes môžu presúvat po celom svete rýchlostou svetla. _____________ _________
Zdroje: