Rodina ako primárna inštitúcia a jej sociálne funkcie Úvod Rodina má medzi prirodzenými výchovnými prostrediami osobitný význam pre vývoj a výchovu mladej generácie. V rodine dieta dostáva základnú výchovu a uvádza sa do širších spolocenských stykov. Auguste Comte nazval rodinu spojovacím mostíkom medzi jedincom a spolocnostou a tak poukazoval na jej základnú úlohu v spolocnosti. Túto rolu neraz podciarkovali pedagógovia, psychológovia, sociológovia, ktorí osvetlovali funkciu rodiny v spolocnosti a v procese výchovy z rôznych hladísk. Už Platón považoval rodinu za základnú bunku spolocenského života a hlavnú výchovnú inštitúciu. Ideu o potrebe starostlivosti o rodinu ako o inštitúciu výchovy možno sledovat vo formuláciách pedagógov a organizátorov spolocenského života až po súcasnost, hoci sa v priebehu spolocenského vývoja znacne zmenila štruktúra i spolocenská funkcia rodiny. Tieto premeny sa prejavujú v zmene velkosti rodiny, v zániku širších rodinných zväzkov a vo vzniku tzv. malej rodiny, ktorá sa zakladá na zväzkoch priamej príbuznosti. Zmenila sa aj výchovná funkcia rodiny, najmä jej úloha v procese ucenia a výchovy mladej generácie. V období feudalizmu v podstate celý proces prípravy mladého pokolenia na život prebiehal v rodne, a to rovnako v rodinách feudálov, ako aj v rodinách poddaných alebo remeselníkov. Rodina, domácnost sa stala inštitúciou výchovy, ktorú uzákonil zvyk i právo. Zánik stavovského zriadenia, vývoj techniky výroby a spolocenských vztahov vyvolal hlboké premeny tradicnej funkcie výchovy. Dost skoro zacal tento proces prebiehat v elitných vrstvách, medzi šlachtou a meštianstvom, pomerne neskoro zachvátil rolnícku vrstvu, kde si rodina dodnes zachovala vela tradicných výchovných vlastností. Základný proces prípravy mládeže do života prebieha v školách a v organizovaných zariadeniach mimoškolskej výchovy. Spolu so všeobecne prebiehajúcimi sociálno-ekonomickými zmenami stratila rodina viacero tradicných vlastností, ale

zachovala si základné znaky:

  • rodina je spolocensky schválená forma trvalého spolužitia
  • rodina sa skladá z osôb navzájom spojených tým, co vládnuci zvyk uznáva za zväzky
krvi, manželstva alebo adopcie

  • clenovia rodiny obycajne bývajú pod jednou strechou
  • clenovia rodiny spolupracujú medzi sebou v rámci spolocensky uznávanej delby úloh,
pricom jednou z najdôležitejších úloh tejto spolupráce je výživa a výchova detí

2. Rodina - pojem, typy, úlohy

Rodina - jediná stabilná kooperácia, ktorá vznikla ako výsledok interakcie medzi ludmi. Vznikla ako výraz blízkosti dvoch ludí na základe manželstva rôzneho pohlavia, zväzku, krvi a adopcie. Cím je väcší pohyb clenov mimo rodiny, tým je menšia stabilita. Desintegrácia (rozpoltenost) jedného clena rodiny, ovplyvnuje priebeh celej rodiny. Najvšeobecnejšia definícia rodiny hovorí, že je to skupina osôb spojených zväzkami manželstva, krvi alebo adopcie, ktoré obycajne bývajú spolu a v rámci skupiny postupujú podla spolocensky urcenej a uznanej delby práce a podla spolocensky vymedzeného súhrnu úloh. V priebehu spolocenského vývoja dochádza k dezintegrácii rodiny. Zaniká jej tradicná výchovná funkcia. Dostáva však nové úlohy a utvára sa novým spôsobom chápaná výchovná funkcia. O novej výchovnej funkcii rodiny píše W.D Wall, popredný predstavitel sociálnej pedagogiky v Anglicku, takto: "Reformátori 19. a zaciatku 20. storocia sa nazdávali, že dokážu premenit svet podla svojich úprimných snáh len pomocou školy. Ich optimizmus bol úplne nepodložený, a dnes sme opatrnejší. Vieme, že výchova dietata má svoje tažisko v prvých rokoch jeho života, ovela skôr ako dieta prestúpi prah školy. Všetko, co sa dieta ucí v škole i mimo školy, formuje správnym alebo nesprávnym smerom jeho postoje a jeho osobnost. Práve preto, ale aj preto, že v každom dietati je nezvládnutá individualita, vieme, že úloha školy ako spolocenského nástroja je skôr obmedzená. Rozvoj telesných síl a pohybovej koordinácie dietata, vývin jeho rozumových schopností ustavicne rozširuje okruh jeho stykov s predmetmi, a súcasne prostredie, ktoré predstavujú najskôr rodicia, najbližšia rodina a neskôr svet mimo rodiny, ukazuje coraz viac cielov, ktoré môže dosiahnut." (W. D. Wall: Výchova a psychické zdravie, Varšava 1960) Dieta v mladšom školskom veku nadväzuje širšie spolocenské styky najmä prostredníctvom rodiny. V období dospievania rodina môže mládeži poskytnút najúcinnejšiu pomoc a môže byt jej oporou pri riešení vlastných psychických konfliktov. Napokon osobitnou úlohou rodiny je uvádzat a zasväcovat mládež do zložitých javov súcasného spolocenského života, do sveta konfliktov a rôznorodých interpretácií základných javov života a spolocenského vývoja. Úloha rodiny ako prostredia výchovy nie je obmedzená len na prvé roky života dietata, ale trvá až po dosiahnutie samostatnosti, ukoncenia vzdelávania a navyknutie si na povolanie, k comu dochádza okolo 20.roku života. Mimoriadnu podporu rodiny si vyžaduje obdobie dospievania, pocas ktorého sa zintenzívnuje duševný život a formuje sa vztah k problémom vlastného života v živote spolocnosti. Manželstvo - zväzok muža a ženy, založený na dobrovolnosti, láske, vernosti, pomoci, rovnoprávnosti Ciel - lúbit sa, spolunažívat, mat potomstvo, vedomie spolupatricnosti Zánik - smrt, rozvod Dieta - potomok rodicov (pokrvný, adoptívny, v pestúnskej starostlivosti)

  • každý nedospelý ludský jedinec od narodenia do 15 rokov
Rodic - osoba v dvojakom zmysle: - biologický - pokrvný príbuzný, dieta po nom dedí vlastnosti,

  • sociálny - nemusí byt pokrvný príbuzný,
stáva sa rodicom po adoptovaní

Typy rodiny:

  • úplná (muž, žena, dieta)-triáda
  • neúplná (jeden rodic a dieta)
  • doplnená (nahradí sa chýbajúci)
  • harmonická (plní si úlohy)
  • disharmonická (neplnenie funkcií)
  • jednogeneracná
  • dvojgeneracná
  • orientacná (z ktorej pochádzame)
  • reprodukcná (ktorú máme založenú)

3. Podmienky, ktoré musí splnat rodina

Domácnost, domov - miesto, kde rodina žije, hospodári, funguje a plní si funkcie voci clenom rodiny. Deti sa tu cítia bezpecne.

  • 1. rodina musí mat základné materiálne vybavenie, ktoré umožnuje uspokojovat
biologické, vývinové a výchovné potreby dietata. To však neznamená, že cinnost rodiny ako výchovnej ustanovizne závisí priamo od jej materiálneho vybavenia. mohli by sme uviest vela empirických dôkazov, že rodina funguje, aj ked je skromne alebo nedostatocne vybavená, a naopak, zle funguje, aj ked je materiálne velmi dobre vybavená. Okrem toho, velmi rozšírený je aj názor, že skromné materiálne vybavenie, ktoré hranicí až s nedostatkom, je vlastne další pramen kladných vývinových podnetov a je cinitel, ktorý upevnuje rodinné prostredie a formuje v detoch a mládeži priaznivé predpoklady. To však nemusí byt pravidlom, môže sa stat, že nedostatok môže vypestovat v detoch až chorobnú túžbu po uplatnení a bohatstve ( napr. Clyde Griffith z románu Americká tragédia bol natolko posadnutý spolocenským úspechom a túžbou po bohatstve, že sa neštítil ani vraždit - a vyrástol v rodine chudobného knaza), a môžu sa stat závistlivé. V každom prípade, sú potrebné základné normy: vlastná postel, miesto na ucenie, miesto kde si dieta môže ukladat svoje veci - hracky, knihy a pod.

  • 2. problém zamestnania a volného casu rodicov, pricom musíme zaujat postoj k
populárnemu názoru, že zamestnanie obidvoch rodicov je pramen výchovných tažkostí, lebo vedie k nedostatocnému dozoru nad detmi. I ked je tento názor rozšírený, nie je oprávnený. Zamestnanie rodicov má byt skôr pramenom vývinových podnetov, pretože práve vdaka nemu sa vo vedomí dietata utvára úcta k práci ako k oblasti aktivity a pramenu ekonomických hodnôt. Rodicia dieta obvykle umiestnia do materskej školy, kde spozná svojich rovesníkov, naucí sa s nimi vychádzat a získa kamarátov. Podstatou problém teda nieje pracovná aktivita, ale dlžka pracovného casu. Ak zamestnanie trvá celý den, naozaj vedie k nedostatocnému dozoru a k nedostatocnej starostlivosti o dieta.

  • 3. podmienka je vlastne otázkou spolocensko-kultúrnej úrovne rodicov a ich schopností
vychovávat. Predpokladáme, že úroven vzdelania a kultúry rodicov priaznivo ovplyvnuje plnenie výchovných funkcií rodiny. Kultúrnou úrovnou rozumieme aj vztah k oblasti hodnôt, teda k zásadám a pojmom morálky, k celkovému svetonázoru - ako k súhrnu z výchovného hladiska nanajvýš významných cinitelov. Volný cas rodicov teda nie je hodnota, ktorá bude kladne pôsobit sama osebe, pôsobenie tejto hodnoty závisí od mnohých cinitelov kultúrnej, morálnej a pedagogickej povahy.

  • 4. cinitel, ktorý kladne ovplyvnuje výchovnú cinnost rodiny, je spolužitie rodicov.
Situácia v rodine - manželia žijú v rodine, ale prichádzajú do konfliktu Treba rozoznávat dve situácie, ktoré musia viest k zásadným poruchám v cinnosti

rodiny ako výchovného prostredia. Sú to:

  • rozklad rodiny
  • rozbitá rodina
Rozklad rodiny - znamená takú situáciu, v ktorej manželia žijú spolu (v jednej domácnosti), ale svária sa a obcas udržujú neformálne mimomanželské styky. Vztah je hlboko narušený a obnova je zložitá Rozbitá rodina - to je stav, v ktorom sú manželia formálne alebo fakticky oddelení a dieta je vystavované casto protichodnému pôsobeniu obidvoch rodicov. Obe tieto situácie spôsobujú v živote dietata zásadné poruchy. Rozvod - vyjadrenie slobody jedinca, rozhodnutie ukoncit manželstvo Spomenuté situácie zásadne ovplyvnujú cinnost rodiny ako výchovnej ustanovizne, sú neraz pôvodcom krízy súcasnej rodiny. Nemôžu však byt dôvodom na popieranie úlohy výchovy v rodine, ani významu rodiny ako výchovnej ustanovizne, bez ohladu na stupen intenzity a štatistickej frekvencie javov objektívnych výchovných tažkostí. V súcasnej situácii ani rodina ani škola nemôže plnit svoju funkciu bez vzájomnej úzkej spolupráce, teda ak chýba systematická a organizovaná spolupráca rodiny a školy. Len tažko sa dá obhájit téza o rozpade rodiny ako spolocenskej skupiny a inštitúcie výchovy v súcasných podmienkach vývoja osvety, kultúry a spolocnosti. Správny je však názor, že rodina ci už ako spolocenská skupina, alebo ako inštitúcia výchovy, mení svoje funkcie, že zanikajú alebo dochádza k obmedzeniu niektorých jej tradicných funkcií (napríklad vzdelávanie, odborná príprava pre povolanie), a súcasne sa objavujú nové úlohy pre nu (kultúrna participácia, opora a spojivo spolocenského života). Aby však rodina mohla plnit tieto nové, súcasné úlohy, musí splnat isté podmienky, ktoré sa týkajú jej štruktúry aj cinnosti. Ak sa dnes tak casto hovorí o kríze rodiny a aj prostredníctvom tlace sa robia sondáže so zámerom odkryt prejavy a rozsah tejto krízy, treba rozhodne povedat, že pojem "kríza" môže znamenat vo vztahu k rodine len skutocné, ciastocné alebo úplné neplnenie jej objektívnych úloh a funkcií.

4. Etapy rodinného života

1.fáza - manželstvo bez detí - diáda prebieha tu adaptacné obdobie, najkritickejšie obdobie (búrlivost citov sa vytráca) musia sa vytvorit pravidlá manželského - partnerského života naucit sa rešpektovat individuálne skutocnosti. Naucit sa vymanit z orientacnej rodiny 2.fáza - muž, žena, dieta - triáda ked sa do partnerstva narodí dieta 3.fáza - rodina s detmi predškolského veku obdobie, ktoré prináša vela problémov, velká pretaženost rodicov, obdobie, kedy sa narodia aj dalšie deti, trvá až pokial prvé dieta nenastúpi do školy 4.fáza - rodina so školopovinnými detmi rodina sa preorientuje na školáka, silné tlaky na dodržanie režimu. ak dieta nie je úspešné, môže nastat kríza. Musíme deti akceptovat také aké sú 5.fáza - rodina s dospievajúcimi detmi deti sa podielajú na fungovaní rodiny. Obdobie puberty 6.fáza - rodina s odchádzajúcimi detmi pretrhnutie citového puta

  • 7. fáza - rodina bez detí
(prázdne hniezdo) ked sa odstahuje posledné dieta, manželské konflikty. rodinné putá sa upevnujú narodením vnúcat 8.fáza - manželstvo dôchodcov manželia prestávajú pracovat, môže vzniknút problém ak nie je ciel

5. Typy rodinnej výchovy:

autoritatívna - môže sa tvorit urcitá bariéra demokratická - dobrý príklad rod. výchovy liberálna - lahostajná pedocentrická - dieta je v centre pozornosti dôsledná - má blízko autoritatívnej laxná - je jedno co deti robia, plní ekonomickú funkciu refuzívna - clovek má bližšie k vlastným detom degradujúca - ponižujúca preferujúca - na úkor iných detí sa venuje svojim protekcná - rodicia vyhladávajú známosti a deti nemusia bojovat nekompromiská - súvisí s trestami - rodic = diktátor merkantilná - založená na odmenovaní brutálna - súvisí s fyz. trestami, deti majú sklon k šikane ambiciózna - na deti sa kladú vysoké požiadavky, nesplnené sny rodicov kverulantská - rodicia sa na všetko stažujú patologická - rodicia sú orientovaní na soc. patologické javy (alkohol, drogy) Predstavitelia psychológie chápali výchovu ako proces individuálneho rastu a vývinu, ktorý má biologický základ. Predstavitelia sociológie videli v nej najmä spolocenský proces, ktorý sa rozvíja na základe vplyvov prostredia. Boli to dva popierajúce sa smery. Naturalistická koncepcia výchovy, stotožnovala výchovný proces s procesom prirodzeného telesného a psychického vývinu. Vývin cloveka mal byt v takomto chápaní aktualizáciou dedicných vrodených cinitelov. Osou výchovného procesu mala byt povaha dietata, jeho individuálne sklony a vlohy. Podla týchto koncepcií mal byt celý program výchovy zostavený tak, aby zabezpecil najprirodzenejšie podmienky pre aktualizáciu individuálnych vývinových cinitelov. Spolocenský život je dnes ovela zložitejší ako život v uplynulých historických obdobiach a poskytuje ovela viac vývinových podnetov. Rozvoj vedy prispel k obrovskému pokroku techniky výchovnej cinnosti. Predmetom výchovnej cinnosti nie sú teda hmotné sústavy, pri ktorých možno presne urcit a organizovat množstvo aj kvalitu vplyvov na ne pôsobiacich, ale týmto predmetom je osobnost cloveka, na ktorú popri zámernej cinnosti pôsobia rozmanité vplyvy, ktoré sú casto mimo dosahu pôsobenia vychovávatela. Rodina je v nových spolocenských a kultúrnych podmienkach katalyzátor, nivelizátor otrasov a adaptacných tažkostí a v tom vlastne väzí jej úloha "spojovacieho mostíka" medzi mladou generáciou a spolocnostou dospelých. W. D. Wall: "Moderná rodina, utvárajúca podmienky intelektuálnej pospolitosti, je velmi podstatný sprostredkovatel medzi jednotlivcom a spolocnostou ako celkom. Má velký vplyv na rozsah a charakter kultúrnej participácie svojich clenov a je zväzkom, kde sa formujú názory a postoje. Rôznorodý obsah rozširovaný prostriedkami masovej komunikácie neprijíma osamotený a izolovaný jednotlivec, ale rodina, ktorá reguluje využívanie takého druhu zariadení, ako sú rozhlas, televízia a v znacnej miere aj kniha, film a tlac" (A. Kloskowka: Masová Kultura, Praha 1967). Volný cas - cas ktorý jednotlivcovi ostane po splnení biologických a psychologických potrieb (jedlo, spánok). Po odcítaní tzv. casu viazaného, casu potrebného na zaistenie chodu domácnosti

Pri vyslovení slova volný cas:

-pekná kniha -pohodlné kreslo -cestovanie -krížovky -kamaráti Zdôraznuje sa uspokojovanie potrieb záujmov Ostachovski - základ teoretických a empirických výskumov.

Spracoval:

-potreba zotavenia -potreba vyrovnania -potreba rozptýlenia -kompenzácia, lenošenie -potreba poznávania a ucenia -úsilie pomáhat a využívat nieco nové -potreba rozjímania, oslobodenia sa od stresu, zhonu a nervového vypätia -potreba kontaktu -zábava -empatia, nežnost -potreba spolocnosti, kolektívneho vztahu a tvorenia skupín -hladanie soc. bezpecia a stability -vzájomné kontakty v práci -spolocenské uznanie -potreba úcasti, angažovanosti a soc. sebapoznania -participácia, spoluúcast, spolurozhodovanie, kooperácia -potreba kreatívneho rozvoja

6. Záver

Ideálny rodic samozrejme neexistuje. Každá rodina má vlastné pravidlá, podla toho akí ludia ju tvoria. Niektoré štýly výchovy však predsa umožnujú rodicom a detom pokojnejší život bez konfliktom, najmä v case dospievania. Pohlad na "ozajstné" rodiny to potvrdzuje. Vo Velkej Británii sme robili prieskum u 120 detí školského veku. Podla neho deti síce majú konflikty s rodicmi, a to napriek tomu pokladajú vzájomné vztahy za dobré. Dokonca ani deti, ktorých zoznam stažností vyvolával dojem, že žijú vo väzení s dokonalým bezpecnostným systémom, neopísali svojich rodicov ak prehnane prísnych. Velká väcšina vnímala rodicov ako "prísnych, ale spravodlivých", zdá sa, že deti z tohoto prieskumu prijali rodicmi stanovené pravidlá, aj ked nevynechali ani jednu príležitost na získanie výnimky, predsa boli presvedcené, že rodicia by mali urcovat hranice správania. Z prieskumu tiež vyplynulo, že adolescenti zväcša dobre vychádzajú s matkami, zlé vztahy s nimi uvádzalo len niekolko žiakov. Podla všetkého si však vedeli udržal trvalé dobré vztahy s matkami skôr chlapci než dievcatá. Od osobnosti dietata, ale aj od schopnosti zvládnut a prispôsobit sa dospievajúcemu potomkovi závisí, aké tažké obdobie prežijete. Pravdepodobne rodicia nebudú rovnako úspešní pri každom dietati, bez ohladu na štýl výchovy. Rodicia hovoria "všetky deti vychovávam rovnako", co nie je samozrejme pravda, aj ked sa o to usilujú. Deti však nepotrebujú rovnakú výchovu. Každé je iné, má svoj "štýl" ci temperament, ktorý sa môže ale aj nemusí zhodovat s rodicovým. Rodina je dynamický systém: každý vztah je iný, pretože každá osobnost je iná.