Rómovia Z Indie do Európy Rómovia pochádzajú zo severnej Indie, kde patrili k chudobnej vrstve (v kaste šudrov mali status párijov) a živili sa najmä kovácstvom, spracovaním kože, dreva, predajom a chovom koní, hudbou a tancom. Vedci sa domnievajú, že v Indii patrili ku skupine Dómov, ktorí tam žijú dodnes, predovšetkým v oblasti Radžasthánu. Indiu zacali opúštat niekedy medzi rokmi 800 – 950 n. l. Odtial smerovali na západ do Európy, kam dorazili niekedy po roku 1100. Nie je celkom jasné, co spôsobilo tisíce kilometrov dlhý exodus trvajúci tolko rokov. Podla jednej teórie opustili prví Dómovia Indiu ako zajatci a vlna vojen na Strednom východe ich potom unášala stále dalej na západ. Iná teória hovorí, že radžasthánsky hovoriaca kavaléria Rádžputov a ich peší sprievod z kasty šudrov, prišli v 10. stor. do Iránu a vrátit sa spät do Indie sa im už nepodarilo. V cudzej krajine boli izolovanou skupinou, preto zostali pospolití. Konkrétne dôkazy, ktoré by to potvrdili, však, bohužial, chýbajú. Neexistujú doklady o tom, preco migrácia smerovala z Iránu do Arménska. Príciny odchodu z Arménska do západnej Byzantskej ríše sú jasnejšie: invázia Seldžukov z východu. Prvú písomnú zmienku o prítomnosti Rómov v Byzancii možno nájst v gruzínskom hagiografickom texte, napísanom v kláštore v Iberone na hore Athos okolo roku 1068. V texte sa môžeme docítat, že cisára Konštantína Monomacha, sídliaceho v Carihrade, sužovala divoká zver. Preto si na pomoc povolal Samaritánov, potomkov Šimona Mága, prezývaných tiež Adsinkani, ktorí zver pomocou zacarovaných kusov mäsa usmrtili. Pomenovanie Adsinkani je gruzínskym prepisom gréckeho Atsínganoi alebo Atzínganoi, co je oznacenie pre Cigánov, ktoré sa používalo v Grécku. Rómovia tvorili v Byzancii utlacovanú kastu, co bolo ciastocne spôsobené tým, že v krestanskej ríši boli považovaní za moslimov a neskôr, ked územie ovládli Osmani, zase za krestanov. Niektorí boli zamienaní s clenmi heretickej sekty athinganoi (odtial neskoršie názvy ako Cigán, Zigeuner, Tsigane atd.). Vzhladom na svoje spolocenské postavenie mali zakázaný vstup do kostola, nesmeli uzatvárat manželstvo s bielymi a mohli vykonávat len niektoré zamestnania.
SÚCASNOST
Po novembri 1989 sa v živote Rómov mnohé zmenilo: vznikla prvá politická strana (Rómska obcianska iniciatíva), vo volebnom období 1990 – 1992 mali Rómovia svojich zástupcov i vo federálnom i národnom parlamente. Zacali vychádzat rómske periodiká, pôvodné diela rómskych literátov, v roku 1991 vzniklo profesionálne rómske divadlo Romathan.Ponovembrové zmeny majú pre život Rómov aj iný rozmer: je ním vysoká nezamestnanost, strata sociálnych istôt, v chudobných rómskych osadách vzrastá bieda, s pocitom beznádeje a neschopnosti riešit vlastné existencné problémy narastá alkoholizmus, kriminalita, vyhrocujú sa vztahy medzi Rómmi a majoritným obyvatelstvom. Rómovia ako menšina Vláda Slovenskej republiky prijala 9. apríla 1991 Zásady prístupu k Rómom, cím ich zrovnoprávnila s ostatnými etnickými minoritami žijúcimi v Slovenskej republike a zarucila im podporu v rozvoji vlastnej kultúry, v oblasti školstva a vzdelávania. V súcasnosti sú Rómovia druhou najpocetnejšou menšinou na Slovensku. V roku 1991 sa k rómskej menšine prihlásilo 75 802 obyvatelov, v roku 2001 sa prihlásilo 89 920 obyvatelov. Odhady skutocného poctu Rómov na Slovensku sa rôznia, pravdepodobne ich na našom území žije okolo 400 000. Najvýznamnejším faktorom neprihlásenia sa k svojej národnosti je podla expertov kríza rómskej národnej a etnickej identity, spôsobená rokmi asimilácie a vnímanie rómstva ako pecate menejcennosti. Vztah majoritnej populácie k Rómom Odlišná kultúra rómskej menšiny a celkový spôsob života Rómov sú majoritnou populáciou vnímané negatívne a prevláda u nej názor, že znacná cast Rómov sa nechce alebo nevie adaptovat na spolocenské normy. Po roku 1989 mnohí Rómovia prišli o zamestnanie. Prejavilo sa to narastaním chudoby v rómskych osadách i zhoršením vztahov medzi rómskymi a nerómskymi spoluobcanmi.Vnímanie odlišnosti Rómov vedie ku vzniku sociálneho dištancu majoritnej populácie k Rómom. Výskumy vypovedajú, že sociálny dištanc je na Slovensku rozšírený s rovnakou intenzitou vo všetkých vrstvách obyvatelstva bez ohladu na vek, pohlavie, vzdelanie, národnost, politické preferencie, velkost sídla, pricom jej miera je ustálená a prakticky sa nemení v case. Znacná cast majoritnej populácie chápe prítomnost Rómov na Slovensku ako prítaž. Vztah a postoje majoritnej populácie k Rómom sú dlhodobo výrazne horšie než vztahy k iným skupinám obyvatelstva. Chudoba Rómov, nezamestnanost Väcšina Rómov patrí z hladiska socio-profesijného statusu do kategórie nekvalifikovaných robotníkov, s cím súvisí ich velké zastúpenie medzi nízko príjmovými skupinami obyvatelstva Slovenska. Hlavným faktorom „novej chudoby“ nie je pocet detí, ale nízky stupen vzdelania spojený s odbormi, ktoré zanikajú. Hlbka a rozsah chudoby Rómov je predovšetkým dôsledkom miery, stupna ich dezintegrácie (separácie až segregácie).V prípadoch niektorých rómskych osád je až stopercentná nezamestnanost, najmä v tzv. marginalizovaných oblastiach (vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, sociálnej odkázanosti; chudoba aj u majoritnej populácie) – hranicných oblastiach severného, východného a južného Slovenska.Presné štatistiky rómskej nezamestnanosti neexistujú, pocet nezamestnaných Rómov na Slovensku však systematicky rastie a práve Rómovia tvoria výraznú väcšinu dlhodobo nezamestnaných.Velmi pozitívne sú hodnotenie verejnoprospešné práce, vdaka ktorým si – okrem zníženia nezamestnanosti Rómov a vytvorenia pozitívnych vzorov – dovtedy nezamestnaní Rómovia zacali opätovne vytvárat pracovné návyky. Kriminalita Štatisticky sa Rómovia podielajú na kriminalite významne vyššou mierou než príslušníci majoritnej populácie. Celkový podiel Rómov na kriminalite je pomerne vysoký – v roku 1989 to bolo 21,5 %, v roku 1991 už 29%. Od roku 1993 sa podiel Rómov na celkovej kriminalite zacal znižovat, v roku 2000 klesol na hranicu 18%.Na vysokú mieru ich kriminality vplývajú majetkové pomery Rómov, vysoká nezamestnanost, nízka úroven právneho vedomia a nízka úcinnost trestov. K tomu sa pridala závislost od drog, hracích automatov. Vzdelávanie, zamestnanie Povinná školská dochádzka nemusí vždy znamenat kvalitu. V prípade vzdelávania rómskych detí z donútenia môže pôsobit retardacne. Je treba volit také metódy, aby tieto deti chodili do školy s radostou - tak, ako ich rovesníci, napríklad deti kocovných Rómov vo Francúzsku. Rómovia nemôžu byt len objektom, musia sami spolupracovat. Na vyucovanie rómskeho jazyka ako materinského bola vypracovaná v roku 1994 koncepcia vyucovania rómskeho jazyka a literatúry na základných a stredných školách. Nadväzne na nu vznikli ucebné osnovy rómskeho jazyka a literatúry pre 1. a 2. stupen základnej školy. Z iniciatívy ucitelov konzervatória v Košiciach v školskom roku 1992/93 bola otvorená stredná umelecká škola, na ktorej sa vyucuje aj rómsky jazyk a literatúra ako povinný predmet. Potrebu osobitnej prípravy pre rómske spolocenstvo dokumentuje aj zavedenie vysokoškolského bakalárskeho 3-rocného štúdia ucitelstvo a vychovávatelstvo pre prácu s detmi zo znevýhodneného výchovného a sociálneho prostredia, ktoré zriadila Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre na svojom pracovisku v Spišskej Novej Vsi. Rómske deti zo separovaných a segregovaných osídlení sú hendikepované trikrát: prvý raz pri nástupe na ZŠ, druhý raz pri prijímacích pohovoroch na stredné školy. Ak sa rozhodnú pre strednú školu, tak predovšetkým na ucnovských školách, pri výbere ktorých je urcujúca dostupnost (vzdialenost od bydliska) a tu sú obmedzené výberom tretíkrát. Ocitajú sa však v pasci nezamestnaného absolventa ucnovskej školy, ktorý nemá šancu nájst si zamestnanie v blízkosti svojho bydliska.Ak ukoncia vzdelanie, vracajú sa do pôvodného prostredia, kde reprodukujú vzory správania sa svojich rodicov. Padajú do sociálnej záchrannej siete a túto situáciu mladá generácia zacína vnímat a chápat ako normalitu. Zdravotný stav Dôraz na individuálnu zodpovednost za zdravie (zrušenie povinných zdravotných prevencií) sa prejavuje v zhoršenom zdravotnom stave rómskej populácie. Zlá socio-ekonomická situácia a s nou súvisiace nevyhovujúce podmienky v mieste bydliska sú prícinou prudko sa zhoršujúceho zdravotného stavu Rómov. Po roku 1989 sa prudko zvýšil pocet ochorení horných dýchacích ciest, v niektorých osadách sa zacala šírit tuberkulóza. Rozšírené sú kožné a pohlavné choroby, castý je výskyt úrazov.So sociálne znevýhodneným prostredím súvisí aj vysoký podiel mentálnej retardácie. Diskriminácia, rasizmus Rómovia sú na Slovensku castými obetami rôznych foriem diskriminácie. Rozšírená je latentná forma rasizmu a ovplyvnuje každodenný život Rómov – stretávajú sa s nou v styku s úradmi štátnej správy a samosprávy, v dopravných prostriedkoch, v reštauracných a zdravotníckych zariadeniach, pri nástupe do zamestnania ci ako spotrebitelia. Rómovia sú tiež diskriminovaní v reštauracných zariadeniach a v službách celkovo. Inou formou diskriminácie je represívne konanie polície voci Rómom – mnohí sa stažujú, že polícia k nim pristupuje inak ako k ostatným obcanom. Organizácie pôsobiace v oblasti ludských práv opakovane poukazujú na brutalitu polície vo vztahu k Rómom. Obetami rasovo motivovaného násilia sa Rómovia stávajú castejšie ako príslušníci iných menšín. Podla údajov Policajného zboru SR bol najcastejšie obetou Róm, najviac útocníkov z objasnených prípadov boli prívrženci hnutia skinheads, vyše polovica útocníkov nebola plnoletá.Prejavom rasizmu sa nevyhýbajú ani niektorí politickí predstavitelia, dokonca s cielom zvyšovat si popularitu medzi volicmi. Migrácia Rómov Rómovia casto vidia riešenie svojej situácii v odchode do krajiny, kde by dostávali vyššie sociálne dávky. Kolektívny odchod (odchod celých rodín z urcitých oblastí) však vyvoláva a znásobuje v spolocnosti existujúce napätie – majoritná populácia je za tento „odchod“ trestaná zavedením vízovej povinnosti v jednotlivých krajinách (ktoré sa prijatiu Rómov bránia).Neustávajúca migrácia Rómov v priebehu rokov 2000 a 2001 postupne menila aj postoje obyvatelov krajín EÚ k Rómom. Kým v minulosti boli pre obyvatelov Belgicka najmenej želanými susedmi drogovo závislí ludia, v súcasnosti sú to Rómovia. SPÔSOB ŽIVOTA, TRADÍCIE Cigáni? Rómovia? Každé etnikum má svoje pomenovanie – etnonym. Etnológia rozoznáva dva typy etnonymov: endoetnonym – pomenovanie, ktorým príslušníci daného etnika oznacujú samých seba a exoetnonym – ktorým oznacujú príslušníkov iných etník.JazykK odhaleniu pôvodu Rómov prispel kalvínsky knaz Štefan Váli, ktorý študoval v 18. storocí v Holandskom Leydene. Tento knaz sa tam spriatelil s tromi indickými študentmi, ktorí pochádzali z indickej oblasti Malabar. Ich jazyk mu nápadne pripomínal jazyk Rómov zo svojho rodiska, preto si zapísal od týchto študentov vyše 1000 slov aj s ich významom. Ked sa vrátil domov, (pôsobil v obci Almás pri Komárne) precítal indické slová miestnym Rómom, títo mu väcšinu slov vedeli vysvetlit a správne preložit. Táto správa podnietila mnohých jazykovedcov, ktorí na základe skúmania rómskeho jazyka a porovnávania s vývojom indických jazykov zistili, že predkovia Rómov pochádzajú naozaj z Indie. Jazyky všetkých Rómov patria do skupiny indických jazykov ako i hindština, bengálština a dalšie. Tieto jazyky sú súcastou velkej skupiny indoeurópskych, do ktorých patria okrem iných i slovanské jazyky, germánske, románske, baltské i iránske jazyky. Príbuznost Rómov s ostatnými európskymi národmi nie je žiadnou špekuláciou, pretože tieto národy prišli zo spolocnej pravlasti Indoeurópanov, o ktorej sa presne nevie, kde sa nachádzala.Rómsky jazyk sa udržal a rozvíjal aj v osadách na našom území. Bol základným dorozumievacím prostriedkom v osadách izolovaných od slovenských obcí, preto sa tu zachoval pomerne archaický a bohatý dialekt rómciny i bohatá ústna slovesná kultúra. Rómcina mala donedávna len hovorenú formu, slúžila ako komunikacný prostriedok výhradne v rámci rómskej komunity. Ku kodifikácii na Slovensku došlo v roku 1971, ked bola prijatá záväzná písomná forma slovenského dialektu rómciny. Podla odhadov odborníkov takmer 70 percent Rómov na Slovensku používa tento jazyk ako svoj materinský jazyk. Zvyky Rómovia v minulosti žili (a v mnohých prípadoch ešte stále žijú) v osobitných sídelných jednotkách – osadách, ktoré sa vytvárali takmer pri každej obci. Bývajú v domcekoch z dreva alebo nepálených tehál s velmi skromným vybavením, casto tu chýba pitná voda, kanalizácia i elektrina. Pocetné rodiny boli v rámci programu likvidovania rómskych osád prevezené do mestských panelových bytov. V lete sa život v osade odohráva väcšinou vonku. Varia na sporákoch, ktoré vyniesli pred dom, vonku jedia, perú, poriadajú oslavy, zábavy. Na cele spolocenstva olašských Rómov stojí vajda (mujalo), ktorý disponuje velkou rozhodovacou mocou. V minulosti jeho postavenie prezentovali aj vesta so striebornými gombíkmi, zlatá retiazka, palica s magickými symbolmi, prípadne strieborný pohár, z ktorého okrem neho smeli pit iba muži. V prostredí starousadlých Rómov býval na cele všeobecne vážený a rešpektovaný muž – chibalo, ktorý bdel nad dodržiavaním etických noriem, poriadku, casto býval aj obradníkom, ktorý uzatváral manželstvá, lúcil sa pri pohreboch a pod. S rozpadom spolocenských väzieb v posledných desatrociach jeho autorita upadá. Rozdelenie, remeslá Všetkých Rómov na Slovensku môžeme rozdelit: starousadlí Rómovia na našom území (žijú usadlým spôsobom aspon tristo rokov) sa odlišujú podla majoritného jazykového prostredia na: slovacike Roma (slovenskí Rómovia) a ungike Roma (madarskí Rómovia). Tí, ktorí u nás do roku 1959 kocovali, prišli na naše územie v 19. storocí z rumunského Valašska, sa sami nazývajú vlašike Roma (v slovencine sa ustálil tvar olašskí Rómovia). Základnou formou obživy starousadlých Rómov bola príležitostná práca u rolníkov. Najvýznamnejším remeslom bolo kovácstvo, vyrábali klince, podkovy, retaze, motyky, rôzne kovania. Dnes sa tomu venuje už len niekolko Rómov, zameriavajú sa na výrobu umeleckých kovaní, mreží, svietnikov a pod. K dalším remeslám patrila výroba metiel, dreveného uhlia, košov, tehál z nepálenej hliny. Vyrobený tovar chodili ponúkat podomovým obchodom, vymienali ho zväcša za potraviny alebo oblecenie. Významným zdrojom obživy starousadlých Rómov bolo hudobníctvo: v prostredí rómskych slácikových hudieb vyrástlo viacero vynikajúcich interpretov, ktorí úcinkovali na šlachtických i královských dvoroch. Na prelome 19. a 20. storocia hudobníci vytvorili špeciálnu sociálnu vrstvu mestských kaviarenských hudobníkov. Väcšina Rómov, ktorí po roku 1989 nestratili zamestnanie, pracuje v súcasnosti v nekvalifikovaných robotníckych profesiách, v stavebníctve, pri tažbe dreva, na železnici, pri výkopových prácach, prípadne pri ociste miest. Olašskí Rómovia sa odlišujú antropologicky svetlejšou pletou, oblubujú pestré farby odevov a zlaté šperky. Živili sa väcšinou priekupníctvom koní, kovácstvom, výrobou korýt a kotlíkov. Do pätdesiatych rokov 20. storocia patrili medzi sociálne najslabšie vrstvy obyvatelstva, dnes vdaka obchodovaniu a priekupníctvu patria medzi najbohatšie vrstvy Rómov.Bývajú najmä v mestách a bohatších obciach na južnom Slovensku.Kontakty medzi starousadlými a olašskými Rómami sú minimálne. Rodina Základom spolocenstva nadalej zostáva rodina, v ktorej rozhodovacie právo má väcšinou muž, zabezpecenie chodu domácnosti však prenecháva svojej žene.Aby si mladí ludia mohli založit rodinu, musia uskutocnit pytacky. Za prítomnosti svojich rodicov a dalších svedkov si slúbia vernost. Prekrížia si ruky a vypijú si vzájomne obsah partnerovho pohárika a pobozkajú sa. Od tejto chvíle sú rómskym spolocenstvom považovaní za manželov. Obciansky alebo cirkevný sobáš uzatvárajú až po niekolkých rokoch, ked už majú jedno-dve deti. V súcasnosti sa pytacky chápu ako zásnuby, neoprávnujúce mladých k spolužitiu. V rómskych rodinách si ako prvorodené dieta želajú väcšinou chlapca. Telesné vady novonarodeného dietata sa kládli za vinu matke, pretože tehotná žena bola vystavená mnohým obmedzeniam: nesmela sa pozerat na telesne postihnutých ludí, na neznáme zvieratá (najmä plazy), ani na mrtveho, pretože dieta by mohlo mat ich podobu. Až do krstu je novorodenec vystavený pôsobeniu zlej sily – strigy, ktorá sa ho pokúša vymenit za škaredé dieta. Na ochranu pred touto výmenou kladú dodnes rómske mamicky na východnom Slovensku do postielky pod perinu dietata rôzne ochranné predmety. Proti urieknutiu uväzujú detom na zápästie cervenú stužku, dieta, ktoré niekto uriekol umývajú špeciálne pripravenou uhlíkovou vodou. Rómske deti velmi nerady odchádzajú od rodicov a to aj v dospelosti, ked si založia vlastné rodiny. Vo všeobecnosti možno povedat, že rómska rodina i v súcasnosti reprezentuje tradicný typ viacgeneracnej rodiny. Zaciatkom 20. storocia nebolo zriedkavé, že žena porodila desat až dvanást detí, s rastom životnej úrovne prirodzene klesá pocet detí v rodine. V súcasnosti majú zaostalejšie rómske rodiny 5–6 detí, vyspelejšie 3- 4 deti, klesá aj pocet detí narodených pred sobášom rodicov. Vážnym problémom ostáva nízky vek prvorodiciek. Náboženstvo Náboženským vyznaním sa väcšina Rómov hlási k rímskym katolíkom. Ich skutocná viera je však zaujímavou symbiózou krestanskej ideológie, vlastných poverových predstáv (ktorých korene možno predpokladat ešte v Indii) a obycajných úkonov – prejavov ludovej viery, ktoré prevzali od majoritného obyvatelstva, v prostredí ktorého niekolko storocí žili a prispôsobili ho vlastným potrebám. Obycaje pri úmrtí Velká pozornost sa venuje obycajam pri úmrtí cloveka. Rómovia veria, že pre zomierajúceho si prichádza niekto zo zosnulých príbuzných a odvádza ho na druhý svet. Do truhly sa vkladajú odevy zosnulého, jeho osobné predmety, vrátane tých hodnotnejších: prstene, náušnice, hodinky, husle, gitaru, fajku, cigarety, flašticku s alkoholom, karty, prípadne modlitebnú knižku a ruženec. Od chvíle skonu až do pohrebu pri nom bdejú: hrajú karty, rozprávajú príhody zo života zosnulého, starodávne rozprávky; nesmie sa spievat, tancovat ani štrngat pohármi. Ak nieco zabudli dat do truhly, na druhý den to zanesú na cintorín a vložia do hrobu. _____________ _________
Zdroje: