Situácia medziludskej komunikácie u Bubera – sféra „medzi“ Pristavme sa ešte na chvílu pri probléme komunikácie medzi ludmi. Aké podmienky musia byt splnené, aby naša komunikácia prebiehala vo sfére vztahu Ja-Ty ani vo sfére Ja-Ono? Na túto otázku sa pokúsime odpovedat bližšou analýzou podmienok komunikácie medzi ludmi ako ju vidí Buber. Základným faktom ludskej existencie je fakt stretnutia cloveka s clovekom. Stretnutie dvoch ludí a ich následná kominikácia prebieha v tzv. sfére „medzi“ (betwen). Ak chceme s niekým vstúpit do komunikácie musíme nevyhnutne vstúpit do tejto oblasti, ktorú Buber nazýva „medzi. Práve existencia tejto skutocnosti „medzi“ umožnuje vznik dialógu. Význam dialógu je vo vzájomnej výmene (vedomosti, pocity, zážitky, skúsenosti…). V knihe Ja a Ty buber tvrdí: „Svet je pre cloveka dvojaký…“ Tieto dva svety sú dve sféry (postoje k svetu), v ktorých sa môže clovek v svojom živote pohybovat. Všetko co clovek robí potom nesie znak tejto duality. Aj do oblasti „medzi“ (ked chceme komunikovat) vstupujeme poznacení takouto dualitou. Je to dualita medzi „byt“ a „zdat sa“. Ak do kominikácie vstupujem v rámci postoja „byt“, som clovekom esencie (esencia vypovedá aký som). Takýto postoj pri vstupe do komunikácie je nevyhnutnou podmienkou pre vyslovenie Ja-Ty, teda pre vstúpenie do vztahu. Na druhého, s ktorým vstupujem do komunikácie, sa dívam ako na toho, komu sa dávam (odhalujem sa mu taký, aký som – svoje bytie, svoju vlastnú osobnost). Hladím na druhého spontánne a bez afektov. Do komunikácie môžem vstupovat aj v rámci postoja „zdat sa“. Vtedy sa druhému ukazujem taký, aký si želám aby som bol, hoci takým nie som. Je pre mna dôležité, co si o mne druhý myslia. Moje správanie vedie k tomu, aby som ovplyvnoval, nie aby som sa durhému dával. Nemožno tvrdit, že ak chceme pri komunikácii vstúpit do skutocného vztahu (Ja-Ty) musíme druhému odhalit úplne všetko. Musíme mu však dat možnost zahliadnut (spoznat) aký skutocne som. To, co pri komunikácii odhalím, musí byt skutocne cast môjho bytia. Aby sme s niekým mohli skutocne vstúpit do vztahu, musi byt pri komunikácii splnené

minimálne tieto podmienky:

  • Ochota komuinikovat – je potrebná ochota komunikovat na báze Ja-Ty (ochota
vstúpit do vztahu).

  • Ochota pocúvat a pocut – byt otvorený pre prijatie názoru druhého a v prípade potrby
ochota poopravit svoj názor, prípadne sa ho i úplne vzdat.

  • Pravdivost komunikácie – co hovorím musí byt skutocná (pravdivá) rec.
Musí byt použitá so zámerom preniest do slov, co mám skutocne v mysli.

  • Vnímanie druhého v celku a jednote – vnímat ho ako toho, s kým mám nadviazat
vztah.

  • Prehliadnut vzhlad – dôležité je bytie (osobnost) cloveka, nie jeho vzhlad.
Azda by sa dali nájst dalšie podmienky pre umožnenie vstupu cloveka do vztahu s iným clovekom. Vymenované však pokladáme, na základe Buberovho skúmania komunikácie, za základné. Ak niektoá z nich nie je splnená sotva sa nám podari nadviazat pri komunikácii skutocný vztah. Z povedaného by niekto mohol vyvodit, že v Buberovej koncepcii je miesto len pre akési neformálne, ci dokonca poetické diskurzy. Toto by však bol velmi nesprávny záver. Vezmie si napríklad podnikatela. Aj tento pri komunikácii s obchodnými partnermi môže vstúpit do vztahu. Nesmie mu však íst len o zisk, ale o poctivý zisk, pre získanie ktorého bude zohladnovat aj záujmy ludí, na ktorích „chce zarobit.“ Musí chciet aby tí, s ktorými jedná, boli aj touto ich vzájomnou profesionálnou interakciou obohatení. Toto musí chciet nie kôli lepšiemu zárobku (ak sa budú príjemne cítit, lepšie na nich zarobí), ale pretože na to ako ludia (osoby) majú právo. Nesplní podnikatel takýmto konaním vyžšie uvedené podmienky pre komunikáciu vo sfére Ja-Ty v rámci formálneho diskurzu? Každý z nás vo už svojom živote urcite zažil obe z dvoch možných situácií kominikácie. Na jednej strane sme mohli komunikovat s niekým, s kým sme si výborne rozumeli. Skôr ako bolo nieco vyslovené, cakali sme to a súhlasili s tým. Dokonca aj polemické dialógy, ked sme mali opacné mienky na daný problém, nás casto velmi obohatili. Mali sme z nich „dobrý pocit“. Toto bolo možné, nakolko sme s partnerom v komunikácii vstúpili do vztahu, vnímali sme ho ako Ty so všetkým , co k tomu patrí. Na druhej strane sme možno komunikovali s niekým, s kým sme sa nijako nevedeli dohodnút (porozumiet si), aj napriek tomu, že sme casto tvrdili to isté, hoci možno inými slovami. Prícin môže byt viacero (predsudky, pýcha, hnev, nesympatickost, vypocítavost…). Podla Buberovej koncepcie je zrejmé, že hlavnou prícinou bola neschopnost, ci neochota vstúpit s druhým do vztahu (odhalit svoju osobnot a nechat sa obohatit osobnostou to ho druhého). Takéto prekážky kominikácie je možné prekonat len jediným spôsobom – ochotou uznat hodnotu druhého, vstúpit s ním do vztahu a snažit sa porozumiet si. .