Rozhlas Rozhlas ako sme už spomínali je masovokomunikacný prostriedok založený na akusticko - auditívnom princípe, ktorý šíri slovesné, hudobné a zmiešané, spravodajské, publicistické, vzdelávacie, umelecké a zábavné programy pre masové i špecifické skupiny posluchácov. Pôsobí bud na celom území, alebo môže byt len regionálny ci miestny. Prvé rozhlasové vysielanie má na starosti Slovenský rozhlas, ktorý funguje až do dnes. V mesiaci Október tohoto roku dokonca oslávi 75 rokov svojej existencie. Slovenský rozhlas je v súcasnosti rozdelený na sedem vysielacích okruhov: Rádio Slovensko, Rádio Devín, Rock FM, Rádio Regina, Rádio patria, v ktorom redaktori hovoria v jazykoch národnostných menšín, cesky, madarsky, nemecky, rómsky, rusínsky a ukrajinsky. Rádio Slovakia International, ktoré má pobocky po celom svete. Jeho úlohou je priblížit zahraniciu kultúru, ludovú ci slovenskú populárnu hudbu. Taktiež slúži pre Slovákov, ktorí sa nachádzajú v zahranicí. Posledným je Rádio Inet, ktoré slúži na diskusie a pripomienky posluchácov k jednotlivým reláciám na internete. Slovenský rozhlas je štátny a popri nom na Slovensku existuje ešte i pár súkromných rozhlasových staníc. Podobne ako u novín aj rozhlas vysiela okrem žurnalistických programov i rôzne umelecké a zábavné programy. Spravidla majú však žurnalistické prejavy, teda prejavy obsahujúce aktuálne informácie, ktoré tvorí prevažne publicistika, v rozhlasovom programe vyhradené osobitné miesto. No vyskytujú sa i ako súcast širších programových celkov. To znamená že žurnalistiku nemožno v rozhlase chápat oddelene od ostatných programov, ale ako súcast celkového rozhlasového vysielania. Väcšinou sa od mikrofónu moderátor ozýva so správami každú hodinu, ale je to u všetkých rádiách individuálne. Najvhodnejší cas pre súhrn udalostí je v podobe ranajších správ medzi piatou a ôsmou hodinou. Vtedy má množstvo ludí zapnuté svoje prijímace pri ceste do roboty a clovek má ešte cerstvú mysel a informácie môže lepšie vnímat. Aj denná tlac sa väcšinou kupuje ráno. Rozhlas poskytuje svojmu posluchácovi priemerne 20% informácií z celkového poctu. Ostatok sa rozdeluje medzi iné komunikacné prostriedky. Správy sú v kratšej forme v porovnaní s inými médiami, ale zase majú množstvo výhod. Rozhlas vysiela nepretržite 24 hodín ciže majú možnost sa objavovat pocas celého dna, prípadne i v noci, v istých intervaloch. Majú možnost opakovania a možnost rôznych aktuálnych prídavkov, ktoré rozšíria pociatocnú správu. V tomto majú noviny nevýhodu, že vychádzajú jeden krát za den. Táto maximálna pohotovost zabezpecila rozhlasu popredné miesto medzi všetkými masovokomunikacnými prostriedkami. I pred televíziou. Medzi špecifické vlastnosti rozhlasu patrí i naša schopnost ho vnímat. Je jasné, že prostriedkom rozhlasovej komunikácie je hovorený prejav. Psychologické výskumy vnímacích procesov ukazujú, že sluchová kapacita je menej rozmerná ako kapacita zrakového vnímania. Pri zrakovom sledovaní hovoreného prejavu nám výdatne pomáha pohyb úst a celková mimika tváre komunikátora. Preto môže mat rec v televízií rýchlejší spád ako v rozhlase. Podla výskumov príjem cítaných rozhlasových správ je optimálny pri 5 slabikách za sekundu, pri tempe 10 slabík za sekundu sa zrozumitelnost znižuje až o 50%. Sluchová komunikácia je nárocnejšia na intelektuálne schopnosti cloveka. Nevýhodou je prchavost rozhlasového slova, co stažuje podmienky na pochopenie a zapamätanie si obsahu hovoreného prejavu. Tento problém však je v prípade podávania správ vyriešený ako som už spomínala ich krátkostou a strucnostou. V iných prípadoch, napríklad pri dlhších reláciách môže dôjst ku poklesu našej pozornosti. Štatistiky uvádzajú, že približný casový rozsah sústredenej pozornosti je u dospelých okolo 15 minút a študentov približne 20 - 30 minút. Naproti tomu sa tu objavuje ešte jedna špecifickost. Spocíva v tom, že sluchové vnímanie nám pripúšta vo vedomí volnejšiu interpretáciu obsahu daného prejavu. Napríklad pri rozhlasom sprostredkovanom opise situácie nemáme takú jednoznacnost ako ked to vidíme v televízií. .