Politológia - štát

ŠTÁT - ZNAKY

Š – politický, ekonomický, sociálny , teritoriálny útvar, na ktorom žijú obyvatelia, nad ktorými z jeho vôle vykonávajú moc štátne orgány Moc v štáte i navonok je nezávislá a uznaná inými štátmi,

  • v minulosti štáty vznikali najmä prvotnou okupáciou
  • v súcasnosti sú legálne rôzne spôsoby vzniku Š, ci už zvonku alebo z iniciatívy
parlamentu

  • Š môže vzniknút aj: 1. priclenením jedného Š k druhému /NDR a NSR/
  • 2. rozclenením doterajšieho štátu na niekolko štátov /my/
  • 3. odclenením casti územia od pôvodného štátu

ZNAKY:

  • 1. štátna moc viazaná na sústavy št. orgánov
  • 2. územie a hranice
  • 3. obcianstvo
  • 4. symboly
  • 5. suverenita
  • 1. – je to druh verejnej moci, ked možnost urcovat správanie clenov spolocnosti je
sústredená v rukách urcitej skupiny – je to zvrchovaný mechanizmus, ktorý spravuje vývoj na urcitom území

  • v demokratickom režime štátna moc = politická moc
  • vztahuje sa na celé územie a všetkých obyvatelov
  • 2. – priestor vymedzený hranicou /suchozemský, vzdušný, vodstvo i priestor pod
povrchom/

  • územie sa môže nadobúdat alebo rozširovat najmä – 1. akcesiou – nadobúdanie
prírastku prirodzeným prírastkom – naplaveniny, odvodnovanie pobrežia, objavenie nového ostrova, 2. anexiou – nadobudnutie územia použitím sily /vojna, agresia/, 3. okupáciou – získanie územia, nad ktorým nikto nevykonáva zvrchovanú štátnu moc, 4. cesiou – nadobudnutie na základe súhlasu štátu, ktorý cez zmluvu postúpi cast svojho územia inému štátu

  • 3. – znamená príslušnost osoby k urcitému štátu
  • je to právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom
  • medzi obidvoma je štátnoobciansky vztah – tzn, že obidvaja majú práva i povinnosti
  • možno ho nadobudnút : 1. narodením sa na tomto území, alebo aspon jeden rodic je
štátnym obcanom

  • 2. naturalizáciou – uzavretie manžestva s cudzivcom
  • 3. udelením ŠO na základe žiadosti /udeluje ho MV SR/
  • o prepustenie zo štátneho zväzku môže ten kto sa preukáže, že má iné ŠO alebo
príslub jeho udelenia

SYMBOLY ŠTÁTU

  • vznikali a stabilizovali sa na prelome 18. – 19 stor, majú spravidla národný význam,
pretože vyjadrujú cestu národov k samostatnosti

  • sú to vonkajšie prejavy štátnosti, ktorými sa štát reprezentuje navonok, vyjadruje
svoju históriu, štátnu formu a národnú identitu

  • naše – sú schválené NR SR zákonom c. 63/1993 Z.z a patria k nim – znak, vlajka,
pecat. Hymna Štátny znak – na cervenom ranogotickom štíte dvojity strieborný kríž vztýcený na strednom vršku modrého trojvršia

  • ako symbol krestanstva sa na našom území používal od polovice 9. stror., od 12 stor.
sa stal heraldickým znakom krála Belu III, od tých cias bol znakom Uhorska a zároven osobitným znakom Horného Uhorska /Slovenska/. Pôvodné zelené trojvršie nahradili v

  • 19. stor. štúrovci 1848 na modré. V 1960 nahradil pôvodný znak štítok s obrysmi
Krivána so zlatými plamenmi, ktoré symbolizovalo SNP. 1. marca 1990 Slovenská národná rada obnovila historický štátny znak SR.

  • Používa sa významných listinách NR SR a vlády SR, na insígniach starostov a
primátorov, v zasadacích a rokovacích miestnostiach, oznacovanie štátnych rezervácií Štátna vlajka - tri pozdlžné pruhy – biely, modrý, cervený,

  • na prednej strane je štátny znak SR
  • štátnym symbolom podla št. vlajky je štátna zástava, jej dlžka nesmie presahovat
trojnásobok jej šírky Štátna pecat - znak, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika

  • priemer je 45 mm a uchováva ju prezident
Štátna hymna – dve slohy piesne Janka Matušku Nad Tatrou sa blýska na nápev ludovej piesne – Kopala studienku

  • vznikla v 1844 pri odchode Štúra z Prešovského lýcea do Levocena protest proti
perzekúciam ich ucitela Štátna suverenita – nezávislost št. moci od akejkolvek inej moci

  • teória štátnej moci pochádza od franc. právnika Jeana Bodina /16.stor./
  • podla nej je suverenita: 1. neobmedzená moc vydávat zákony
  • 2. nedelitelná a nescudzitelná
  • 3. trvalá a stála
  • suverenita – vonkajšia - znamená právo štátu uzatvárat medzinárodné dohody a
zmluvy, nadväzovat a udržiavat diplomatické styky

  • vnútorná – nezávislost štátnej moci od iného politického subjektu vo vnútri štátu