Príprava štátu na obranu Príprava štátu na obranu je komplex opatrení, ktoré predovšetkým zahrnujú (Vojenské
obzory 2/95 O-488):
- výstavbu, prípravu a operacné použitie OS, predovšetkým Armády SR,
- otázky hospodárskej mobilizácie (Nariadenie vlády CSFR z 30.4.1992 o opatreniach
- prípravu teritória štátu na obranu,
- oblast civilnej ochrany,
- výchovu obcanov na obranu,
- uvádzanie štátu do brannej pohotovosti,
- zaistenia života a cinnosti celej spolocnosti.
- 1. V období mieru (predkrízový stupen) – na prípravu štátu na obranu v oblasti:
- prípravy obcanov, výstavby ozbrojených síl a zabezpecenia mobilizácie ozbrojených
- prípravy útvarov subjektov hospodárskej mobilizácie a zabezpecenia hospodárskej
- 2. V období mimoriadnych opatrení (predbežné opatrenia) – na plynulý prechod štátu z
mieru na vojnový stav:
- realizáciou úloh hospodárskej mobilizácie pri prechode mierového hospodárstva na
- realizáciou úloh mobilizácie ozbrojených síl pri prechode ozbrojených síl na vojnovú
3. V období BPŠ (stupen „krízová situácia“)
a) na riešenie konkrétneho stavu v štáte podla vývoja situácie:
- funkcnost vojnového hospodárstva na zabezpecenie potrieb ozbrojených síl a
- použitie ozbrojených síl na odrazenie agresora,
- použitie bezpecnostných síl na zabezpecenie vnútornej bezpecnosti v štáte,
- použitie ochranných síl na likvidáciu následkov napadnutia protivníkom.
- obnova územnej celistvosti a suverenity štátu,
- všestranná obnova spolocnosti.
Systém obrany SR je tvorený:
a) podsystémom riadenia obrany SR, b) výkonným podsystémom obrany SR, c) podsystémom zabezpecenia obrany. Vrcholnými orgánmi riadenia obrany SR sú Národná rada SR, prezident SR, vláda SR a Rada obrany štátu. Nižšími orgánmi riadenie obrany SR sú ministerstvá, ostatné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy a územnej samosprávy. Ozbrojené sily – ich úlohou je bránit slobodu, nezávislost, suverenitu a územnú celistvost SR pred vonkajším protivníkom a pomáhat pri odstranovaní následkov mimoriadnej udalosti ohrozujúcej ludské životy alebo majetok vo velkom rozsahu. Mimoriadna udalost – živelná pohroma, technologická havária alebo katastrofa, pri ktorej dochádza k bezprostrednému ohrozeniu života a stratám na životoch alebo škodám vo velkom rozsahu.
OS môžu plnit úlohy:
- aj mimo územia SR,
- so súhlasom vlády SR ich možno použit aj na stráženie objektov dôležitých pre
- na ochranu štátnych hraníc,
- v prípadoch ustanovených osobitným predpisom (zákon c. 171/93 o Policajnom
Armádu SR tvoria:
- jednotlivé druhy vojsk (pozemné vojsko, letectvo a protivzdušná obrana),
- vojenské zariadenia,
- vojenská polícia,
- vojenské spravodajstvo,
- vojenské správy a vojenská justícia (vojenské súdy a prokuratúra). Pocetný stav
by sa armáda mala clenit na:
a) sily rýchlej reakcie, b) hlavné obranné sily (pohotovostné sily a mobilizované sily), c) teritoriálne sily (vojsko domobrany a strážne jednotky). Armáda by mala byt štruktúrovaná na princípe taktických a operacných subsystémov, ktoré dovolia vždy vybrat a vcas aktivovat úcelové taktické a operacné zoskupenia v takom rozsahu a optimálnom zložení, v ktorom budú schopné riešit konkrétnu úlohu. Branná pohotovost štátu je stav, v ktorom sa podla vývoja situácie zabezpecuje súhrn opatrení, alebo ich jednotlivé casti, najmä organizacného, financného, hospodárskeho, vojenského a mobilizacného charakteru, zameraných na prípravu štátu pre možnost vyhlásenia vojnového stavu alebo vypovedania vojny. Štát vstupuje do brannej pohotovosti dnom, ked bude vykonané niektoré z týchto uvedených opatrení: a) nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, b) vyhlásenie vojnového stavu, c) vypovedanie vojny. Mobilizácia ozbrojených síl je hromadné povolanie vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby. Je nariadená v situácii, ked dôjde k udalostiam ohrozujúcim zvýšenou mierou nezávislost, samostatnost, suverenitu, územnú celistvost alebo nedotknutelnost hraníc SR alebo dôjde k priamemu napadnutiu SR vonkajším protivníkom. Podla rozsahu vykonania môže byt všeobecná alebo ciastocná. Všeobecná mobilizácia sa vztahuje na celé územie republiky, na vojakov v zálohe, ktorí nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby a na vecné prostriedky dodávané ozbrojeným silám. Ciastocná mobilizácia sa vztahuje na celé územie republiky alebo na jej cast, na cast vojakov v zálohe, ktorí nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby a na cast vecných prostriedkov dodávaným ozbrojeným silám. Po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl sú štátne orgány, obce, iné právnické osoby a
fyzické osoby povinné plnit úlohy vyplývajúce:
a) z mobilizacnej výzvy, b) z mobilizacného oznámenia, c) z povolávacích rozkazov, d) z dodávacích príkazov. ROŠ na základe Zákona c. 40/1961 Zb. o obrane a ústavného zákona c. 10/1969 Zb. o Rade obrany štátu v znení neskorších zmien a doplnkov, vydala „Docasnú smernicu na uvádzanie SR do brannej pohotovosti“. Tento dokument v náväznosti na uvádzanie Armády SR do bojovej pohotovosti stanovuje spôsob, obsah a rozsah cinnosti po vyhlásení jednotlivých stupnov pohotovosti, ako i prípravu na túto cinnost v dobe mieru. Uvádzanie SR do brannej pohotovosti sa vykonáva spravidla postupne, realizáciou plánovaných a urcených opatrení, v závislosti na skutocnom ohrození jej suverenity a integrity prostredníctvom dvoch stupnov pohotovosti situácie nebezpecia a stavu ohrozenia. Za BPŠ sa podla § 6 zákona c. 40/1961 Zb. obrane republiky môže obcanom v záujme
obrany republiky uložit:
a) zotrvat v zamestnaní a podla potreby konat práce, ktoré nepatria k ich pravidelnému zamestnaniu, prípadne pracovat i mimo miesta pravidelného zamestnania, b) nastúpit zamestnanie, ktoré sa im pridelí, c) konat casovo obmedzené práce, ktoré budú od nich požadované na zdolanie nárazových alebo mimoriadnych úloh pre obranu republiky (osobné úkony). Tieto opatrenia vyhlasuje vláda. Na ubytovanie obcanov, ktorým sa uložili tieto úlohy, môžu sa od každého požadovat potrebné priestory a prostriedky. Podla § 7 vláda môže za BPŠ upravovat pracovné pomery, najmä ich vznik a zánik, pracovný cas a iné pracovné podmienky. Podla § 10 môže sa za BPŠ každému uložit poskytnút na úcely obrany potrebné vecné prostriedky, ktoré má v držaní.
Poskytnút vecné prostriedky znamená:
a) odovzdat požadované vecné prostriedky do užívania alebo vlastníctva štátu, b) naložit s nimi podla pokynov alebo c) strpiet, aby sa s nimi naložilo urceným spôsobom. Ten, komu sa uložilo odovzdat vecné prostriedky do užívania alebo do vlastníctva, je povinný odovzdat ich v urcenom case, na urcenom mieste, v použitelnom stave a s urceným príslušenstvom. Podla § 11 vláda môže zaviest úcinnost jednotlivých ustanovení zákona i mimo casu BPŠ, ak sú zvýšenou mierou ohrozená zvrchovanost štátu alebo ak to vyžadujú medzinárodné zmluvné záväzky o spolocnej obrane proti napadnutiu. Hospodárska mobilizácia je súhrn opatrení pripravovaných v mieri a uskutocnovaných v období brannej pohotovosti štátu na zabezpecenie potrieb ozbrojených síl a obyvatelstva.
Hospodárska mobilizácia zahrnuje:
- prestavbu výrobného procesu v základných odvetviach hospodárstva, najmä v
- mobilizáciu pracovných síl, ich prerozdelenie a odborná príprava,
- výstavba objektov, urcených plánom prípravy územia na obranu,
- udržaním životnosti a pružnosti ekonomiky,
- zosilnením centrálneho riadenia výroby pre ozbrojené sily,
- organizacná a materiálna príprava na zavedenie systému prídelového hospodárstva v
- organizacná príprava financného hospodárenia, zásad cenovej politiky, financných
- prestavba vonkajších ekonomických vztahov.