Religionistika Religionistika je veda o náboženstvách. Skúma históriu i teóriu náboženstva (náb.) z

hladiska:

o filozofického – vysvetluje vznik pôvodu a podstatu náboženstva. o psychologického – skúma náb. vieru, ako a preco vplýva na psychiku cloveka o Sociologického – miest náb. v spolocnosti

Náboženstvo má tieto funkcie:

o poznávania – vedie k poznaniu sveta, osvojovanie si urcitých hodnôt, vztah k Bohu o transcendentálna – nadprirodzenost, viera v niecomu o kompenzacná – clovek si kompenzuje svoje potreby pomocou modlitbou o mravnotvorná – v cloveku formuluje urcité etické hodnoty o estetická – pod vplyvom náb. vznikali rôzne umelecké diela o stabilizacná – náb. stabilizuje a zjednocuje spolocnost

Typy náboženstva:

o Kult – založený na uctievanie o kult predkov – viera, že zosnulí predkovia nás ochranujú o animizmus – viera v duchov, ktorí žijú a ovplyvnujú nás o fetišizmus – viera v moci istých predmetov, amuletov o animalizmus – viera v posvätné zviera o Sekta – vzniká odštiepení od cirkvi a je zameraná proti nej. Vyznacuje sa emocionálnostou – clenovia majú citový vztah ku svojej viere (fanatici). Každá sekta má svojho vodcu: Múnova sekta, Svedkovia Jehovovi o Cirkev - je najstabilnejšia, má najlepšiu organizáciu.

Clenenie náboženstva:

•Kmenové - primitívnejšie náb. •Národné – charak. Pre urcitý národ •Štátne – náb. sa stala ideológiou krajiny (islam) •Svetové – krestanstvo, budhizmus...

Chápanie Boha:

•Teizmus – boh existuje a riadi svet (monoteizmus, polyteizmus) •Deizmus – boh svet stvoril, ale ho neriadi •Ateizmus – boh neexistuje •Panteizmus – boh je rozptýlený v prírode Krestanstvo Krestanstvo je najrozšírenejšie náb. na svete. Milánskym ediktom z roku 313 rímsky cisár Konštantín oficiálne povolil šírenie krestanstva.

Zdroje:

•Starý zákon – krestanstvo prevzalo Starý zákon z Judaizmu. Je písaná v hebrejcine. Základom je 5 kníh, ktoré hovoria o vzniku sveta, prvom hriechu, potope. •Nový zákon – vznikol v prvom storocí a pôvodne bol písaný grécky, no v súcasnosti je preložená do všetkých jazykov sveta. Obsahuje 4 evanjelia: Marek, Lukáš, Matúš, Ján. Všetky evanjelia nás informujú o živote a smrti Krista. Posledné evanjeliu je Apokalypsa. Od 33 roku svojho života Kristu zacal hlásat vieru v svojho otca. Hlásal myšlienky dobra, spravodlivosti, preto ho Židia ukrižovali. Podla krestanov smrt Krista je vykúpením. Krestanstvo šírili apoštoli Peter (v rímskej oblasti) a Pavol (v gréckej oblasti). Katolicizmus (rímskokatolícke)

  • jednotná organizácia so sídlom vo Vatikáne
  • hlavou je pápež, zástupca Krista. Terajší pápež je Benedikt XVI., vlastným menom
Raschinger

  • uznáva božskú trojicu: Boh otec, Boh syn a Duch svätý.
  • uznáva celibát, t.j. že knazi sa nemôžu ženit.
  • uznáva nerozlucnost cirkevného sobáša (co Boh spojil, clovek nerozdelí)
  • duše zosnulých prechádzajú cez ocistcu
Pravoslávia (gréckokatolícke)

  • rozpor s katolicizmom prichádza v roku 1024
  • šíri s na území Byzantskej ríši, centrom bol Konštantínopol, dnešný Istanbul
  • dnes je rozšírené v Rusku, Bulharsku, Grécku
  • nemá jednotnú organ., pozostáva z jednotlivých patriarchátov.
  • knazi sa môžu ženit, nepratí tu celibát.
  • pôvod Ducha svätého odvodzujú iba od Otca Boha. Rozvinutý kult Matky Božej a
Svätých

  • neuznávajú pápeža, ani relikvie (pozostatky svätých)
  • majú výhrady voci ocistu a nepoškvrnenosti pocatiu Panne Márie.
  • výzdoba je nápadná, prevláda zlatá a cervená farba
Protestantizmus

  • je širší pojem poznacujúci rôzne vierovyznanie vznikajúce pocas reformy.
  • Evanjelizmus – vznikol v Nemecku v 16.stor. zakladatelom bol Martin Luther, ktorý
pribil na dvere kostola vo Witenbergu 95 téz namierených proti predávaniu odpustkov. V roku 1530 zvoláva zjazd v Ausburgu a predkladá nový navrh na vierovyznanie. Clovek môže prispiet k svojej spáse len osobnou vierou, spoved je kolektívna. Omše majú len v nedelu a pocas sviatkov.

  • kalvinizmus – vzniká vo Švajciarsku, zakladatelom boli Ján Kalvin a Ulrich Zwingli .
majú ucenie o „božom predurcení“ – clovek je pri narodení predurcený, odpustky nemožno kúpit. Kalvíni v Škótsku sú prezbiteriáni.

  • anglikánska cirkev – rozšírená je v Anglicku. Podnet prišiel od krála Henricha VIII.,
ktorý sa chcel rozviest.

  • Babtisti
  • Adventisti- ocakávajú druhý príchod Krista
Indické náboženstvo - Hinduizmus Charakteristika -hinduizmus je európsky termín, brahmanizmus – indický termín Korene -1.tis.pnl. -vznik India – rieka Indus a Ganga Rozšírenie

  • India ( 80% Indov), Nepál, Bangladéš
Zdroje védy – najstaršie indické písomné pamiatky, náboženské hymny písané v najstaršom indickom jazyku sanskrite, majú filozofický charakter upanišády – náboženské komentáre, 100 textov, ktoré vyjadrujú podstatu hinduizmu eposy – Mahabháratha a Rámajana – zobrazujú vznik a zdroje hinduizmu v literárnej forme Podstata varna – kastový systém, indická spolocnost bola rozdelená na kasty, do ktorých sa clovek dostane narodením. Rozlišujú sa 4 základné kasty - brahmani – knazi vojaci rolníci a remeselníci šudrovia ahinsa – úcta k životu Princípy dharma – zákon všetkých vecí, súbor pravidiel, ktorý urcuje, co je správne a co nesprávne. Hinduista tieto pravidlá musí dodržat. karma – každý cin v živote má svoje dôsledky pre budúci život. samsára – viera v nesmrtelnost duše a prevtelovanie Celý hinduizmus je založený na fatalizme. Každý má predurcený osud v rámci danej kasty. Ak dodržuje dharmu, duša sa po smrti prevtelí do príslušníka vyššej kasty, aj ju však nedodržuje, duša sa prevtelí do nižšej kasty. V prípade šúdrov do zvierata ( preto si hinduisti uctievajú zvieratá ako kravy ). Brahmani sa dalej prevtelujú do mókše – stav vecnej blaženosti. Hinduisti veria, že duša prešla viacerými životmi a v snoch sa im zjavujú fragmenty z minulých životov. Rituály ocistenie – hromadné kúpanie v Gange pochovávanie – spalovanie uctievanie zvierat znak na cele ženy Bohovia polyteistické náboženstvo Brahma – boh stvoritel, stvoril svet a riadi ho Višnu – udržiavatel života Šiva – boh smrti Budhizmus Charakteristika

  • hlavné svetové náboženstvo
Vznik Zakladatel – Guatama – ktorý do svojich 30 rokov žil v prepychu, ale po chorobe jeho syna si zacal viac všímat život iných ludí a zistil, že život mnohých ludí je sprevádzaný chorobou, starobou, zamýšlal sa nad tým, ako odstránit tieto javy. Opustil domov, venoval sa askéze (rozjímaniu), stal sa pustovníkom. Brahmanizmus ho neuspokojoval a po 7 rokoch sa stal Budhom (osvieteným) – prišiel na to, ako je možné odstránit všetko trápenie, ktoré cloveka sužuje. Zacal hlásat budhizmus. Rozšírenie India, Cína, Tibet, Amerika, Európa Podstata – odmieta varnu ( kastový systém) náboženstvo spasenia – clovek môže dosiahnut vecnú blaženost pocas svojho života Uznáva 4 pravdy, ktoré je podstatné chápat a dodržiavat –

  • 1. celý život je utrpenie
  • 2. utrpenie spocíva v túžbach a žiadostiach
  • 3. ak sa chcem zbavit utrpenia, musím sa zbavit túžob a žiadostí
  • 4. túžob a žiadostí sa zbavím, ak budem krácat po 8 dielnej Budhovej ceste – 840
príkazov – ako sa mám správat, ako sa mám stravovat, ako mysliet, ako konat Ak sa dodržuje spôsob správania, ktorý je založený na rozjímaní ( jóga ) clovek sa dostane pocas života do stavu absolútnej blaženosti - nirvana – nie je možné ju opísat, ale prežit. Ide o ponorenie sa do vlastného vnútra. Boh

  • nemá boha, má len zvestovatela – Budhu. Neuznáva reinkarnáciu. Každý clovek
pozostáva z prvkov – po smrti sa ropzlynie do Vesmíru – tam sa vytvorí nová konštalácia. Uceníci - bikuovia Islam Rozšírenie Arabské krajiny, Rusko, Balkán Charakteristika monoteizmus najmladšie náboženstvo – 7.stor. nášho letopoctu Vznik Mohamed – zakladatel. Pochádzal z královskej rodiny. Casto chodil rozjímat na vrch Héra nedaleko Mekky. 4 – krát sa mu zajavil archanjel Gabriel, aby hlásal podstatu nového náboženstva, Nevedel cítat ani písat, musel si všetko, co mu vravel pamätat. Ale obyvatelstvo Mekky islam neprialo a Mohamed musel utiect z Mekky v roku 622. Tento útek sa nazýva hidžra – od tohto roku sa pocíta arabský letopocet. Odchádza do Mediny, ktorá jeho ucenie prijala. Islam postupne prijímajú arabské kmene, zjednocuje Arabov. Nástupcovia Mohameda – kalifovia. Kalifovia chceli rozšírit islam aj do mimoarabských oblastí. Dobili Španielsko, islam sa rozšíril aj do iných kontinentov. Hlavné znaky posvätná kniha – korán – obsiahnuté sú tu pravidlá Sunna –zbierka Mohamedových výrokov Povinnosti šaháda – viera v jediného boha Alaha a jeho zvestovatela Mohameda salát – 5krát denne sa modlit otocšný tvárou k Mekke( presné casové intervaly – upozornenie z mešít a minaretov) zakát – povinnost platit dane a konat dobrocinnost saum – dodržiavat Ramadán ( pôst v 9 mesiaci arabského kalendára) hadždž – Povinnost Mohamedána aspon raz navštívit Mekku, kde sa nachádza svätyna Kaaba v nej je uložený posvätný kamen padnutý meteorit ktorý Arabi považujú za dar z nebies Islam sa má šírit aj mecom, pretože ludí delia na veriacich a neveriacich.