Práva a povinnosti rodicov v duchu ludských práv Hlavným spolocenským úcelom manželstva v našej spolocnosti je založenie rodiny a riadna výchova detí. Spolocnost poskytuje materstvu nielen svoju ochranu, ale aj všetku starostlivost, najmä hmotnú podporu rodicom a detom a pomoc pri výchove detí. Rodinné právo vychádza zo skutocnosti, že rodicia sú zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj svojich detí. Rodicovský vztah vzniká spravidla medzi oboma rodicmi a ich spolocným dietatom. Ak sú obaja rodicia známi a ani u jedného z nich niet dôvodu, pre ktorý by nemohol vykonávat svoje rodicovské práva, obaja rodicia majú rovnaké rodicovské práva a povinnosti. O podstatných veciach pri výkone svojich rodicovských práv sú rodicia povinní sa dohodnút. Ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Osvojením dietata sa vytvára obdobný vztah ako medzi rodicmi a detmi. Narodenie cloveka je základnou právnou skutocnostou, ktorou vzniká rodicovský a príbuzenský vztah. Dosiahnutie urcitého veku má význam predovšetkým z hladiska nadobudnutia spôsobilosti na niektoré rodinnoprávne úkony. Dosiahnutie plnoletosti dietata má za následok zánik práv a povinností rodicov pri výchove dietata a pri zastupovaní a správe majetku dietata. Neovplyvnuje však trvanie vyživovacej povinnosti voci dietatu, ktorá trvá vždy dovtedy, kým dieta nie je schopné samo sa živit. Spôsobilost na práva a povinnosti zanikajú smrtou. Všeobecne o právach a povinnostiach rodicov a detí 1) Spolocným základom je to, že sú predovšetkým osobnými právami a povinnostami. Preto ich nemožno prenášat na iné osoby, nemožno sa ich vzdat a nepremlcujú sa. 2) Nositelmi práv a povinností k dietatu sú zásadne obaja rodicia. Iný subjekt ako rodic sa môže stat nositelom niektorých práv rodicov vždy len na základe predchádzajúceho rozhodnutia štátneho orgánu a to súdu. Zákon nedovoluje rodicom previest svoje rodicovské práva a povinnosti na niekoho iného. Rodicia môžu iba poverit výkonom starostlivosti o dieta alebo jeho výchovu inú osobu.
3) Rodicovské práva zanikajú:
· dosiahnutím plnoletosti dietata · smrtou rodica alebo dietata, alebo ich vyhlásením za mrtvych · ak bol rodic pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak bola táto jeho spôsobilost obmedzená · ak bol rodic pozbavený rodicovských práv, alebo, ak bolo dieta osvojené. Maloletému rodicovi nepriznáva Zákon o rodine niektoré práva (vychovávat dieta, zastupovat ho, spravovat jeho veci), no ukladá mu urcité povinnosti predovšetkým v oblasti vyživovacej povinnosti. Ak je maloletý rodic schopný a má možnost plnit voci svojmu dietatu vyživovaciu povinnost, je povinný toto výživné svojmu dietatu poskytovat. Jednotlivé rodicovské práva a povinnosti
VÝCHOVA
O výchovu detí sa starajú v nerozlucnej jednote rodicia, štát a spolocenské organizácie. Rodicia teda nie sú jedinými výchovnými cinitelmi. Aby rodicia mohli
riadne plnit právo a povinnost vychovávat svoje dieta:
· majú zásadné právo mat dieta u seba, vo svojej priamej osobnej starostlivosti · majú celý rad prostriedkov (urcujú miesto pobytu dietata, dozerajú na dieta, používajú vhodné pedagogické prostriedky – zákazy, prípadne aj tresty, urcujú povolanie dietata). Rodic je však povinný vychádzat z toho, že rozhodujúci je záujem dietata, ak je v konkrétnych smeroch v súlade so záujmami spolocnosti. Do rámca výchovného pôsobenia sa zvycajne zahrna aj povinnost osobnej starostlivosti o dieta. Umožnuje to matkám malých detí, aby sa pocas materskej dovolenky mohli naplno osobne venovat dietatu. Rodicia sú za výchovu svojich detí zodpovední spolocnosti, a z toho vyplýva, že svoj podiel na výchove nemôžu preniest na ostatné výchovné cinitele, alebo sa na ne len spoliehat, a preto zanedbávat svoje povinnosti. Zároven však rodicia majú právo a povinnost aktívne spolupracovat so všetkými ostatnými, ktorí sa zúcastnujú na výchove detí. „Nevlastný rodic“ t.j. manžel rodica má iba povinnost pomáhat pri výchove dietata.
ZASTUPOVANIE DIETATA
Maloletí nemajú spôsobilost na právne úkony v plnom rozsahu, preto potrebujú, aby právne úkony, na ktoré nie sú spôsobilí, urobil za nich ich zákonný zástupca. Zákon o rodine zveruje rodicovi toto právo ako dalšie významné rodicovské právo. Má ho len rodic, ktorý ma spôsobilost na právne úkony v plnom rozsahu. Preto maloletý rodic nemôže byt zákonným zástupcom svojho dietata. Právo a povinnost rodicov zastupovat svoje maloleté deti zaniká plnoletostou detí.
SPRÁVA VECÍ DIETATA
Rozumie sa tým predovšetkým správa majetku dietata a hospodárenie s jeho výnosom. Ked však rodicia urobia v rámci svojho práva správy majetku dietata také opatrenie, ktoré presahuje rámec bežnej správy majetku (napr. chcú predat nehnutelnost, ktorej vlastníkom je dieta), potrebujú na takýto úkon schválenie súdu.
URCENIE MENA A PRIEZVISKA DIETATA
PRIEZVISKO urcia jeho rodicia:
· ak sú manželmi v súvislosti s vyhlásením, ktoré urobia pri uzavieraní manželstva · ak nie sú manželmi, urcia priezvisko dohodou a oznámia to národnému výboru poverenému viest matriky. Ak sa nedohodnú, priezvisko urcí súd · ked otec dietata nie je známy, dieta bude mat priezvisko matky · ak nie je známy ani jeden z rodicov dietata, priezvisko urcí súd a to bude zapísané v matrike. MENO tiež zásadne urcujú rodicia. Urcuje sa dietatu až ked sa narodí živé a vždy vzájomnou dohodou. Ak sa rodicia nedohodnú, urcí meno súd.
DALŠIE PRÁVA A POVINNOSTI RODICOV
Významným právom rodica je napr. jeho súhlas s osvojením dietata. Velmi významnými právami rodicov sú svojím spôsobom tie, ktoré sa uplatnujú v oblasti urcenia otcovstva.
STYK RODICOV S DIETATOM
Výchovu svojich maloletých detí uskutocnujú rodicia predovšetkým vo svojej rodine, ktorá má byt zdravým prostredím na uskutocnovanie tejto výchovy. Ked rodicia dietata spolu nežijú, prípadne dieta nežije v rodine svojich rodicov, zákon dáva možnost súdu obmedzit alebo zakázat rodicovi osobný styk s jeho dietatom, ak sú na takéto rozhodnutie splnené predpoklady. Dôvod: styk rodica s dietatom vyvoláva objektívne preukázatelnú poruchu – zhoršenie jeho zdravotného stavu. Obmedzenie alebo zákaz styku rodica s dietatom je však vždy krajným riešením situácie, ktorá vznikla, a je skôr výnimocným súdnym rozhodnutím. Práva a povinnosti dietata k rodine a rodicom Vzájomná podpora o pomoc všetkých clenov rodiny je základnou zásadou. Zákon o rodine ukladá detom, ktoré žijú v spolocnej domácnosti s rodicmi, vlastnou prácou im pomáhat. Rodic je oprávnený požadovat plnenie týchto povinností od detí a pritom urcovat ich rozsah. Je však samozrejmé, že plnenie uvedených povinností môže rodic požadovat len v takom rozsahu, aký zodpovedá základnému spolocenskému záujmu na všestranne zdravom fyzickom a psychickom rozvoji dietata. Dalšou povinnostou je povinnost prispievat aj na úhradu spolocných potrieb rodiny, ak majú príjmy z vlastnej práce. Ak dieta má už svoju vlastnú rodinu, ale býva s clenmi svojej rodiny v byte rodicov, je povinné uhrádzat spolocné náklady na bývanie. Vyživovacia povinnost rodicov k detom Rodicia majú vyživovaciu povinnost k dietatu bez ohladu na to, ci žijú v manželstve, alebo nie. · Vyživovacia povinnost vzniká rodicom vždy zo zákona a netreba aby o nej rozhodol súd. Súd rozhoduje, ked si rodic prestane dobrovolne plnit vyživovaciu povinnost voci maloletému dietatu. Pri urcení výživného za minulé obdobie súd musí brat do úvahy, aké boli vtedy schopnosti a možnosti rodicov plnit vyživovaciu povinnost. Urcuje sa vždy jednorazovou sumou. Výživné možno priznat za obdobie najdlhšie troch rokov spät od dna zacatia súdneho konania. · Vyživovacia povinnost zaniká a) ked rodic zomrie b) ked zomrie dieta c) v dôsledku osvojenia dietata inou osobou d) uzavretím manželstva dietatom. Vyživovacia povinnost trvá, pokial deti nie sú samy schopné sa živit. Ak však napr. študent vycerpal všetky možnosti pokracovat v štúdiu podla študijných predpisov, treba vychádzat z toho, že svoje štúdia skoncil a všeobecne nadobudol schopnost sa živit. Sú prípady, že dieta nikdy nenadobudne schopnost samo sa živit. Ide o deti postihnuté vážnou telesnou chybou alebo duševnou chorobou. Vtedy trvá vyživovacia povinnost rodicov až do smrti dietata. · Rozsah vyživovacej povinnosti je urcený tak, aby sa odôvodnené potreby detí uspokojovali na takej úrovni, aká zodpovedá celkovým možnostiam a schopnostiam rodicov. Medzi rodicmi a ich detmi má platit zásada rovnakej životnej úrovne. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb dietata, najmä stravovania, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia, vzdelávania, športovania atd.
RODICIA MAJÚ PRÁVO NA VÝŽIVNÉ OD DETÍ.
Deti, ktoré sú schopné samy sa živit, sú povinné zabezpecit svojim rodicom slušnú výživu, ak to potrebujú. Pokial dieta žije v spolocnej domácnosti s rodicmi a má príjmy z vlastnej práce, je povinné prispievat aj na úhradu spolocných potrieb rodiny. Každé dieta plní vyživovaciu povinnost voci rodicom takým dielom, aký zodpovedá pomeru jeho schopností a možností k schopnostiam a možnostiam ostatných detí. Pre urcenie rozsahu slušnej výživy je rozhodujúca celková konkrétna situácia rodica odkázaného na výživu, najmä však jeho vek, zdravotný stav, schopnost obstarávat si prostriedky potrebné na živobytie a pod.