Raná grécka filozofia - Eleatská škola (Xenofanes, Parmenides, Zenón z Eley)

  • juhoitalské mesto Elea
Xenofanes (550 - 470 p. n. l.)

  • zakladatel
  • pochádzal z Kolofónu
  • potulný rapsód, usadil sa v Eley
  • filozof básní
  • dožil sa takmer 100 rokov
  • vesmír (svet, príroda) je „jedno, gulaté a ohranicené, nevzniknuté, ale vecné a úplne
nehybné"

  • toto „jedno" je podla neho aj Bohom; stotožnenie Boha s prírodou = panteizmus
  • kritizoval bežné predstavy o bohoch, Homérov antropomorfizmus (bohovia - ludská
podoba a vlastnosti) - nie je možné, aby každá jedna súcast prírody mala svojho boha so svojou podobou Parmenides (540 - 470 p. n. l.)

  • žiak Xenofana
  • 1. krát sa zaoberá ? bytia -> zakl. ontológie
  • „Bytie je, nebytie nie je."
  • „Všetko, co tu je, tu bolo odjakživa, žiadna zmena nie je možná."
  • „Jestvujúce ani nevzniklo, ani nezanikne, je celé, jediné, pevné a neukoncené."
  • bytie - nemá vznik ani zánik, je stále, nemenné, vecné, totožné so sebou samým,
sebestacné, súvislé, neporušené a nedelitelné, ciže je jedným

  • nebytie neexistuje; pohyb - vnímame ho len zmyslami a zmysly sú klamlivé
  • rozumovo mysliet a byt je to isté
  • svoje filozofické diela napísal v básniach
Zenón z Eley (490 - 430 p. n. l.)

  • vysvetloval a obhajoval ucenie Parmenida proti kritikom
  • apória = bezvýchodiskové postavenie, protirecenie

- ucenie o apóriách, tzv. Zenónove paradoxy:

  • 1. Dichotómia - predmet nikdy nedosiahne konecný bod svojej dráhy; pohybujúci sa
predmet musí totiž najskôr dorazit do polovice svojej cesty, potom do polovice zvyšnej cesty a tak donekonecna

  • 2. Achilles a korytnacka - rýchlonohý Achilles nikdy nedobehne korytnacku, ktorej na
zaciatku pretekov dal malý náskok: kým dobehne do bodu, z kt. korytnacka vyštartovala, tá je už o kúsok vpredu; pravdaže aj do tohto nového bodu Achilles coskoro dobehne, no korytnacka je opät pred ním; tieto úseky sa síce skracujú, ale nikdy nebudú nulové a bude ich nekonecný pocet

  • 3. Letiaci šíp - šíp zaujme v každom okamihu svojho pohybu urcité miesto v priestore,
z coho vyplýva, že pocas celého letu je nehybný

  • 4. Štadión - na protilahlých koncoch pretekárskej dráhy ihriska sú dvaja bežci, pricom
každý z nich potrebuje jeden atóm casu, aby dobehol na druhý koniec ihriska. Obaja bežci vybehnú súcasne oproti sebe z protilahlých koncov. Pri ich stretnutí na dráhe sa atóm casu delí na polovicu, co protirecí východiskovému predpokladu o nedelitelnosti atómu. Z toho vyplýva, že pohyb je nemožný, ak pripustíme, že cas je diskrétny.