Problém zodpovednosti O probléme zodpovednosti sa už popísalo vela. Pojem zodpovednost používame velmi casto. Tvárime sa, akoby nám bol jeho obsah dôverne známy. Je to naozaj pravda? Na túto otázku je lahká odpoved. Skúste sa opýtat ludí, s ktorými ste v kontakte, co si pod slovom zodpovednost predstavujú. Odpovede sa budú rôznit. Niekto možno ani nebude schopný odpovedat, hoci všetci budú intuitívne tušit co zodpovednost je. Touto krátkou esejou by sme sa chceli pokúsit osvetlit problém zodpovednosti v konaní cloveka. Netrúfame si nou dat konecnú odpoved na nastolený problém. Bude skôr laickým nácrtom nášho pohladu na danú problematiku. Ako prvé treba uviest základný predpoklad pre prijatie pojmu zodpovednost. Týmto predpokladom je akceptácia platnosti princípu kauzality, ktorý bol niektorými filozofmi zavrhnutý. Budeme predpokladat, že každý ludský skutok má urcité dôsledky, ktoré sa dajú v závislosti od urcitých faktorov viac, ci menej predvídat. Co je to teda zodpovednost? Je to schopnost, ci dokonca nevyhnutnost znášat následky vlastného konania. Konat zodpovedne znamená konat správne. Zodpovedné je také konanie, pri ktorom sú naše skutky v súlade s naším svedomím. Zodpovednost priamo vyplýva z princípu kauzality, ktorý je zároven jej conditio sine qua non. Ak nieco konám musím pocítat s tým, že moje konanie bude mat urcité následky. Musím sa teda snažit konat tak, aby toto moje konanie bolo v súlade s mojim svedomím. Kedže svedomie nás pobáda ku konaniu dobra, aj naše konanie, aby bolo v súlade so svedomím, musí byt zamerané na dobro. Tu sa nám vynára další problém, problém dobra. Za dobré totiž môžeme považovat rôzne veci v závislosti na tom, aké hodnoty považujeme za dôležité a aký typ morálky prijímame. Tento problém, hoci úzko súvisí s otázkou zodpovednosti, tu nebudeme bližšie rozpracúvat. Bežne pozorujeme, že nie všetky dôsledky nášho konania môžeme ovplyvnit a predvídat v rovnakej miere. Preto je možné zodpovednost odstupnovat. Hovoríme potom o bezprostrednej zodpovednosti, ked sme mali možnost dôsledky konania ovplyvnit priamo a dostatocne úcinne. A vzdialenej zodpovednosti, ked sme nejaké dôsledky konania mohli ovplyvnit len v obmedzenej miere. To je napríklad prípad, ked vo volbách delegujeme niekoho aby konal v našom mene a ten potom koná nieco zlé na co sme ho nedelegovali. Prípadne by sme ho nedelegovali ak by sme vedeli, že bude konat zlo. Je tiež potrebné položit si otázku kedy nadobúdame zodpovednost za naše konanie. Je zrejmé, že prvou a základnou podmienkou nadobúdania zodpovednosti je sloboda konania a schopnost adekvátne odhadnút následky nášho konania. Až ked sme v konaní slobodní a schopní odhadnút následky nášho konania môžeme zan byt aj braní na zodpovednost. Zaujímavá je tiež otázka pred kým sme za svoje konanie zodpovední. V prvom rade sme zodpovední pred svojim svedomím. Ono bude ako prvé hodnotit náš skutok, ktorý ak bude nezodpovedný vznesie proti nemu svedomie ráznu námietku. Zodpovednost máme aj voci tým vonkajším autoritám, ktoré majú legitímne právo zaväzovat nás k urcitým spôsobom konania. Špeciálne postavenie tu má Boh ako autorita. Boha by som však zaradil ešte pred svedomie, nakolko samo svedomie chápem ako boží hlas v cloveku. Preto primárne som za svoje skutky zodpovedný pred Bohom skrze svedomie, sekundárne pred autoritami, kde môžu patrit rodina, spolocnost, zákony, príroda, budúce generácie a iné. Takéto rozdelenie však neprijmú tí, ktorí neveria v existenciu Boha. Pre tento prípad ho treba pozmenit len v tom, že primárne sme zodpovední až pred svedomím. Obsah sekundárnej zodpovednosti menit netreba. Spomenieme ešte za aké konanie môžeme byt zodpovední. Je to akékolvek konanie, ktoré je morálne hodnotitelné. Dokonca, v prípade, že to spôsobí nejaké následky, môžeme byt zodpovední aj za nekonanie. Je teda vidno, že zodpovednost nás sprevádza prakticky v každej chvíli nášho života. S problémom zodpovednosti súvisí ešte mnoho iných etických problémov. Napríklad otázka do akej miery sme schopní rozlišovat co je v niektorej situácii správne, ako vonkajšie okolnosti ovplyvnujú naše konanie, problém a chápanie ludskej slobody a mnohé iné. Nie je možné aby sme ich tu všetky spomenuli a rozpracovali. Aj to co sme v tejto eseji podali je len cast problému zodpovednosti. Náš pohlad je len rámcový a laický. Nebolo naším zámerom tému rozpracovat velmi detailne. Chceli sme len krátko ukázat náš pohlad na problém zodpovednosti, ktorý nemusí byt výlucne a jedine správny. Mnohé problémy sme azda aj vynechali, ci zabudli spomenút. No dúfame, že sa nám podarilo splnit zámer tejto krátkej eseje, a síce nacrtnút náš pohlad na problematiku zodpovednosti.