Porovnanie ceského a anglického súdneho systému
1. Úvod
Ceský a anglický systém súdov je velmi odlišný. Každý vychádza z iných historických tradícii. Dalším dovodom je dualita anglického práva v minulosti. Rozdiel je aj v právotvornej funkcii sudcov. Kedže v Anglicku poznáme tzv. právo súdcovské, sudca vydáva rozhodnutia, ktoré sa stávajú závazné pre nižšie súdy a súdy rovnakej úrovne. To sa nazýva precedent. Nieco také v ceskom súdnom systéme nepoznáme. Anglický sudcovia na rozdiel o ceských zároven rozhodujú ci sa nejaký nový zákon bude používat v praxi. Ceský sudcovia sa musia riadit výlucne zákonmi.
2. Súcasná súdna organizácia v Anglicku1)
Organizácia súdnictva v Anglicku je daná historicky, aj ked v minulom storocí došlo k dost zásadným zmenám. Súdy v Anglicku sa tradicne delia na súdy obecné a súdy zvláštne. Obecnými súdmi sú nižšie súdy a súdy vyššie. Nižšími súdmi sú súdy malých zasadaní a súdy grófstiev. Súdy malých zasadaní (Petty sessions), ktorým sa tiež niekedy hovorí súdy magistrátov alebo súdy policajné (v Londýne súdy sídelných magistrátov) sú zriadované pre urcitú cast grófstiev alebo pre mesto a jeho štvrt. Posobia najma v oblasti trestnej, pricom rozhodujú iba o menej závažných deliktoch. V menšej miere rozhodujú aj v oblasti obcianskoprávnej, najma veci rodinné s výnimkou rozvodov, spory o otcovstve, niektoré menej významné spory pracovné i majetkové. Rozhodujú o tzv. sumárnom pojednávaní, teda pojednávaní zjednodušenom, bez úcasti porotcov. Súdy grófstiev (County Courts) posobia iba v prvej inštancii v obcianskoprávnych veciach, kde hodnota veci nepresahuje urcitú výšku. Možu tiež rozhodovat o menej zložitých rozvodoch. Ako vyššie súdy posobia v Anglicku Korunný súd a Najvyššší súd. Korunný súd (Crown Court) bol zriadený zákonom o súdoch z roku 1971 od 1. januára 1972. Rovnakým zákonom došlo k zrušeniu korunných súdov v Liverpoole a Manchestri (vznikli v roku 1956 v dosledku vzrastu kriminality vo vacších mestách), porotných súdov, Ústredného trestného súdu v Londýne (Central Criminal Court – bol organizacne priclenený k Vysokému súdu) a súdov štvrtrocného zasadania (boli zriadované v kazdom grófstve, prípadne vacších mestách, ako súdy prvého stupna rozhodovali veci trestné a obcianskoprávne, ako druhoinštancné o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam súdov malých zasadaní). 1) Informácie v tejto kapitole sú vacšinou prevzaté z publikácie: Pludnr, O. – Hlavsa, P.: Organizace justice a prokuratury, Praha 1987, s. 210 a násl. Korunný súd nemá trvalé posobisko, ale može prejednávat a rozhodovat veci mu zverené v ktoromkolvek mieste Anglicka a Walesu. Prevažnú cast agendy u Korunného súdu tvoria trestné veci, po súdoch štvrtrocných prebrali aj obcianskoprávnu agendu. Súcastou Najvyššieho súdu (The Supreme Court) je Vysoký súd (The High Court) a Apelacný súd (Court of Appeal). Vysoký súd sa vnútorne clení, rovnako ako v minulosti, na tri odelenia: oddelenie královskej lavice, oddelenie kancelárske a oddelenie rodinné. Oddelenie královskej lavice (Queen’s Bench Division) je oddelenie s najširším rozsahom agendy. Rozhoduje vo veciach obcianskoprávnych aj trestných, a to ako prvom stupni, tak aj v druhom stupni. Oddelenie kancelárske (Chancery Division) rozhoduje vacšinu obcianskoprávnych vecí prvého stupna, v niektorých prípadoch aj ako súd druhého stupna. Oddelenie rodinné (Family Division) rozhoduje ako súd prvej inštancie aj druhej inštancie. V prvej inštancii rozhoduje veci manželské a veci týkajúce sa detí. Ako súd druhého stupna rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiach súdov malých zasadaní a súdov grófstiev. Apelacný súd má tiež dve oddelenia – obcianskoprávne a trestné. V obcianskoprávnom oddelení (Civil Division) rozhoduje o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam Vysokého súdu a súdu grófstiev. V trestnom oddelení (Criminal Division) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiu Korunného súdu. V anglickom súdnictve zastáva historicky významné postavenie Snemovna lordov (House of Lords – Appelatte commitee), pretože je oprávnená preskúmavat rozhodnutia Vysokého súdu a Apelacného súdu, ale iba s ich povolením. Snemovna lordov však rozhoduje aj ako súd prvostupnový, a to v prípadoch narušenia parlamentných výsad, napr. prejavy nevážnosti k Snemovni, a o trestných cinoch spáchaných v budove snemovne. Výkonom jurisdikcie Hornej snemovne podla právnej úpravy z roku 1868 (Administration of Justice Act) je poverený lord kancelár (Lord Chancellor) a další jedenásti clenovia snemovne (Law Lords). Povodne bola Snemovna viazaná svojím vlastným rozhodnutím, od roku 1966 (Practice Statement) ak sa to považuje za nutné pre rozvoj práva, može sa odchýlit od svojich vlastných precedentov. Systém súdov v Anglicku:2) House of Lords Court of Appeal Criminal Division Civil Division High Court Queen’s Chancery Division Family division Bench Division Crown Court County Court Magistrates Court Magistrates Court 2) Prevzaté z: Powell, Richard: Law today. 1. ed. Harlow : Longman, 1993, s. 25
3. Súcasná súdná organizácia v Ceskej republike3)
Súdna sústava CR nadvazuje na súdnu organizáciu CSFR, s tým že bol zrušený Najvyšší súd CSFR a naopak vznikli vrchné súdy. V súcasnej dobe posobia v ceskej republike tieto súdy: Najvyšší súd CR, vrchné súdy, krajské súdy, vyššie vojenské súdy, okresné súdy a vojenské obvodné súdy. V platnej súdnej sústave zásadne neexistujú špecializované súdy, zamerané len na trestné alebo obcianskoprávne veci. Všetky okresné, krajské, vrchné aj Najvyšší súd konajú aj v trestnom aj v civilnom pojednávaní. Úplne samostatnou zložkou súdnej organizácie je Ústavný súd Ceskej republiky, ktorý ma dohliadat na dodržovanie ústavnosti. Organizácia súdnictva je postavená na nasledujúcich zásadách:
1. Nezávislost súdnictva.
2. Výkon súdnictva iba súdom.
3. Jednotná a viacstupnová súdna sústava.
Okresné súdy Najnižším clánkom súdnej sústavy sú okresné súdy, ktoré vykonávajú prvostupnové pojednávanie vo veciach trestných aj civilných. V obcianskom súdnom pojednávaní prezkúmavajú rozhodnutia iných orgánov. Zo sféry obcianskeho práva rozhodujú napr. spory z oblasti práv vecných, vlastnických práv, práva k veciam cudzím, spory z oblasti vecných bremien. Okresné súdy prevádzajú aj exekucný proces. Obsiahlu cast prvostupnovej agendy tvoria aj spory z oblasti závazkového práva. Z oblasti rodinného práva riešia okresné súdy najma spory o rozvod a spory z oblasti vztahov medzi manželmi. Pracovneprávnu agendu predstavujú najma spory z oblasti vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru. 2) Schelleová, Ilona: Organizace soudnictví II. Cást, MU Brno, 1993, s. 9 a násl. Krajské súdy Druhým stupnom ceskej súdnej sústavy sú súdy krajské. Posobia najma ako súdy druhého stupna, v sporoch, ktoré rozhodovali v prvom stupni súdy okresné. V trestných veciach konajú v prvom stupni pojednávania o trestných cinoch, ak na ne zákon stanoví trest odnatia slobody minimálne 5 rokov, alebo ak je za ne možné uložit výnimocný trest. Vrchné súdy Vrchné súdy boli vytvorené dva, jeden v Prahe (pre Cechy) a druhý v Olomouci (pre Moravu a Slezko). Nastúpili v podstate na miesto bývalého najvyššieho republikového súdu.
Dbajú o výklad zákonov a iných právnych predpisov tým, že:
a) rozhodujú o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch v prípadoch stanovených zákonmi, b) zaujímajú stanoviská k výkladom zákonov a iných právnych predpisov vo vztahu k rozhodnutiam súdov vo svojom obvode, c) prezkúmavajú zákonnost rozhodnutia iných orgánov v prípadoch stanovených zákonom, d) rozhodujú o dalších zákonom urcených prípadoch. Najvyšší súd Najvyšším stupnom ceskej súdnej sústavy je Najvyšší súd. Rozhoduje o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vrchných súdov. Najvyšší súd dalej rozhoduje o uznaní a vykonatelnosti cudzozemských súdov na území CR, ak to vyžaduje zákon alebo medzinárodná zmluva. Vojenské súdy Rozhodujú o všetkých trestných veciach príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, vojnových zajatcov a dalších osob o ktorých to stanoví zákon. Ústavný súd4) Clánok 87 Ústavy vymedzuje okruh vecí, ktoré Ústavný súd rozhoduje: b) o zrušení zákonov a právnych predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení, ak su v rozpore s ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, c) o ústavnej stažnosti orgánov územnej samosprávy proti nezákonnému zásahu štátu, d) o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vo veci overovania volby poslanca alebo senátora, e) o ústavnej žalobe Senátu proti prezidentovi republiky, f) o návrhu prezidenta na zrušenie uznesenia Poslaneckej snemovne alebo Senátu, g) o opatreniach nutných k vykonaniu rozhodnutia medzinárodného súdu, ktoré je pre CR závazné, h) o tom, ci rozhodnutie o rozpustení politickej strany alebo iné rozhodnutie týkajúce sa cinnosti politickej strany je v zhode s ústavnými alebo inými zákonmi, i) spory o rozsah kompetencii štátnych orgánov a orgánov územnej samposprávy,
4) Ústava Ceskej republiky – clánok 87.
_____________ _________
Zdroje: