Psychologické aspekty náboženského vývinu
1. Úvod do problematiky náboženského vývinu
Na úvod by bolo dobré ozrejmit si pojmy. Co je to náboženská výchova? Náboženská výchova je disciplína, ktorá sa zaoberá pedagogikou s cielom ohlasovania krestanskej viery a postavenia hodnoty viery vo všetkých iniciatívach pedagogickej povahy. Cez tisícrocia bolo náboženstvo jedinou inštitúciou, ktorá sa systematicky starala o etické problémy a odpovedajúcu výchovu. V období pred rokom 1989 o náboženstve kolovali iba jednostranné a skreslené informácie. Náboženský svetonázor a veda sa stavali do ostrého protikladu. Tvrdilo sa, že veda vyvrátila náboženský svetonázor a dokázala pravdivost „vedeckého“, rozumej marxistického, svetonázoru. V skutocnosti veda nemôže základné náboženské poucky (existenciu Boha, existenciu posmrtného života) ani dokázat, ani vyvrátit, pretože sa vymykajú možnosti vedeckého skúmania. Cisto duchovná bytost, akou je podla náboženstva Boh, sa nedá ani vážit, ani merat, a v okamihu smrti sa koncí možnost akéhokolvek skúmania. Medzi velikánmi vedy aj v súcasnosti je vela vedcov, ktorí v objavoch modernej vedy vidia nepriame potvrdenie náboženskej viery.
2. Rodina
Prvé skúsenosti s náboženskou výchovou získava jedinec v rodine. Rodinná výchova môže do znacnej miery poznacit náboženský vývin, ci už pozitívne alebo negatívne. Ked rodicia chcú viest svoje dieta k viere, musia si uvedomit, akú zodpovednost tým na seba berú. Musia mu byt príkladom, vyžadovat od neho iba reálne splnitelné veci a predovšetkým, aby rodicia a deti boli v neustálom dialógu. Je neprípustné, ak napr. matka pošle dieta v nedelu do kostola a otec mu nejakú inú cinnost, len preto, aby tam nemuselo íst. Ak je takáto nezhoda medzi rodicmi, potom je ohrozený nielen náboženský vývin. Jedine úplná rodina, s dobre fungujúcimi vztahmi, dáva dostatocný priestor pre náboženský vývin. Nedá sa tým ovšem vylúcit, že v rodine, v ktorej chýba jeden z rodicov, nemôže vyrastat dieta s náboženskou výchovou. Takisto to neznamená, že ked je rodina úplná, vždy vzorne vychovávajú deti. Náboženstvo a viera nie sú vrodené – získavajú sa alebo sa naucia. Od pociatku vývinu religiozity rozhodujúcim faktorom je identifikácia s osobami, ktoré veria alebo neveria (najmä rodicia). Podla slov sestry Kataríny (uršulínky, ktorá vyucuje náboženstvo na GAM) dieta, ktoré pochádza z úplnej krestanskej rodiny má dobré predpoklady pre hladanie pravdy vo viere. Avšak môže takáto výchova viest k formálnemu vztahu k náboženstvu. Naopak, dieta, žijúce v nekrestanskej rodine nemá blízky vztah k viere, ale po príchode do krestanského kolektívu objavuje bohatstvo viery, ktoré dieta z krestanskej rodiny berie ako samozrejmé. 2.1. Vztahy v rodine Vztahy v rodine zohrávajú významnú úlohu v náboženskom vývine. Môžu tento vývin posúvat vpred alebo ho neustále pribrzdovat. Ako som už spomenul je dôležité, aby boli rodicia vo výchove jednotní a mali rovnaké nároky a požiadavky na dieta. Fungovanie celej rodiny sa odzrkadluje najmä na vztahu detí a rodicov. Významnú úlohu hrajú aj súrodenci a starí rodicia. Nezanedbatelný je vplyv prostredia. 2.1.1. Rodicia Rola matky je vo výchove nezastupitelná najmä v rannom období života dietata. Z výchovného hladiska, rola otca naberá na význame v neskoršom období. Pre náboženský vývin je potrebné, aby vztah detí k rodicom bol harmonický. Rodic by mal brat ohlad na požiadavky, schopnosti a záluby dietata. Nemal by ho výrazne obmedzovat alebo vyžadovat výkony na ktoré nie je pripravené, ci jednoducho ich nezvláda. Rodicia sú prvotnými vzormi pre svoje deti a podla toho sa aj musia správat. Tažko vyžadovat od detí iné správanie než to, ktoré vidia doma, lebo také správanie považujú za normálne. Z toho vyplýva, že nemôžeme deti viest k náboženstvu, ak my sami máme k náboženstvu chladný, ci negatívny vztah. 2.1.2. Súrodenci Starší brat alebo sestra býva pre mladšieho súrodenca vzor alebo „antivzor“ v správaní. Ked vládnu medzi súrodencami dobre fungujúce vztahy a rodic nepreferuje jednu z detí (nie je maznácik), tak potom starší súrodenec je vzor. Ak je však medzi nimi prílišná rivalita a zápas o rodicovskú lásku alebo je niekto maznácik (ci už starší alebo mladší), tam sa nedá hovorit o dobrých vztahoch medzi súrodencami a vtedy je starší tzv. antivzor. Starší súrodenec nemôže vidiet vzor vo svojom mladšom súrodencovi, nakolko on je už na vyššom vývinovom stupni. Pre chlapcov býva vzor otec a pre dievcatá matka. Nie náhodou sa hovorí: aká matka taká Katka. 2.1.3. Starí rodicia Starí rodicia, ak boli nábožensky vychovaní, tak vo väcšine prípadov kladne ovplyvnujú náboženský vývin. Ak nemajú rodicia dobrý vztah k starým rodicom, potom tento svoj negatívny postoj prenášajú na svoje deti. V našej kultúre je zvykom, že starí rodicia strážia deti pocas neprítomnosti rodicov. Tým dostáva dieta šancu vybudovat si so starými rodicmi kladný vztah. Je viac než isté, že starý rodic pôsobí výchovne na vnúcatá diametrálne odlišne, než vychovával svoje vlastné deti. Myslím si, že je to dané väcšími životnými skúsenostami. 2.2. Pozícia v rodine Dieta nesmie byt v rodine málo, ani vela preferované. Obidva tieto póly totiž negatívne ovplyvnia náboženský vývin. Ak je privelmi preferované (maznácik), uvedomí si túto skutocnost a môže to zacat zneužívat. Je si isté svojou pozíciou, dokáže manipulovat s rodicmi a vie, že ak nieco zlé vykoná, rodicia mu to odpustia. Na druhej strane, ak je dieta v rodine neuznávané, môže to mat za následok pocit menejcennosti. Dieta vie, že ak vykoná cokolvek a akokolvek dobré, rodicia si to nevšimnú. Ak je v rodine viac detí, je dôležité, aby mali rovnaké postavenie. Taktiež deti nesmú byt preferované ani podla pohlavia. 2.3. Podmienky náboženského vývinu Každá rodina dáva iné podmienky pre náboženský vývin. Vytváraním vhodných podmienok pre kladný náboženský vývin by sa mali rodicia – partneri zaoberat už pred vstupom do manželstva. Ak sú partneri rôzneho vierovyznania, treba s tento problém riešit radšej skôr, lebo ak sa už narodí dieta je neskoro. Manželstvá, ktoré tento problém podcenili, zväcša koncia rozvodom. Partneri by mali navštevovat stretnutia s odborníkmi (knazmi, psychológmi), aby boli informovaní, aké sú úskalia manželstva a výchovy. Dostatocnou prípravou vytvoria ideálne podmienky pre náboženský vývin svojich detí. 2.4. Vplyv rodinnej výchovy na náboženský vývin Každý rodic chce dat svojim detom len to najlepšie. Avšak, každý rodic si pod pojmom najlepšie predstavuje nieco iné, preto skupina rodicov vplýva na náboženský vývin pozitívne, druhá negatívne. 2.4.1. Pozitívny vplyv Rodicia, pre ktorých má najväcšiu hodnotu pravda a spravodlivost, chcú, aby si aj ich deti vážili tieto hodnoty. Materiálne vlastníctvo nie je zanedbávané, no hodnotnejšie je vediet ako mat. Etické správanie je prvoradé. V takejto rodine, kde je harmónia, sa dieta od rodicov nemôže naucit nic zlé. Je tu výrazne pozitívny vplyv na náboženský vývin. 2.4.2. Negatívny vplyv Ak je v rodine prvoradé materiálne vlastníctvo (peniaze, auto, dom), ak chcú rodicia len mat a mat za každú cenu, kde etika nemá silnú pozíciu, tam niet harmónie, lásky, tam len tažko môže niekto nábožensky rást. 2.5. Zhrnutie Aby rodina plnila svoju funkciu v náboženskom vývine, musí byt naplnená láskou. Každý z rodicov je nedokonalý a svoju nedokonalost by mal kompenzovat láskou.
3. Škola
Vraví sa, že škola je našim druhým domovom. Asi je na tom nieco pravdy, ked tam trávime tolko casu. V škole nás vyucujú i vychovávajú. Avšak škola len tažko dokáže vychovávat bez rodiny. Najviac ma zaráža, ked sa rodic, ktorý má evidentne negatívny vplyv na výchovu svojich detí, opýta: Ako ta v tej škole vychovali?; Co ta to tam naucili? Je možné, že sa v škole deti naucia nieco „zlé“, ale vo väcšine prípadov si tieto zlé návyky prináša dieta z rodinnej výchovy. Škola nie je tu na to, aby vychovávala od základu, ale na to, aby odbornejšie usmernila další rozvoj osobnosti. Na Gymnáziu Angely Merici je náboženská výchova rozvrhnutá na dve vyucovacie hodiny týždenne (1h s celou triedou, 1h po skupinách). Sestra Katarína tvrdí, že dve hodiny sú velmi málo, podla jej slov by bolo optimálne 5 hodín do týždna, ako je tomu napr. pri matematike. Na hodinách náboženstva sa vytvára priestor pre užší kontakt medzi ucitelom a žiakom. Náboženská výchova sa nedá obmedzit iba na hodiny náboženstva. To, co budujeme na náboženstve je potrebné utvrdzovat aj na ostatných predmetoch. 3.1. Vztahy v škole Dieta si okrem vztahov v rodine utvára aj vztahy v škole. Od týchto vztahov sa dalej odvíja jeho náboženský vývin. Cím sú tieto vztahy na kvalitatívne vyššej úrovni, tým je morálny vývin kontinuálnejší. 3.1.1. Pedagógovia Pedagóg sa má snažit nájst si cestu k dietatu. Znamená to, že nesmie byt v roli toho, kto len napomína a tresce. Neznamená to, že musí byt s detmi kamarát, mal by byt pre nich prirodzenou autoritou, ktorá pomáha v tažkostiach, dokáže odpustit, pochválit i potrestat, ked je to nevyhnutné. Pedagóg si má vážit pravdu a spravodlivost. Dieta dokáže vycítit, ked ich ucitel nemá rád, ked neucí z lásky. Dobrého ucitela si deti rýchlo oblúbia, aj ked ucí „nepopulárne“ predmety. V triede sa ovela lepšie pracuje, ak sú stanovené pravidlá a je snaha dodržiavat ich ako na strane detí, tak aj ucitelov. Tam, kde sú vztahy medzi ucitelmi a detmi kladné, je aj dobrá atmosféra pre náboženský vývin. 3.1.2. Spolužiaci Dieta na základnej škole je velmi lahko ovplyvnitelné svojim okolím, najmä spolužiakmi. Je nesmierne dôležité, aby dieta malo kamarátov. Myslím si, že do výberu kamarátov by mali v urcitej miere zasahovat aj rodicia, najmä ak dieta „zapadne“ do zlého prostredia. Mali by tak robit ovšem velmi citlivo, aby dieta nenadobudlo pocit, že mu vnucujeme resp. zakazujeme urcitých kamarátov. Ak má však dieta dobrú rodinnú výchovu, bude si hladat seberovných kamarátov. V období puberty je dôležitý blízky priatel, ktorému sa dokáže zverit so svojimi intímnymi problémami. 3.2. Pozícia v škole Je zrejmé, že každé dieta má inú pozíciu v škole. Je na ucitelovi, aby jedincom z okraja skupiny pomáhal presadit sa a vodcov skupiny usmernoval k prosociálnemu správaniu. Zásah ucitela je nevyhnutný, ak vodca, ktorý býva zväcša horší žiak, so sebou „nestrhával“ aj tých lepších žiakov. Zlá pozícia žiaka v škole sa môže neskôr odzrkadlit aj v jeho budúcom živote, lebo ak sa nedokázal presadit vtedy, má pocit, že to už nedokáže nikdy. 3.3. Podmienky náboženského vývinu Náboženská výchova nie je chápaná ako ostatné vyucovacie predmety. Tá má okrem nadprirodzeného ciela – výchova k Bohu a k spáse duší – ešte ciel prirodzený. Ten spocíva v naplnaní správnych životných postojov,, v usmernovaní jeho prirodzenosti, prirodzeného vývoja, rozvoja a rozkvetu osobnosti. Na náboženskej výchove by sa mal rozvíjat vztah k viere, modlitbe, svedomiu, liturgii a hladat cesty k upevneniu viery. 3.4. Vplyv školskej výchovy na náboženský vývin Tak ako rodina, aj škola môže mat dvojaký vplyv na náboženský vývin osobnosti. Negatívny vplyv má vtedy, ak sú zlé vztahy medzi žiakmi a ucitelmi, obzvlášt medzi žiakmi a ucitelom náboženstva – katechétom (katechétkou) alebo ak sú hodiny koncipované tradicnou, pre potreby náboženského vývinu nezáživnou formou. 3.4.1. Pozitívny vplyv Ak sa ucitel náboženskej výchovy nebojí experimentovat, hodiny koncipuje netradicne, niecím ich vždy ozvláštnuje, má kladný postoj k uceniu tohoto predmetu a jeho slová sú v súlade s jeho cinmi, tak nemôže mat iný vplyv ako pozitívny. Deti si oblúbia ucitela a aj predmet a štýl akým vyucuje. Postupne sa snažia uvádzat do svojho každodenného života poznatky, ktoré získali na hodinách náboženstva. A o to práve ide. Škola môže pozitívne vplývat na náboženský vývin tým, že sa deti hrajú rôzne hry zamerané nábožensky. Uvediem jeden príklad. Aktivita má názov Biblické prvky v našej reci. Jej cielom je vzbudit záujem o tematický celok „Náboženstvo“. Krestanstvo hlboko ovplyvnilo našu kultúru aj náš jazyk. Znakom toho sú aj výrazy, ktoré súvisia s biblickými udalostami alebo príbehmi. Vysvetlenie týchto výrazov je vhodným úvodom do témy náboženstvo. Detom vysvetlím, že v každodennej reci aj v literatúre sa vyskytuje množstvo výrazov, ktoré majú svoju osobitú históriu, ale sú tak zaužívané, že si ich pôvod ani neuvedomujeme. Vysvetlenie pôvodu týchto výrazov casto odkrýva pozoruhodné historické alebo kultúrne skutocnosti. Spýtame sa žiakov na pôvod a
význam nasledujúcich výrazov:
- po nás nech príde potopa;
- je to hotová Sodoma a Gomora;
- stojí ako solný stlp;
- trúba Jerichova;
- nebud farizej;
- talentovaný žiak, je to velký talent;
- márnotratný syn;
- samaritán;
- umývat si ruky (pred zodpovednostou);
- ty Judáš;
- dostal sa tam ako Pilát do kréda, chodit od Poncia k Pilátovi;
- cervený kríž.
3.4.2.
Negatívny vplyv Škola môže negatívne pôsobit na náboženský vývin, ak sú v protiklade všetky vlastnosti uvedené pri pozitívnom vplyve. Žiaci sa vtedy na hodinách náboženstva vyslovene nudia a keby tam nemuseli chodit, tak tam radšej nejdú. Pri nezáujme žiakov o tento predmet netreba hladat chybu vždy len v žiakoch, ale je potrebné zamysliet sa nad tým, preco majú záporný postoj k náboženstvu. 3.5. Zhrnutie Škola patrí medzi najdôležitejšie inštitúcie, kde sa dá lahko ovplyvnit nielen náboženský vývin. Preto je treba urobit také opatrenia, aby na školách nedochádzalo k pribrzdovaniu náboženského vývinu. Náboženstvo nie je matematika, ani dejepis, preto je nutné hladat iné formy a metódy vyucovania tohto predmetu. Boh nie rok v kalendári, ani matematický vzorec, je to bytost, ktorá presahuje ludské myslenie. Aj Ježiš Kristus vyucoval svoju vieru iným spôsobom, ako bolo vtedy zvykom. On najskôr konal a potom vysvetloval, to, co povedal bola vždy pravda a jeho slová boli v zhode s jeho skutkami. A my, ked sa chceme približovat k tomuto ideálu, by sme tiež mali konat, tak ako by to robil On.
4. Jedinec
Z doterajšieho vyplýva to, co môžu iní urobit pre kontinuálny náboženský vývin. Ovela zložitejšie je to, co môžeme my sami urobit pre náš osobný náboženský vývin. Je lahšie povedat ty alebo ty si spravil nieco zlé, ale každý vie aké je tažké povedat ja som spravil toto a toto zle. C. Walesa rozlišuje tieto vývinové obdobia religiozity:
- areligiózne (do 1. roku);
- pociatky religiozity (2.-3. rok);
- magická religiozita (4.-7. rok);
- autoritatívno-morálna religiozita (7., resp. 8.-12. rok);
- formovanie autonómnej religiozity (12.-16., resp 17. rok);
- formovanie autentickej religiozity (18.-25. rok);
- stabilná religiozita (25.-40. rok);
- religiózna zrelost (40.-60., resp 70. rok);
- eschatologická religiozita (od 60., resp. 70. roku).
5. Záver
Na záver sa budem snažit zhrnút doterajšie poznatky a uviest príklady ich použitia v praxi. Samotné teoretické vedomosti by nám velmi nepomohli, keby sme sa podla nich nesnažili riadit aj v živote. 5.1. Potreba náboženskej výchovy Náboženská výchova sa v súcasnosti javí ako nevyhnutná súcast výchovno-vzdelávacieho procesu. Nemala by sa podcenovat, malo by sa k nej pristupovat s väcším dôrazom. Aby sa skvalitnili hodiny náboženstva, je nutné vychovávat kvalifikovaných pedagógov. Mali by mat požadované znalosti ako z náboženstva, tak aj z pedagogiky. 5.2. Vplyv náboženskej výchovy na charakter jedinca Náboženstvo má jednoznacne pozitívny vplyv na charakter jedinca. Ucí ho rozvíjat svedomie, konat v súlade s ním, teda konat eticky. Náboženstvo ucí byt nesebeckým, pomáhat slabším, nebyt agresívnym, ucí empatie, asertivite a láske k blížnemu. 5.3. Využitie poznatkov v rodinnej výchove Rodicia, ktorí boli nábožensky vychovaní, majú predpoklady dobre nábožensky vychovat aj svoje deti. Rodic, ktorý chápe podstatu náboženstva a ciní podla svojho presvedcenia, ide detom velkým príkladom. 5.4. Využitie poznatkov v školskej výchove Pedagogický pracovníci, najmä ucitelia náboženstva, si majú neustále odborne zdokonalovat svoje vedomosti. Velmi vhodné je rýchle uvádzanie najnovších teoretických poznatkov do praxe. 5.5. Využitie poznatkov v procese sebavýchovy a autoregulácie Z doterajšieho vyplýva, že by sme mali hlbšie vniknút do tajomstva viery a nie zostávat na povrchu. Je tu potreba neustáleho sebazdokonalovania, t.j. správne formovat svedomie, budovat pocit zodpovednosti. Clovek je slobodný, ak koná v súlade so svojim svedomí, a ak spraví nieco zlé, potom dokáže za svoje ciny prevziat aj zodpovednost.
6. Myšlienky o výchove
Výchova je najväcší problém, ktorý možno cloveku uložit. (Kant) Kto chce hýbat svetom, nech najprv hýbe sám sebou. (Sokrates) Na malickostiach sa zakladá dokonalost, ale dokonalost nie je malickost. (Michalangelo) Ideál je v tebe samom. Prekážky k jeho dosiahnutiu sú tiež v tebe. (Carlyle) Zo školy by mal vychádzat mladý clovek ako harmonická osobnost, nie ako špecialista. (Einstein) Každý clovek je do tej miery obmedzený, že chce druhého vychovávat na svoj obraz. (Goethe) Výchova odkrýva schopnosti, ale nevytvára ich. (Voltaire) Najlahší spôsob, ako stratit dôveru a úctu mladých, je dávat im nekonecné rady. (Hamingway) Zlý ucitel pravdu podáva, dobrý ju ucí hladat. (Diesterweg).