Prístupový proces vstupu SR do EÚ •Helsinský summit EÚ (rokovanie Európskej rady): v decembri 1999 vo Fínsku na záver fínskeho polrocného predsedníctva v EÚ15, •Vstup SR a dalších 9 kandidátskych krajín z celkove vtedy už 13 do EÚ: 1. mája 2004, EÚ sa rozšírila na 25-clenné integracné zoskupenie, •Základ: Europe agreement zo 16. decembra 1991 o pridružení CSFR k ES, podpísaná v Londýne cs. premiérom M. CALFOM a Sirom Leonom BRITTANOM, podpredsedom EK, zodpovedným za obchod ES (a aktivity ES pri vzniku WTO), ako aj vztahy s vyspelými štátmi na cele s USA - jej obchodná cast (Interim agreement) nadobudla úcinnost už 1. marca 1992, •Po rozdelení cesko-slovenskej federácie bola nová európska dohoda medzi EÚ a SR podpísaná 4. októbra 1993, úcinnost nadobudla 1. februára 1995, •Pre formovanie strategického postavenia SR v 21. storocí mali velký význam taktiež: ozapojenie Slovenska v rámci CSFR do programu OECD PIT (1991) – Partners in transition, spolu s Polskom a Madarskom (od 1993 – V4), ozapojenie do stredoeurópskej regionálnej iniciatívy spolupráce a vzájomnej pomoci pri prechode k demokracii a trhovej ekonomike, neskôr do EÚ - 3 krajín na základe stretnutia v madarskom Visegráde: V3, od 1993 a aktívne od 1998 V4, o zapojenie SR do formovania oblasti slobodného obchodu medzi krajinami V4 na základe Stredoeurópskej dohody o slobodnom obchode - CEFTA (Krakov 1992, úcinná od 1993), k dohode CEFTA neskôr pristúpilo aj Slovinsko (dnes clen EÚ25), Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko (V4 a Slovinsko z procesu vystúpilo pred vstupom do EÚ). Prístupové rokovania medzi SR a EÚ prebiehali vo formáte medzivládnej konferencie. Od bežných medzinárodných rokovaní sa líšili nielen obsahom, rozsahom a množstvom potrebného casu, ale aj poctom aktérov. Na jednej strane rokovacieho stola bolo Slovensko, na druhej 15 štátov Únie pod vedením príslušnej predsedníckej krajiny. Rovnako aj Európska komisia, ktorá bola aktívnym organizátorom a moderátorom prípravných krokov pre jednotlivé kolá a opatrenia. Slovenská republika bola zároven súcastou rozsiahlej skupiny 12 rokujúcich kandidátov, z ktorých desiatim sa podarilo uzavriet dorokovania v decembri 2002. Každá z kandidátskych krajín síce rokovala individuálne, ale vela záležitostí malo horizontálny charakter. Velký význam mali i neformálne konzultácie a rokovania, ktoré prebiehali i medzi kandidátmi navzájom. Rokovania SR s Európskou úniou boli postavené na konštruktívnom a realistickom prístupe. Vychádzali sme z toho, že úcast na integracnom procese je naším prioritným záujmom. Integrácia bola do znacnej miery aj odpovedou na potrebné hospodárske a sociálne reformy, na potrebu zvýšenia bezpecnosti, ale aj rozvoja regiónov a zlepšenie životného prostredia. Uvedomovali sme si, že vstup do Únie znamená prijatie jestvujúceho zmluvno-právneho stavu spolocesnstva s možnostou jednotlivých úprav a špecifických ustanovení pre niektoré oblasti. Stratégia SR pre rokovania vychádzala z potreby zabezpecit ich prostredníctvom výhodné, respektíve prijatelné podmienky pre clenstvo v Únii, vrátane primeraného podielu na správe a rozhodovaní o spolocných európskych záležitostiach. Za referencný dátum vstupu sme v case Helsinského summitu zvolili rok 2004. V tej istej dobe iní kandidáti z luxemburskej skupiny plánovali termíny svojho vstupu na roky 2002, respektíve 2003. Slovenským záujmom bolo podla možností spolocne vstúpit do EÚ so susedmi z regiónu – s Ceskou republikou, Madarskom a Polskom a to z viacerých dôvodov. Okrem politických záujmov z hladiska postavenia Slovenska pri rozhodujúcich otázkach na kontinente, to bol zároven záujem zachovat výhodu cesko-slovenskej colnej únie až do integrácie, prispôsobovat režim na slovenských hraniciach schengenským podmienkam spolocne so susedmi, posilnovat cezhranicnú spoluprácu regiónov. Našou taktikou nebolo žiadat co najviac a v co najväcšom rozsahu kapitol, ale racionálne sa sústredit na prioritné záujmy a citlivé miesta a pomocou jasných dôvodov, objektívnych argumentov a vzájomnej dôvery ich presadit. SR úspešne završila svoju negociacnú cestu z Helsínk do Kodane po 34 mesiacoch. Za takmer desat rokov tak SR uzavrela historický oblúk „z Kodane do Kodane“, teda od cias, ked v roku 1993 hlavy štátov a vlád krajín Únie stanovili v Kodani kritériá pre clenstvo dalších krajín až po ukoncenie rokovaní koncom roku 2002, ked Európska rada opät v Kodani potvrdila ukoncenie rokovaní o clenstve nielen so SR, ale i dalšími deviatimi kandidátskymi krajinami.
ROK 1999
Obdobie po parlamentných volbách v roku 1998 charakterizoval zaciatok novej kvality vztahov a intenzívnejšieho politického dialógu medzi SR a EÚ.. Zmenila sa i atmosféra vzájomných kontaktov. Jednoznacnou prioritou slovenskej vlády a parlamentu bolo v roku 1999 bolo zabezpecit rozhodnutie Európskej rady v Helsinkách v decembri 1999 – zacat rokovania o vstupe na základe kladného odporúcania Pravidelnej správy Európskej komisie, odzrkadlujúcej stav naplnania krátkodobých a strednodobých priorít vyplývajúcich z Partnerstva pre vstup. K naplneniu týchto cielov pomohla aj cinnost Pracovnej skupiny na vysokej úrovni. Pocas svojej desatmesacnej cinnosti sa stretla pätkrát. Za EK ju viedol zástupca generálneho riaditela Francoise Lamoreaux, za SR hlavný vyjednávac SR pre vstup do EÚ a štátny tajomník MZV SR Ján Figel. Co sa týka politických kritérií na clenstvo v Únii, SR najprv zosúladila volebný zákon s nálezom ústavného súdu. V máji 1999 sa na Slovensku prvýkrát konali priame prezidentské volby, cím sa ukoncilo 15-mesacné obdobie uvolneného prezidentského úradu. Bol to stabilizujúci faktor fungovania politického systému. NR SR prijala v júli zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, cím sme zosúladili legislatívu v tejto oblasti s Ústavou SR, medzinárodnými normami a odporúcaniami OBSE, Rady Európy a Európskej komisie. Z plnenia ekonomických kritérií treba vyzdvihnút také dôležité rozhodnutia, akými bola reštrukturalizácia a privatizácia bankovej sféry, upevnenie financnej disciplíny podnikatelského sektora. V oblasti vnútorného trhu bol prijatý zákon o štátnej pomoci, zákon o technických požiadavkách a zhode výrobkov, ako aj zákon o verejnom obstarávaní. V rámci Pracovnej skupiny bola v júni vytvorená Spolocná podskupina pre jadrovú energiu, ktorej cielom bolo stanovit celkovú stratégiu jadrovej energetiky, ako i plán na vytvorenie podmienok na skoršie uzavretie dvoch blokov jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Na základe pokroku od poslednej Hodnotiacej správy Európskej komisie mohla potom Európska rada v Helsinkách v decembri 1999 konštatovat, že SR plní kodanské politické kritériá a prizvala ju k rokovaniam o vstupe. Pre koordináciu negociácií a prípravy na vstup boli vytvorené orgány na úrovni vlády a ministerstiev. Intenzívne konzultovali s mimovládnymi organizáciami, o com svedcí agilita Konzultacného výboru Ministerskej rady vlády pre integráciu, ale otvorená komunikácia s médiami a verejnostou. Slovenská reprezentácia sa na zaciatku negociacného procesu mohla opierat i o dlhodobo väcšinovú podporu vstupu obyvatelstva od 60 do 70 percent, co pomáhalo posilnovaniu celospolocenského prointegracného konsensu i priaznivej atmosfére rokovaní s predstavitelmi EÚ. Zároven to bola súcast vyššej stratégie prípravy obyvatelstva na budúce referendum o vstupe, i prípravy na samotný vstup do Únie, pretože integrácia nie je záležitostou vlády ci politikov, ale do Európskej únie bude vstupovat celá slovenská spolocnost.
ROK 2000
Portugalské predsedníctvo (1. polrok 2000) V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady v Helsinkách v decembri 1999, SR spolu s dalšími piatimi kandidátskymi krajinami (Litva, Lotyšsko, Malta, Bulharsko, Rumunsko), otvorili rokovania o vstupe na úvodnom stretnutí Konferencie o pristúpení – 15. februára 2000. SR tu prezentovala Všeobecnú negociacnú pozíciu k rokovaniam o vstupe, v ktorej predložili realistický, ale ambiciózny plán. Zaviazalo sa zosúladit svoju legislatívu s právom EÚ a vytvorit zodpovedajúcu administratívnu kapacitu do konca roku 2002. Slovenská republika si za referencný dátum pre prijatie a implementáciu aquis communautaire stanovila 1. január 2004, ktorý bol zároven považovaný aj za referencný dátum vstupu SR do EÚ. V tom case malo Madarsko svoj referencný dátum vstupu stanovený vládou na 1. január 2002, Ceská republika a Polsko na 1. január 2003. SR predpokladala, že po ratifikácii Zmluvy z Nice a výsledkov Medzivládnej konferencie do konca roku 2002, bude Únia pripravená na prijatie nových clenov. Do tej iste doby zamýšlalo Slovensko ukoncit prístupové rokovania a následne zacat ratifikacný proces, ktorý by mohol byt ukoncený v priebehu jedného roka. K naplneniu tejto stratégie Slovensku a kandidátskym krajinám tzv. Helsinskej skupiny pomohol princíp diferenciácie medzi krajinami pri otváraní negociacných kapitol a pri vedení rokovaní. Našou snahou bolo v úvode otvorit väcší objem kapitol, polovicu do konca roka 2000 a všetky postupne do konca roka 2001. Rokovania neboli ani pretekmi, ani sútažou krásy medzi kandidátskymi krajinami. Naším cielom bolo v rozumnom case na základe dostatocného pokroku a príprave dostihnút štáty tzv. Luxemburskej skupiny. SR v rámci smerovania k stabilite domáceho politického prostredia i vztahoch v regióne sa paralelne usilovalo i o clenstvo v OECD i NATO. Slovenská republika na zaciatku rokovaní vyhlásila, že plne akceptuje ciele Amsterdamskej zmluvy definované v clánku 2 Zmluvy o Európskej únii a že v case vstupu do Únie bude schopná akceptovat aquis v aplikovanom rozsahu. SR vyjadrila aj záujem o zaclenenie sa do jednotného trhu Únie a politík Spolocenstva, vrátane pripojenia sa – po splnení konvergencných kritérií – k Hospodárskej a menovej únii a o prijatie spolocnej meny Euro (1. pilier). SR podporila i ciele Spolocnej zahranicnej a bezpecnostnej politiky a prejavila záujem o úcast na definovaní a formovaní Európskej bezpecnostnej a obrannej politiky (2. polier). V oblasti Spravodlivosti a vnútorných záležitostí SR vyjadrila záujem o prehlbenie spolupráce pri kontrole hraníc, v oblasti azylového práva a migrácie, ako aj v boji proti organizovanému zlocinu, terorizmu a pašovaniu drog už v case prípravy na clenstvo (3. pilier). SR neplánovala požadovat pri rokovaniach derogácie (výnimky) z implementácie aquis communautaire. Požadovala však prechodné obdobia v tých oblastiach, kde to bolo odôvodnené vzhladom na potrebu zlepšit výkonnost slovenskej ekonomiky, alebo zabezpecit rozsiahle kapitálové investície. Takéto žiadosti boli nielen zdôvodnené, ale aj doložené realistickým plánom nevyhnutných krokov pre dosiahnutie harmonizácie s aquis. Za klúcové oblasti pre rozsah a obsah rokovaní boli považované najmä záležitosti vnútorného trhu, dopravy, životného prostredia, energetiky, polnohospodárstva, regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov. Ešte pocas portugalského predsedníctva v 1. polroku 2000 otvorila EÓ so SR prvých osem negociacných kapitol legislatívy Európskej únie a šest z nich predbežne uzavrela. Kapitoly ako Malé a stredné podnikanie, Vzdelávanie a odborná príprava, Veda a výskum, Spolocná zahranicná a bezpecnostná politika (SZBP), Štatistika a Vonkajšie vztahy si nevyžadovali výraznejšiu modifikáciu slovenskej legislatívy, pretože integrácia v rámci Európskej únie nedosiahla takú úroven ako v kapitolách, ktoré nasledovali v neskoršom období. Priebeh a výsledky pocas portugalského predsedníctva možno hodnotit ako povzbudivý a pozitívny úvod. Francúzske predsedníctvo (2. polrok 2000) Clenské štáty Európskej únie rozhodli o otvorení dalších ôsmich kapitol pocas francúzskeho predsedníctva. SR uzavrela dalšie štyri kapitoly aquis communautaire – Rybné hospodárstvo, Ochrana spotrebitela a zdravia, Priemyselná politika a Kultúra a audiovizuálna politika. S ocakávaním dalšieho pokroku Slovensko do decembra 2000 predložilo Únii negociacné pozície vo všetkých zostávajúcich negociacných kapitolách. Celkovo možno konštatovat, že program stanovený na francúzske predsedníctvo bol naplnený, a to aj napriek skutocnosti, že najmä v pociatocnej fáze dochádzalo zo strany EÚ k casovým posunom. Ak teda zhrnieme celkový stav rokovaní v roku 2000, tak SR otvorila celkovo 16 kapitol, cím splnila svoj interný ciel – otvorit pocas prvého roka minimálne polovicu negociacných kapitol. Celkovo bolo uzavretých 10 kapitol a šest ostalo na rokovacom stole s potrebou doplnenia informácií zo slovenskej strany, respektíve kvôli hladaniu modifikovaných riešení. V rámci tzv. Helsinskej skupiny SR predbežne uzavrelo druhý najvyšší pocet kapitol v roku 2000.
ROK 2001
Švédske predsedníctvo (1. polrok 2001) Summit v Nice v decembri 2000 potvrdil dôležitá strategický dokument Európskej komisie pre rozširovanie. Takzvaný road map (cestovnú mapu), ktorá zadefinovala harmonogram priorít EÚ v rokovaniach s kandidátskymi krajinami pocas dalších troch predsedníctiev – švédskeho, belgického a španielskeho. Vzhladom na svoj ciel, vstúpit do EÚ spolu s ostatnými krajinami Višegrádskej skupiny, Slovensko kládlo v tomto období dôraz prednostne na prioritné kapitoly švédskeho predsedníctva – t.j. na kapitoly vnútorného trhu (Volný pohyb tovaru, Volný pohyb osôb, Slobodné poskytovanie služieb, Volný pohyb kapitálu) a na kapitoly Právo obchodných spolocností, Životné prostredie a Sociálna politika a zamestnanost. Z hladiska stanovených cielov pre prvý polrok 2001 možno konštatovat ich naplnenie. Slovensko malo po skoncení švédskeho predsedníctva otvorené všetky kapitoly pokrývajúce aquis, t.j. 29 kapitol, pricom rokovania boli predbežne uzavreté v deviatich kapitolách. SR uzavrela všetky kapitoly vnútorného trhu, vrátane niektorých kapitol, v ktorých sme požadovali prechodné obdobia (Slobodné poskytovanie služieb, Volný pohyb kapitálu). Vychádzajúc z harmonogramu pre švédske predsedníctvo, jedinou nesplnenou kapitolou bolo Životné prostredie, co bolo spôsobené potrebou vypracovania detailných financných a implementacných plánov na 21 smerníc, s dôrazom na tie, v ktorých SR požiadala o prechodné obdobie. V praktickej rovine došlo k naplneniu princípu catch-up, tzv. dobiehania. Slovensko sa po 17 mesiacoch rokovaní dostalo s 19 predbežne uzavretými kapitolami na úroven krajín rokujúcich tretí rok. K naplneniu negociacných cielov SR výrazne prispela aj vysoká angažovanost švédskeho predsedníctva a pozitívna atmosféra v prospech agendy rozširovania. Belgické predsedníctvo (2. polrok 2001) S celkovým pokrokom negociacnej agendy sa rokovania v druhoom polroku 2001 dostali do nárocnejšej fázy. Prerokúvali sa najrozsiahlejšie kapitoly z hladiska objemu aquis, ako aj negociacných požiadaviek SR. Maximálna dôraz sa kládol na kapitoly zadefinované harmonogramom rokovaní pre belgické predsedníctvo, ako aj na kapitolu Životné prostredie, ktorá ostala otvorená z predchádzajúcich rokovaní. Pocas belgického predsedníctva Slovensko uzavrelo dalšie tri kapitoly legislatívy EÚ (Energetika, Životné protredie, Financná kontrola), cím sa celkový pocet predbežne uzavretých kapitol zvýšil na 22. Cielom SR bolo uzavriet aj dalšie kapitoly belgického harmonogramu, konkrétne kapitoly Doprava a Dane. Ale nesplnenie týchto plánov malo ciastocne aj objektívne príciny: casovo krátke obdobie belgického predsedníctva a udalosti z 11. septembra 2001, v súvislosti s ktorými sa celá pozornost a ludské zdroje vo zvýšenej miere sústredili na boj proti medzinárodnému terorizmu a na aktivity s tým spojené. Rokovania zároven vstúpili do nárocnej fázy, jednak z hladiska objemu aquis, ale i z hladiska negociacných požiadaviek zo strany kandidátov, ako aj Únie. S cielom eliminovat tieto casové sklzy v naplnaní agendy rokovaní usporiadala EÚ koncom decembra dodatocnú Prístupovú konferenciu na úrovni zástupcov ministrov, cím sa tesne pred ukoncením predsedníctva ciastocne odstránil deficit v naplnaní priorít belgického predsedníctva. V porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami Slovensko potvrdilo svoj negociacný potenciál, ako aj reálne predpoklady vstúpit do EÚ v rámci prvej vlny rozširovania v roku 2004. Túto skutocnost potvrdil aj summit Európskej únie v Laekene, ktorý zaradil Slovensko medzi desat kandidátskych krajín (Cyprus, Ceská republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Madarsko, Malta, Polsko, Slovensko a Slovinsko), u ktorých sa v prípade, že si udržia tempo pokroku v rokovaniach, predpokladá vstup do EÚ v roku 2004. Ak hodnotíme celkový stav rokovaní v roku 2001, EÚ otvorila so SR rokovania v 13 kapitolách, z ktorých bolo 12 predbežne uzavretých. Slovensko potvrdilo naplnenie princípu catch-up v pocte uzavretých kapitol a dostalo sa na úroven krajín V 4. Celkovo možno konštatovat úspešnú realizáciu princípu regaty, co v praxi znamená prekonanie delenia kandidátov na tzv. Luxemburskú a Helsinskú skupinu a etablovanie novej – tzv. Laekenskej skupiny kandidátov.
ROK 2002
Španielske predsedníctvo (1. polrok 2002) Do španielskeho predsedníctva Slovensko vstupovalo s prioritným cielom ukoncit rokovania vo všetkých zostávajúcich kapitolách z predchádzajúceho obdobia a maximálne pokrocit v kapitolách zadefinovaných v harmonograme španielskeho predsedníctva, t.j. v kapitolách Polnohospodárstvo, Regionálna politika, Rozpocet. Tento ciel sa s výnimkou kapitoly Hospodárska sútaž podarilo aj úspešne realizovat. Pocas španielskeho predsedníctva Slovensko predbežne uzavrelo rokovania v štyroch kapitolách – Dane, Doprava, Spravodlivost a vnútorné záležitosti, Inštitúcie. Rovnako bola uzavretá cast kapitoly Polnohospodárstvo, týkajúca sa veterinárnej a fytosanitárnej legislatívy. SR sa tak s 26 predbežne uzavretými kapitolami zaradilo medzi popredných kandidátov na vstup. Túto skutocnost potvrdili aj clenské štáty na summite EÚ v Seville. Pocas španielskeho predsedníctva sa zacal aj proces prípravy textu Zmluvy o pristúpení. Dánske predsedníctvo (2. polrok 2002) Z pohladu SR bolo strategickým cielom realizovat závery summitov v Laekene a Seville, t.j. uzavriet rokovania s EÚ do konca roku 2002. Hned v úvode dánskeho predsedníctva, koncom júla, bola uzavretá kapitola Regionálna politika. Kapitola Hospodárska sútaž bola uzavretá na októbrovej Prístupovej konferencii, cím sa naplnil spolocná zámer SR a EÚ ukoncit rokovania vo všetkých nefinancných kapitolách pred októbrovým zasadnutím Európskej rady. Prioritou dánskeho predsedníctva bolo úspešné završenie rokovaní v citlivých kapitolách s financným dopadom, t.j. v horizontálnej casti kapitoly Polnohospodárstvo a v kapitole Rozpocet. Cielom SR v týchto kapitolách bolo zabezpecit rovnováhu práv a povinností vyplývajúcich z clenstva v EÚ, zabezpecit pozitívnu rozpoctovú bilanciu v prvých rokoch clenstva v EÚ, t.j. lepšiu v porovnaní s rokom pred vstupom a dosiahnut takú kombináciu jednotlivých faktorov, ako sú produkcné kvóty, priame platby, prostriedky na rozvoj vidieka, príspevky do rozpoctu, iné kompenzácie, ktorá by zabezpecila konkurencieschopnost slovenských polnohospodárov a potravinárov, akceptovatelné dopady na spotrebitela a makroekonomiku krajiny. Dôležitú oblast predstavovali aj rokovania v poslednej kapitole Rôzne, do ktorej boli zaclenené tie otázky, ktoré sú súcastou legislatívy EÚ, ale neboli zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách (príspevky do fondov EÚ, podmienky vstupu do Európskej centrálnej banky a Európskej investicnej banky, ochranné opatrenia na plnenie záväzkov vyplývajúcich z clenstva). V októbri 2002 bola publikovaná Pravidelná správa Európskej komisie hodnotiaca pokrok kandidátskych krajín v ich príprave na clenstvo. Celkové hodnotenie pokroku SR v plnení prístupových kritérií vyznelo zo strany Komisie pozitívne. Komisia odporucila uzavriet prístupové rokovania so Slovenskom do konca roku 2002. Stanovisko Európskej komisie následne potvrdili aj clenské krajiny EÚ na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli, 24. – 25. októbra 2002. Októbrový summit EÚ v Bruseli predstavoval významný prelom v rokovaniach s EÚ, pretože vytvoril predpoklady pre zadefinovanie substantívnej pozície EÚ v otázkach financného charakteru. Za nosný výstup zasadnutia Európskej rady možno oznacit priznanie nároku nových clenov na poberanie priamych platieb, zadefinovanie výšky a modalít ich uplatnovania, ako aj celkový tzv. financný balík. V rámci financného balíka došlo k zníženiu celkovej sumy vyclenenej na štrukturálne akcie o 2, 5 miliardy Euro na celkovú sumu 23 miliárd Euro pre všetkých desat kandidátskych krajín. Medzi dôležité momenty rokovaní možno zahrnút aj rozhodnutie clenských krajín prijaté na Rade pre všeobecné záležitosti 18. novembra 2002, týkajúce sa dátumu vstupu nových clenov, ktorý bol stanovený na 1. máj 2004. Z pohladu SR je rozhodujúce, že platby SR do rozpoctu EÚ budú realizované až od mája 2004 a naše príjmy z rozpoctu EÚ pritom nebudú krátené, t.j. v roku 2004 získame (okrem trhových nástrojov v polnohospodárstve) financné prostriedky za celý rok 2004. Nové kolo rokovaní sa zacalo stretnutím premiérov krajín Laekenskej skupiny s dánskym predsedníctvom v Kodani koncom októbra. Celý november bol naplnený intenzívnymi rokovaniami, ktoré urýchlilo predloženie negociacného balícka dánskym predsedníctvom. V rokovaniach s predsedníctvom a EK dominovali otázky režimu priamych platieb a vzhladom na krátenie Berlínskeho stropu pre financovanie rozširovania aj otázka využitia vytvorenej rezervy na zabezpecenie individuálnych potrieb pristupujúcich krajín. V prípade SR sa to týkalo hlavne rozvoja vidieka, kompenzacných platieb a posilnenia schengenskej hranice. Tieto otázky boli predmetom bilaterálnych rokovaní s dánskym predsedníctvom a EK pocas stretnutí, ktoré sa uskutocnili na úrovni hlavného vyjednávaca a ministra zahranicných vecí (záverecné) v novembri a decembri 2002. Výsledky dosiahnuté v piatich kolách negociácií (4., 11., 26. novembra a 3. a 9. decembra) sú podrobne rozpísané v kapitole Financie a rozpocet. Konecný výsledok bol prijatý až na záverecnom rokovaní na úrovni predsedov vlád na summite v Kodani 12. – 13. decembra 2002, kde Slovensko dosiahlo v otázke priamych platieb, navýšenia nerozdelených prostriedkov rezervy Berlínskeho stropu a splátkového kalendára príspevku SR do Európskej investicnej banky (EIB) nasledujúce
výsledky:
• zvýšenie možnosti využívania národných vyrovnávacích platieb o dalších 10 percent, t.j. až do výšky maximálne 55-60-65 percent úrovne priamych platieb v EÚ v rokoch 2004-2006; • v rokoch 2OO7-2013 bude umožnené doplácat výlucne z národných zdrojov o 30 percent viac ako bol stanovený pôvodný harmonogram zvyšovania priamych platieb; • zvýšenie jednorazovej kompenzácie o 22, 7 miliónov Euro z nerozdelených prostriedkov rezervy Berlínskeho stropu; • Predlženie splátkového kalendára príspevku SR do Európskej investicnej banky. SR zaplatí ciastku 20 miliárd 424 miliónov 475 tisíc Euro vo forme ôsmich splátok (splatné vždy k 30.septembru v rokoch 2004-2006, k 31. marcu a 30. septembru v rokoch 2007-2008 a k 31. marcu v roku 2009). Predsedovia vlád schválili konecnú podobu podmienok pre vstup nových clenských krajín a otvorili tak cestu k finalizácii prístupovej zmluvy. SR v konecnom dôsledku zrealizovala svoje zámery: pozitívnu rozpoctovú situáciu v rokoch 2004-2006, rovnováhu práv a záväzkov, ako aj akceptovatelnú výšku priamych platieb a polnohospodárskych kvót.
ROK 2003
Grécke predsedníctvo (1. polrok 2003) Samotný podpis Zmluvy o pristúpení bol naplánovaný na 16. apríl 2003 v Aténach pocas gréckeho predsedníctva. Podpísali prezident SR, Rudolf Schuster, predseda vlády SR, Mikuláš Dzurinda, minister zahranicných vecí SR Eduard Kukan a hlavný vyjednávac pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie Ján Figel. Európska komisia prijala 19. februára 2003 stanovisko k žiadostiam kandidátskych krajín vstúpit do EÚ, a odporucila všetkým desiatim krajinám vstup. Podpisu zmluvy predchádzal aj súhlas Európskeho parlamentu výraznou väcšinov poslancov EP, co sa udialo 9. apríla
- 2003. Za vstup SR hlasovalo 521 poslancov, 21 bolo proti a 25 sa zdržali hlasovania.
ROK 2004
Írske predsedníctvo (1. polrok 2004)
- 1. mája 2004 vstúpila Slovenská republika a devät dalších nových clenov do EÚ. 13.