Proces fiškálnej decentralizácie na Slovensku Po celospolocenskej zmene, ktorú odštartoval November 1989, sa opätovným ustanovením samosprávy na úrovni obcí v roku 1990 po prijatí zákona o obecnom zriadení inicioval proces reformy verejnej správy a postupne dochádzalo k navráteniu spolocnosti do pôvodného stavu i v oblasti územnej samosprávy v súlade s jej tradicnými funkciami. I ked oneskorene, ale predsa, došlo pocas rokov 2002 až 2004 k výraznému presunu právomocí na obce (a kraje), co znamenalo nielen posilnenie postavenia, ale i nárast zodpovednosti územnej samosprávy pri spravovaní vecí verejných, nielen pri vykonávaní originálnych (samosprávnych) kompetencií ale i v oblasti preneseného výkonu štátnej správy, tzv. delegovanej štátnej správy. Prenesenie kompetencií znamenalo tiež rast výdavkov samospráv, pricom systém financovania obcí a miest sa nezmenil. Nedostatocné vlastné príjmy samospráv preto boli doplnané každorocne zo štátneho rozpoctu úcelovými dotáciami, o výške ktorých rozhodoval centrálne parlament. Logicky nadväzné sa teda javilo uskutocnenie fiškálnej decentralizácie, teda potreba presunút na obce (a regióny) okrem kompetencií i financie. Stalo sa tak na základe balíka zákonov, ktoré schválil parlament v septembri 2004. Od 1. januára 2005 sa 70,3 percent výnosu dane z príjmov fyzických osôb stáva vlastným príjmom obcí (a 23,5 percent výnosu tejto dane príjmom vyšších územných celkov). Podstatou tohto procesu je teda prechod od poskytovania dotácií územnej samospráve zo štátneho rozpoctu na financovanie originálnych kompetencií k financovaniu obcí (a regiónov) najmä prostredníctvom výnosov dane z príjmov fyzických osôb podla všeobecne platných kritérií. Až týmto krokom sa de facto posilnuje skutocná autonómnost rozhodovania obecnej (a regionálnej) samosprávy na Slovensku a i jej nezávislost od centrálnej vlády. Problémy fiškálnej decentralizácie na Slovensku Obce ohrozuje ekonomická nestabilita Reformné a decentralizacné procesy tvoria dôležitú súcast transformácie slovenskej spolocnosti, pricom hlavný dôraz je kladený na priblíženie výkonu verejnej správy co najbližšie obcanovi a zabezpecenie jej dynamickosti a financnej efektívnosti. Reforma by mala vytvorit lepšie fungovanie trhového hospodárstva. Pre Slovensko je to klúcový moment aj v oblasti integrácie do európkych štruktúr. Úspešné zvládnutie procesu decentralizácie nevyhnutne predpokladá systémové chápanie celej reformy verejnej správy v jednote legislatívnych, inštitucionálnych, financných, personálnych a informacných podmienok v súlade s existenciou systému zodpovednosti. Len tak možno dosiahnut úspešnú konsolidáciu demokratických vztahov v spolocnosti s rešpektovaním všeobecne platných princípov (princíp subsidiarity vyvážený v korelácií s princípmi ako sú obcianska spolocnost, efektivita, transparentnost a flexibilita), ktoré zároven predstavujú základné hodnoty uplatnované v krajinách Európy. Potreba zmien Za najvýznamnejšie pozitívne výsledky realizovaného procesu reformy a decentralizácie verejnej správy v minulom volebnom období treba považovat zriadenie regionálnej samosprávy a postupnú realizáciu prechodu mnohých pôsobností zo štátnej správy na obe úrovne samosprávy. Jedným z hlavných zámerov bolo vytvorenie podmienok na zníženie výdavkov na verejnú správu, a tým efektívnejší výkon prenášaných kompetencií, co ale z hladiska etapovitého procesu fiškálnej decentralizácie je možné dosiahnut až v rámci dlhšieho casového horizontu. V rámci doteraz uskutocnených zmien a krokov tohto procesu nemožno ešte hovorit o ekonomicky zdôvodnenej a efektívnej samospráve, nakolko nedisponuje dostatocnými vlastnými príjmami, ktoré by jej umožnili zabezpecit dlhodobejšiu stabilitu. Další úspešný priebeh reformy a decentralizácie verejnej správy, a tým aj úspešné pokracovanie v procese fiškálnej decentralizácie bude závisiet najmä od uskutocnenia zásadných zmien v riadení reformy a v uskutocnení všetkých potrebných koncepcných zmien. Ide hlavne o skvalitnenie legislatívneho prostredia, pricom reformné zákony o verejnej správe by mali byt zosúladené so zákonmi o novej danovej sústave. Naznacený proces umožní vytvorit financné predpoklady pre naplnenie zámerov efektívnej decentralizácie, a tým aj princípu subsidiarity. Urcité predpoklady pre zdokonalenie súcasného systému vo financovaní potrieb samospráv vytvorila už schválená novela zákona o rozpoctových pravidlách, prostredníctvom ktorej sa od januára 2002 realizuje financovanie postupne prenášaných kompetencií zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky (VÚC) formou úcelovej decentralizacnej dotácie zo štátneho rozpoctu. Touto novelou zákona je od 1. januára 2003 zriadená aj samostatná rozpoctová kapitola Súhrnný financný vztah k obciam a vyšším územným celkom. Jej zriadenie bolo nevyhnutné hlavne pre zabezpecenie realizácie a transparentnosti financných tokov vo vztahu k rozpoctom obcí a vyšších územných celkov. Ukázalo sa, že schválená novela zákona o rozpoctových pravidlách je z casti nedostatocná a neprináša zvýšenie financnej autonómie územnej samosprávy, a tým ani posilnenie stabilizácie príjmov územnej samosprávy na viacrocné obdobie v zmysle všeobecných princípov financovania územných samospráv definovaných v európskych dohovoroch. Okrem toho zákon nedefinuje kritériá delenia decentralizacnej dotácie v jednotlivých oblastiach, ktoré postupne prechádzajú z orgánov štátnej správy na orgány územnej samosprávy. Podla Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) súcasne platné rozpoctové pravidlá a prijaté zásady financovania prenesených kompetencií negarantujú financovanie presunutých kompetencií v súlade s platnými zákonmi, cím nezodpovedajú požiadavkám na racionálnejšie a efektívnejšie využívanie presunutých financných prostriedkov. Zároven neupravujú podmienky presunu financií na prenesený výkon štátnej správy na obce. Okrem toho zvyšujú administratívnu nárocnost financovania presúvaných kompetencií, predlžujú a komplikujú tok financií, cím ohrozujú ekonomickú stabilitu obcí. Naznacené nedostatky nových pravidiel rozpoctového hospodárenia územných samospráv zužujú flexibilitu financného plánovania obcí, viazanost znacnej casti zdrojov bez možnosti efektívneho využívania v dohladnej dobe, cím sa pre väcšie investície neakumulujú dostatocné zdroje. Nedostatocná principiálnost rozpoctových pravidiel a nedostatocný casový priestor pre rozhodovanie predurcuje možnosti neracionálneho rozhodovania, co vedie k neefektívnemu vynakladaniu financných prostriedkov. Samosprávy môžu efektívne a transparentne vykonávat originálne i prenesené kompetencie len vtedy, ked poznajú reálnu a stabilnú financnú základnu a relatívne pevné rozpoctové pravidlá. Bariéry rozvoja V prípade samosprávnych krajov situáciu komplikuje aj to, že na rozdiel od obcí a miest nemajú prakticky ani minimálne možnosti iných príjmov než z decentralizacnej dotácie, cím sú absolútne obmedzené z hladiska ich financnej samostatnosti. Absencia vlastných príjmov VÚC neumožnuje sa zúcastnovat na realizácií projektov kofinancovaných z predvstupových fondov EÚ, najmä z fondov ISPA a PHARE, co musíme hodnotit ako negatívny jav. Nevyužívanie prostriedkov z predvstupových fondov EÚ vytvára bariéry sociálno-ekonomického rozvoja VÚC. Velkou prekážkou pre racionálne rozhodovanie samospráv je pritom aj nestabilnost financnej politiky štátu, cím nie je v dostatocnej miere zabezpecený ekonomický prvok decentralizácie. Ten vychádza z predpokladu, že preferencie decentralizovaných jednotiek podla miestnych hladísk efektívnosti vedú k vyššej úrovni prínosov ako pri centrálnom zabezpecovaní. Doterajší proces prechodu pôsobností a najmä jeho financné zabezpecenie je poznacený zložitostou, nedostatocnou pripravenostou, netransparentnostou financovania presunu kompetencií, ako aj nekomplexnostou a jeho nekoordinovanostou. Vzhladom na pretrvávajúce nedostatky v riešení rozporov pri podpisovaní delimitacných protokolov, a tým i nejasnosti vo financovaní preneseného výkonu štátnej správy zabezpecujúceho obcami prináša tento prechod množstvo nedostatkov a nejasností. Celý proces decentralizácie verejnej správy je poznacený ne-jednotnostou legislatívnych, inštitucionálnych, financných, personálnych a informacných podmienok. Doterajší priebeh kompetencií a financií poukázal na väcšie nedostatky v rámci konfrontácie s prijatou Koncepciou decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Zákony v oblasti decentralizácie boli navzájom neskonsolidované a poznacené casovou tiesnou, co sa prejavilo v ich nedostatocnej kvalite, a tým i nekomplexnosti legislatívneho prostredia. Nedostatok takejto vzájomnej previazanosti spôsobil hlavne nezosúladenost prijatej legislatívy so zákonom o rozpoctových pravidlách. Táto skutocnost je odrazom nekoordinovaných reformných krokov s negatívnym dopadom hlavne z hladiska fiškálnej decentralizácie, cím sa vo všeobecnosti nezabezpecuje racionalita a e-fektívnost výkonu prenesených kompetencií na obce a VÚC. Problémom z hladiska nemožnosti dostatocného efektívneho výkonu prenesených kompetencií je aj to, že prechod kompetencií sa na samosprávne orgány odovzdáva v stave nedokoncenej reformy zdravotníctva, školstva a sociálneho systému.Proces prechodu kompetencií a najmä ich financné zabezpecenie, prináša vzhladom k zložitosti tohto prechodu i celý rad dalších problémov, najmä v oblasti financnej, majetkovej a záväzkov. Mnoho komplikácií sa ukázalo aj s funkcnými miestami, so mzdovými a prevádzkovými nákladmi, s presunom hmotného a nehmotného majetku, ci nedodržiavaním legislatívnych predpi-sov a metodických nariadení. Financné prostriedky Jeden z najväcších problémov reformy je v oblasti financovania, cím štát dostáva obce nie ich vinou do kritických situácií. Pokial nie sú jasné pravidlá vo financných tokoch, je potom velmi tažké vysporiadat sa z každou presunutou právomocou.Samospráva by mala nové kompetencie vykonávat s rovnakými financnými prostriedkami, ako do ich presunu štát. Skutocnost však tomu nenasvedcuje. Podla ZMOS doterajší presun kompetencií zo štátnej správy na obce a mestá je sprevádzaný reálnym nedostatkom financných prostriedkov. Niet pochýb o tom, že nedostatok financií urcených na prenesený výkon štátnej správy priamo ohrozuje celkovú ekonomickú stabilitu obcí a miest, cím sa vytvárajú potenciálne riziká ich financnej nesolventnosti. Obce v mnohých prípadoch financujú výkon presunutých kompetencií z vlastných zdrojov aj napriek tomu, že adekvátne financné prostriedky by mali byt zo zákona vyclenené v štátnom roz-pocte. Tým vzniká aj mnoho nejasností vo financovaní preneseného výkonu štátnej správy, ktorý majú zabezpecovat obce. Podla vyjadrenia Viktora Nižnanského, vládneho splnomocnenca pre decentralizáciu verejnej správy, kedže pri prenesenom výkone štátnej správy sa celá kompetencia vykonáva v režime štátnej správy, potom štát je zodpovedný za to, aby bola vykonávaná efektívne a racionálne. Na základe doterajšieho vývoja prebiehajúcej decentralizácie kompetencií z orgánov štátnej správy na orgány územnej samosprávy je evidentne najproblémovejší prenos zriadovatelských kompetencií k základným a stredným školám a ich školským zariadeniam. Financné zabezpecenie prenosu nebolo zosúladené s prechodom týchto kompetencií. Pritom výdavky na školstvo nadobudli významný podiel na celkových výdavkoch obcí, ba dokonca vzhladom na súcasnú velkost obcí, sú to v mnohých obciach výdavky rozhodujúce. Preto aj krátkodobé oneskorenie decentralizacnej dotácie má dopad na manažment ich financií. Financovanie základného a stredného školstva prostredníctvom decentralizacnej dotácie, schválenej v štátnom rozpocte na rok 2003, neodráža normatívny spôsob financovania. Nemožno hovorit o systémovom a zároven efektívnom a racionálnom financovaní školstva. To môže ohrozit jeho úroven, no v mnohých prípadoch aj samotnú existenciu. Uvedený faktor môže spôsobit školstvu dalšie velké zadlžovanie nielen v prevádzkovom, ale aj v modernizacnom dlhu. Vláda SR by preto mala prijat opatrenia na zabezpecenie financovania základného školstva v zmysle platných zákonov SR a zároven, podla vyjadrenia ZMOS, zabezpecit proces oddlženia základného školstva aj v oblasti kapitálových výdavkov. Problémy fiškálnej decentralizácie na Slovensku Financovanie prenesených kompetencií Jedným zo závažných problémom obcí je zabezpecenie financovania preneseného výkonu štátnej správy, najmä v oblasti škôl, školských a sociálnych zariadení i v zdravotníctve. Mnohé obce ešte doteraz nepodpísali delimitacné protokoly. Hlavným dôvodom je skutocnost, že štát neodstránil financné riziká prenosu kompetencií. Ide najmä o prevádzkové dlhy, nevysporiadané majetkové vztahy, nepoistenie majetku a nespracovanie revíznych správ. V druhej casti príspevku autor analyzuje súcasný stav a navrhuje vhodné riešenia.Podla § 3 ods. 6 zákona c. 506/2001 by mal štát obciam a vyšším územným celkom (VÚC) poskytovat financné prostriedky na tovar a dalšie služby, ktoré pokrývajú výdavky štátnych škôl a verejných školských zariadení na energie, vodu a na nájomné, ako aj na výdavky urcené osobitným predpisom. Objem financných prostriedkov na ostatné výdavky na tovar a dalšie služby, a zároven v zmysle § 4 ods. 3 bežný transfer na dalšie výdavky pre štátne školy a verejné školské zariadenia je závislý od zdrojových možností štátneho rozpoctu. Prostriedky zo štátneho rozpoctu by sa v zmysle § 7 ods. 2 mali pridelovat na základe financných normatívov, vydaných ministerstvom vo forme všeobecného právneho predpisu. Havarijný stav Znacné problémy sú aj v súvislosti s nedokoncenou delimitáciou majetku škôl pri prenose kompetencií na samosprávy. Najväcším z nich je nedostatok financných prostriedkov, co vyvoláva znacnú obavu obcí pri financovaní prevádzky a údržby školských budov a zariadení. Mnohé obce nechcú pod svoju správu zobrat školské budovy, ktoré sú casto v havarijnom stave a nie je jasné, z coho sa bude platit ich oprava. Komplikované je aj dofinancovanie rozostavaných stavieb. Podla Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) decentralizacná dotácia, ktorú štát poskytol na výkon prenesených kompetencií v oblasti školstva v rámci 2. polroka 2002, stacila iba na prevádzku. Neboli v nej zahrnuté náklady na poistné alebo havarijné situácie. Nedostatok financných prostriedkov na odstránenie havarijných stavov môže závažným spôsobom ohrozit bezpecnost a hygienické podmienky prevádzky škôl a školských zariadení. Podobne je to aj u prenesených sociálnych zariadení. Situácia v rámci štátneho rozpoctu na rok 2003 sa javí ešte komplikovanejšia, ked podla ZMOS chýba asi 800 miliónov korún nevyhnutných na prevádzkové výdavky. Sú to výdavky garantované štátom v zmysle zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení (elektrina, plyn, vodné, stocné, nájomné). Predstavujú dlhy, ktoré permanentne v oblasti školstva vznikajú už niekolko rokov. Nedostatok financných prostriedkov je teda dlhodobým problémom, coho dôsledkom je neustále narastajúca takzvaná skrytá zadlženost na školskom majetku, ktorú predstavujú naakumulované deficity vzniknuté z nedostatocných investícií do údržby a opráv. Jednou z možností získania dodatocných zdrojov na financovanie prenesených kompetencií v oblasti školstva je efektívnejšie hospodárenie škôl pod vedením samosprávy. Možné to však bude až v rámci realizovaného normatívneho financovania škôl v zmysle zákona NR SR c. 506/2001 Z. z. Potom bude môct samospráva ušetrené financné prostriedky použit na nevyhnutné opravy, modernizáciu, ako i na nákup školských pomôcok. Zdravotné zariadenia Financné problémy neobchádzajú ani stavebné konanie ako prenesený výkon štátnej správy. Sú spôsobené taktiež poddimenzovaným financovaním, ako aj oneskoreným presunom financných prostriedkov zo štátneho rozpoctu pre mestá a obce. Takéto financné riziká priamo ohrozujú efektívny výkon kompetencie v stavebnom konaní. Financné problémy sprevádza aj presun kompetencií v oblasti opatrovatelskej služby ako originálnej kompetencie. Tie sú spôsobené najmä oneskorením podpisovania delimitacných protokolov, ako i neskoršie prijatými opatreniami ministerstva financií. Prechod zriadovatelských kompetencií v oblasti zdravotnej starostlivosti na obce, mestá a VÚC sprevádzal asi 3,5 miliardový dlh zdravotníckych zariadení. Z tohto až 2,8 miliardy korún predstavujú dlhy zdravotníckych zariadení, ktoré prešli pod samosprávne kraje. Štátny rozpocet na rok 2003 pocíta s oddlžením v plnej výške 3,5 miliardy korún. Spôsob a termín vyriešenia dlhov zdravotníckych zariadení, ktoré objektívne vznikajú od zaciatku roka 2003 a budú vznikat i v priebehu roka, zatial nie je známy. Bez prijatia systémových opatrení zo strany Ministerstva zdravotníctva SR, predovšetkým v platobnom systéme, obce nedokážu okamžite zastavit dlhorocný proces zadlžovania prevzatých zdravotníckych zariadení. Problémy s financnými prostriedkami, týkajúce sa nemocníc, vznikajú aj v dôsledku neuzatvoreného procesu privatizácie, v ktorom mali mat prednostné právo mestá a obce. V nemocniciach okrem toho kulminuje organizacná, financná a materiálová nepripravenost na presun, nejasnosti vo financovaní nemocníc s poliklinikou I. stupna a podobne. Táto skutocnost spôsobuje nemocniciam nemalú stratu. Obciam však doteraz nie je známy zdroj financovania a postup úhrady straty zo strany štátu, co vyvoláva dalšie riziká v rámci ich hospodárenia. Mnohé problémy v rámci výkonu kompetencií obcí a miest nevznikajú len z titulu nedostatku financných prostriedkov a ich nízkej flexibilnosti, ale vyplývajú aj zo znacne diferencovanej ekonomickej bázy, rozdielnej vybavenosti, sociálnej infraštruktúry, prírodných zdrojov a sociodemografickej kvality obyvatelstva. Nesystémové opatrenia, ktoré v súcasnosti sprevádzajú reformné procesy vo verejnej správe, sú hlavným dôvodom rastu a neefektívnosti výdavkov. Financné problémy prvej etapy fiškálnej decentralizácie spôsobili, že sa nevytvára dostatocný priestor na riešenie akútnych problémov obcí a na efektívne financovanie prenesených kompetencií obcí a VÚC. Súcasný systém financných vztahov štátneho rozpoctu a rozpoctu obcí spôsobuje hlavne nemožnost strednodobého financného plánovania, neistotu vo financovaní školstva, sociálnych služieb, nárast modernizacného dlhu spôsobeného štátom pri zanedbávaní budov škôl a zdravotných stredísk a negatívny dopad zvýšenia regulovaných cien na výdavkovú stránku rozpoctov obcí. Naznacené problémy neumožnujú naplnenie princípu subsidiarity v zmysle ustanovení Európskej charty miestnej samosprávy, ako vecného predpokladu pre efektívnu fiškálnu decentralizáciu. Nedostatocné riešenie uvedených financných otázok vyostrilo situáciu tak, že nespokojnost predstavitelov samosprávy prerástla do všeobecnej kritiky reformy verejnej správy. Autonómnost samosprávy Problematika fiškálnej decentralizácie je v súcasnom období velmi aktuálna. Cielom vlády v tejto oblasti je zabezpecit primeranú ekonomickú a fiškálnu autonómnost samosprávy. V rámci nej by malo íst hlavne o reformu financných tokov medzi štátnym rozpoctom a rozpoctami územných samospráv, reštrukturalizáciu danového systému a vytvorenie ekonomickej a financnej stability miest, obcí a regiónov s podstatným znížením administratívnej nárocnosti prerozdelovacích procesov. Zabezpecenie primeranej ekonomickej a fiškálnej autonómnosti samosprávy by sa malo uskutocnit zvýšením vlastných danových príjmov samospráv tak, aby nedošlo k zvýšeniu celkového danového a odvodového zataženia. Jeden zo základných predpokladov je konecné rozhodnutie o rozsahu danovej reformy, najmä o zmenách v oblasti priamych daní. Súcasne by vláda mala podporit iniciatívy územnej samosprávy smerujúce k medziobecnej a medziregionálnej spolupráci. Snahou regiónov by mala byt maximálna mobilizácia vlastných zdrojov ako indikátorov rozvoja. Týmto by sa mali vytvorit predpoklady na to, aby regióny mohli sami a úcinne riešit naakumulované problémy prostredníctvom vlastných špecific-kých podporných nástrojov s možnostou pariticipovat na spolufinancovaní projektov podporených z predvstupových a po prijatí SR do EÚ zo štrukturálnych fondov EÚ. Okrem toho pre riešenie regionálnych disparít jednotlivých regiónov vláda plánuje zaviest systém vertikálneho a horizontálneho vyrovnávania danovej a financnej sily miestnych a regionálnych samospráv vo väzbe na rozsah danovej reformy a posilnenia vlastných príjmov. Bez dovršenia tohto procesu nie je možná tvorba verejných zdrojov na miestnej a regionálnej úrovni, vrátane zabezpecenia územnej previazanosti medzi tvorbou a využitím zdrojov pre podporu sociálno-ekonomického rozvoja regiónov. Rovnako nevyhnutné je aj dopracovanie systému kontroly používania financných prostriedkov. Tým by sa mala dosiahnut vyššia efektívnost a transparentnost vo financovaní verejných potrieb, co je aj základný predpoklad zvyšovania ekono-mickej prosperity v spolocnosti. Vymedzenie parametrov Realizácia a další postup druhej etapy fiškálnej decentralizácie si nevyhnutne vyžiada naplne-nie doteraz neuplatnených všeobecne platných princípov financovania územných samospráv, definovaných v Európskej charte miestnej samosprávy a v Európskej charte regionálnej samosprávy. Tieto princípy sú odrazom neexistencie všeobecne platného modelu fiškálnej decentralizácie, nakolko neexistuje ani univerzálny model usporiadania verejnej správy. Úspešné zvládnutie procesu fiškálnej decentralizácie predpokladá jednak identifikáciu konkrétnych vecných a fiškálnych problémových okruhov, ako aj naznacenie systémového prístupu ich riešenia v súlade s danovou refor-mou. Osobitnú pozornost si vyžaduje posilnenie vlastných danových príjmov obcí a VÚC. To zabezpecí celkovú stabilitu financných zdrojov územných samospráv aj z dlhšieho casového hladiska s možnostou tvorby viacrocného rozpoctu pri aplikácií programového rozpoctovania, nevyhnutného z hladiska strategického rozvoja územného celku. Takýto prístup by mal v rámci riešenia druhej etapy fiškálnej decentralizácie tvorit základné východisko pre modelovanie nového systému financovania územných samospráv. Tým by sa vytvorili predpoklady pre rozšírenie štruktúry financných zdrojov, ktoré vychádzajú z celkových výnosov vybraných druhov daní z príjmov podla jednotlivých krajov. Najskôr je však potrebné vymedzenie urcitých parametrov rámca fiškálnej decentralizácie: - rozsah a charakter vykonávaných kompetencií obcí a VÚC,- autonómnost rozhodovania o vlastných danových príjmoch,- rozdiely v danovej sile území obcí, miest a regiónov,- atomizácia sídelnej štruktúry a územnosprávne clenenie štátu. Problémy fiškálnej decentralizácie na Slovensku Správnou cestou je spolupráca obcí Jedným z vecných predpokladov pre fiškálnu decentralizáciu je plné naplnenie princípu subsidiarity v zmysle ustanovení Európskej charty miestnej samosprávy. Hlavným predpokladom je pri-blíženie služieb co najbližšie obcanom, pricom vykonávanie kompetencií musí byt efektívne. V záverecnej casti materiálu, ktorého prvé dve casti sme uverejnili v císlach 11 a 12 / 2003, vysvetluje autor další postup v procese decentralizácie a zabezpecení financných zdrojov pre samosprávu.Plné uplatnenie princípu subsidiarity bezprostredne súvisí s atomizáciou územného osídlenia. Nedostatocná velkost obcí spojená s nízkym poctom obyvatelov závažným spôsobom ohrozuje efektívnost a racionálnost poskytovania miestnych verejných služieb, a tým vynakladania miestnych verejných výdavkov. Pokial má decentralizácia verejnej správy splnit ocakávanie v tom, že skvalitní a zefektívni verejné služby, bude nutné konsolidovat malé obce na ekonomicky a administratívne životaschopnú velkost. Racionalizácia velkosti obcí bude zároven jedným z významných nástrojov pozitívneho ovplyvnenia skladby a efektívnosti miestnych verejných výdavkov, a tým i zvýšenia efektívnosti vynakladania celkových verejných prostriedkov. Úcinné riešenie tohto procesu možno zároven považovat ako jeden z hlavných predpokladov fiškálnej decentralizácie. Spolocné úrady Proces decentralizácie na Slovensku už prinútil v súcasnosti mnoho obcí k ich efektívnemu zlúceniu. Presun práv a povinností, najmä v oblasti stavebného konania, si tak vyžiadalo zakladanie spolocných obecných úradov. Nie však takým tempom, ako by bolo žiaduce.Spolupráca obcí by mala priniest celkové zníženie nákladov, ako i vyššiu špecializáciu pracovníkov pre urcité cinnosti. Zlucovanie obcí by sa tak malo odrazit v celkovom zefektívnení výdavkov a kvalitnejšom výkone kompetencií. O efektívnosti výdavkov však možno hovorit lenv spojitosti so zriadením ekonomicky racionálneho poctu spolocných obecných úradov.Další postup vo fiškálnej decentralizácií by mal
zohladnit nasledovné skutocnosti:
*Decentralizácia financií musí prebiehat v kontexte s danovou reformou. *Treba optimalizovat rozsah a tempo fiškálnej decentralizácie pri rešpektovaní reality a podmienok SR, pricom treba brat do úvahy aj limitujúce faktory ekonomiky. *Prenos kompetencií nesmie vyvolat nadmernú zadlženost územných samospráv, co by malo negatívny vplyv na rast celkovej zadlženosti verejnej správy. *V rámci zabezpecenia stability rozpoctu na úrovni územných samospráv je potrebné vychádzat z dvoch základných podmienok: z dostatocných výnosov a zo stability tokov aj z dlhodobejšieho hladiska, pricom pre ich splnenie musí byt dostatocná motivácia. *V procese systémového uskutocnovania fiškálnej decentralizácie je potrebné brat do úvahy aj vzájomný vztah fiškálnej decentralizácie a fiškálnej politiky štátu v rámci udržania celkovej makroekonomickej rovnováhy, stabilného fiškálneho vývoja, znižovania deficitnosti verejných financií a zadlženosti verejnej správy. Pre reálnu fiškálnu decentralizáciu je nevyhnutné vymedzit transparentné legislatívne prostredie, pricom prijatá legislatíva by okrem iného mala kodifikovat stabilitu príjmov územných samospráv. Tým by sa podporila predikovatelnost v systéme medzivládnych fiškálnych vztahoch medzi jednotlivými úrovnami verejnej správy. Nevyhnutné opatrenia V procese fiškálnej decentralizácie musíme vykonat nevyhnutné opatrenia a kroky, ktorými by sa mali odstránit doteraz neriešené a pretrvávajúce problémy fiškálnej decentralizácie. Zároven by sa efektívne a úcinne riešila i problematika malých obcí, aby mohli prenesené kompetencie vykonávat efektívne. Ide predovšetkým o nasledovné nevyhnutné opatrenia a kroky:- Vyjasnenie a riešenie najprv vecných predpokladov ako nevyhnutnej podmienky pre model a proces fiškálnej decentralizácie. Na jednej strane ide o prehodnotenie a posúdenie kompetencií (audit kompetencného zákona), na druhej strane ide o plné naplnenie princípu subsidiarity, priblíženie služieb co najbližšie obcanom, pricom vykonávanie kompetencií musí byt efektívne. Nevyhnutné zladenie návrhu fiškálnej decentralizácie v kontexte danovej reformy. V rámci toho ide o rozšírenie okruhu podielových daní, úpravu percentuálnych podielov a ich stabilitu na daniach v správe štátu minimálne na jedno volebné obdobie bez ich závislosti na každorocnom schvalovaní v zákone o štátnom rozpocte. Dalej ide o posilnenie autonómnosti rozhodovania o vlastných danových príjmoch, a to najmä z pohladu zvýšenia danových kompetencií územných samospráv pri zavedení daní, urcovaní sadzieb daní a pri výkone správy daní. Zmena dotacného systému a rozšírenie kritérií pre efektívne a transparentné poskytovanie dotácií zo štátneho rozpoctu a rešpektovanie princípu dostatocnosti pri poskytovaní dotácií. Riešenie nerovnováhy rozdielov v danovej sile území, a to najmä zavedením inštitútu horizontálneho financného vyrovnávania, kde je nevyhnutné dosiahnut vzájomnú vyváženost medzi princípmi motivácie a solidarity a nesmie dôjst k nivelizácii. Zavedenie horizontálneho financného vyrovnávania sa tak stane implicitným nástrojom reálnej medziregionálnej konvergencie. Posilnenie fiškálnej zodpovednosti a v rámci toho aj horizontálne rozšírenie kontroly. Efektívne riešenie atomizácie sídelnej štruktúry, ktorá sa prejavila vo velkom pocte malých obcí. Sú takmer bez reálnych danových zdrojov. Preto nemôžu kvalitne zabezpecovat výkon prenesených kompetencií. Zmena modelu Decentralizácia verejnej správy si tak v oblasti financného zabezpecenia výkonu nových kompetencií samospráv vyžiada radikálnu zmenu modelu financovania samosprávy. Další krok v pokracovaní fiškálnej decentralizácie bude závisiet od schválenej danovej reformy a jej spustenia od 1. januára 2004. Až po celkovej danovej reforme a prijatí potrebnej legislatívy bude možné rozhodnút o druhej etape fiškálnej decentralizácie, ku ktorej by malo v rámci prípravy štátneho rozpoctu na rok 2005 dôjst od 1. januára
- 2005. Potom bude jasné, kolko financných prostriedkov a z akých zdrojov samospráva
Zdroje: