Robert Owen: Utopista Utopický socialista, jeden zo zakladatelov moderného socializmu v Anglicku. Od teoretickej kritiky buržoáznej spolocnosti prešiel k úvahám praktického charakteru vyplývajúcim z materializmu 18.storocia. Svoju socialistickú dráhu zahájil úspešnými praktickými sociálno – reformistickými pokusmi, ktoré ho urobili najznámejším mužom svojej doby: stal sa spolumajitelom novej velkej textilnej továrne v Škótsku, zriadil pri nej vzorovú továrenskú osadu, v ktorej vychovával robotníkov k zdraviu, štastiu a mravnosti. Založil dokonalé školy pre malé deti, normálny pracovný den stanovil na 10 a pol hodiny, nepripúštal do svojej továrne deti mladšie ako 10 rokov, miernil rolníkov v pití liehovín a podobne. Zriadil aj nemocenské penzíjne fondy. Ked v roku 1800 vypukla kríza, Owen vyplácal nezamestnaným mzdy tak dlho, kým kríza neskoncila. Charakter utopistu mu dala jeho neskoršia novinárska a spisovatelská cinnost. Velký problém doby videl v tom, že pokrok technických vied, vzrast mechanických síl prerástol ludskej spolocnosti cez hlavu, obtiaž neviazne vo výrobe, skôr v distribúcii. Bohatstvo sa zmnohonásobilo, ale k jeho využitiu nebolo nic zriadené. V Owenovej dobe v porovnaní zo stavom z roku 1719, ciže behom jedného storocia, zacala britská spolocnost vytvárat statky, zväcšila sa dvakrát, no núdze aj tak pribúdalo, celé spolocenské triedy chudobneli, mzdy klesali, pribúdalo ochorení, nevedomosti, zlocinov, vojen, nerestí, a hlavne nenávisti. Robotnícke triedy boli tak zanedbávané, že Owen neveril v možnost triedneho boja a revolúcie, preto hladal pomoc v osvietenosti, pomalej zmene pomerov, v zakladaní družstiev, komunistických kolónií a bazárov práce, v ktorých výrobky boli zamienané pomocou poukazov, ktorých jednotku tvorila hodina pracovnej doby. Založil spolok, ktorý sa volal „ Velké národné, konsolidované združenie pracovníkov“, v ktorom sa používali tajomné formality na spôsob murárov. Za zmienku stojí aj to, že v roku 1818 Owen predložil svoje plány na medzinárodné potlacenie robotníckej biedy kongresu velmocí, prebývajúcich v Cáchach, zožal tam len cinickú odpoved, že vládam nezáleží na dobrej výžive rolníctva, pretože tak by nebolo lahké ich ovládat. Aj ked všetky Owenove pokusy stroskotali, všetky spolocenské hnutia a všetky skutocné vymoženosti, dosiahnuté v Anglicku v záujme rolníctva, sú spojené s jeho menom. Robert Owen prešiel od teórie a teoretickej kritiky buržoáznej spolocnosti k úvahám praktického rázu, vyplývajúcim z materializmu 18. storocia. Vychádzajúc z predpokladu, že „charakter cloveka na jednej strane utvára jeho vrodená organizácia, na druhej strane však podmienky obklopujúce cloveka pocas jeho života, najmä však v období jeho vývoja“, usiluje sa zaviest prirodzený poriadok do chaosu ludského života, zaprícineného vtedajšou spolocensko-hospodárskou situáciou. Svoje teoretické názory vyjadril najskôr v diele A New View of society or Essays on the Principle of the Formation off the Human Charakter and the Application of the Principle to practice (1812-1813), neskôr v Report to the Commitee of the House of Commons and the Poor Law (1817), The Book of the New World (1820) a nakoniec v Book of the New Moral World (1836-1849). Avšak Owenova cinnost mala predovšetkým prekticko-spolocenský charakter. Ako riaditel továrne zacal tým, že zabezpecil robotníkom a ich rodinám primerané životné podmienky (obytné kolónie, jasle, kratší pracovný den, stabilizáciu miezd), a tak im vytvoril možnosti všestranného duchovného i morálneho rozvoja. Bol vyhlásený velkými fabrikantmi za nebezpecného cloveka a ateistu, neúspešne sa pokúšal realizovat svoje plány v osade New Harmony v štáte Indiana v Amerike (1825). Po návrate do Anglicka sa venoval cinnosti v prospech robotníckej triedy (obmedzenie práce detí a žien v továrnach, odborové organizácie, výrobné družstvá).