Politické strany a volby - Maturitná otázka z NoS Politické strany sú organizácie, ktoré reprezentujú ekonomické, sociálne a iné záujmy rôznych skupín obyvatelstva. Ludia sa v nich združujú za zámerom podstatne ovplyvnit moc v krajine. Cielom politickej strany je získat rozhodujúci podiel na štátnej moci, teda právo zostavit vládu a pomocou zákonov ovplyvnovat dianie v spolocnosti.
Význam politických strán:
Zastupitelský princíp – obcania sa zúcastnujú na tvorbe a kontrole politiky Stabilizátory politickej moci – jednotliví politici reprezentujú svoje názory pomocou politických strán a tým neatomizujú politiku => je stabilnejšia Pluralita spolocnosti – rôzne skupiny ludí majú rôzne názory => rôzne politické strany Politický pluralizmus – je to konkurencia politických strán, obcan si vyberie podla programu a tým urcuje smer vývoja spolocnosti Vznik politických strán – prvé zoskupenie politikov existovalo už v starom Grécku a Ríme, ale o vzniku politických strán môžeme hovorit až od polovice 19. st. Aby mohla vzniknút politická strana, musí najprv nastat situácia, v ktorej by našla uplatnenie. V polovici 19. st. nastal spor medzi diskriminovanými a privilegovanými = mal výsostne politický charakter, obe skupiny chceli získat, alebo ovplyvnit štátnu moc.
Vývoj politických strán mal 3 etapy:
- 1. etapa – 19. storocie
2. hlavné ciele:
a.) uzákonit združovacie právo, vrátane práva na vznik politických strán b.) získat kreslá v parlamente – moc v parlamente konzervatívne strany – tradicné, kladú dôraz na rodinu a tradicné národné záujmy liberálne strany – zdôraznujú obciansky a nadnárodný princíp, ich cielom bolo všeobecné volebné právo, sloboda slova a združovania
- 2. etapa – zaciatok 20. storocia
- 3. etapa – súcasnost(obdobie po II. svetovej vojne)
1. podla spôsobu výberu a poctu clenov:
a.) masové – bez obmedzení (obmedzením je iba spodná hranica veku, 18r.) b.) výberové – sú prísne urcené podmienky na získanie clenstva (NSDAP)
2. podla základnej politickej orientácie:
a.) konzervatívne – majú vo svojom programe tradicné hodnoty ako rodina, náboženstvo, národ, tradicné rozdelenie štátnej moci. Základom politického programu je národná ekonomika, národné záujmy. Používajú sa v nej názvy ako konzervatívna, krestanská, republikánska, národná, ludová strana. Tieto strany boli v minulosti monarchistické, teraz väcšinou republikánske. b.) liberálne – majú vo svojom programe obcianske práva a slobody, rovnost ludí, ochranu cloveka a zachovanie mieru – pacifizmus. Tieto strany sa oznacujú ako liberálna, demokratická, strana stredu. c.) sociálne – orientujú sa na pracujúce vrstvy, aj podnikatelské => základ programu tvorí ekonomika – ekonomický program, sú za vytvorenie takej ekonomickej situácie, ktorá by odstránila príciny sociálnych konfliktov. Tradicný názov je sociálnodemokratická, socialistická, strana práce (labouristická), lavicová, komunistická strana.
3. podla politického vplyvu:
a.) parlamentné – strany sa vyjadrujú k politike štátu priamo v parlamente a to prijímaním zákonov, ústavy a vládneho programu. Vyjadrujú sa aj k politike vlády a môžu do nej zasahovat. Vládne strany sú tie, ktoré majú právo tvorit štátnu politiku samostatne, alebo v koalícií. Zvyšok tvoria strany opozície – ich politický vplyv závisí od kresiel v parlamente, od vztahu k vládnucim stranám. b.) neparlamentné – strany nemajú priamy politický vplyv. K politike štátu sa vyjadrujú na tlacových konferenciách, mítingoch, pochodoch, petíciami a nátlakovými akciami. Ich jedinou šancou je presvedcit volicov, že vládnuce strany sú neschopné.
4. podla politického správania:
a.) ústavné – dodržujú ústavu a zákony b.) revolucné – nedodržujú ústavu a zákony
5. podla vnútornej štruktúry politických strán:
a.) volné – smerujú až k hnutiam b.) prísne hierarchicky clenené Politické strany nemôžu byt ozbrojené, nemôžu sa realizovat v polícii, armáde... Clen politickej strany musí mat aspon 18 r. a musí byt obcan SR. Registrácia politickej strany prebieha na ministerstve vnútra, návrh podávajú aspon traja minimálne 18 rocní obcania SR. Tí musia predložit aj petíciu (žiadost na zaregistrovanie) s 1000 podpismi. Do 15 dní sa musí MV vyjadrit, ci stranu zaregistruje, alebo nie. Ak MV odmietne stranu zaregistrovat, musí uviest odôvodnenie. Do 60 dní sa môžu navrhovatelia odvolat na najvyšší súd. Návrh na zrušenie politickej strany môže podat generálny prokurátor na najvyšší súd, ktorý v tejto veci rozhodne. Volby
- sú demokratický spôsob obsadzovania štátnych funkcií
Spôsoby volieb:
priamy spôsob volby – komunálne, parlamentné. Volby + referendum = priama demokracia nepriamy spôsob volby – vláda, alebo parlament zastupujú obcana = nepriama demokracia
Spôsoby prenášania volebných výsledkov do parlamentu:
a.) systém pomerného zastúpenia – vývojovo mladší typ, používa sa od 18. st. Prvý krát sa použil v roku 1855 pocas parlamentných volieb v Dánsku. Využíva sa v krajinách s väcším poctom politických strán. Znaky pomerného volebného systému – územie štátu je rozdelené na menší pocet volebných obvodov – utvárajú sa velké a viacmandátové kraje – pocet mandátov, ktoré majú pripadnút na každý volebný kraj sa urcuje na základe poctu obyvatelov alebo volicov – volic si vyberá jednu politickú stranu alebo hnutie. Kandidátne listiny zostavujú politické strany, volic môže preferencnými hlasmi ovplyvnit poradie kandidátov, ktorých navrhli politické strany. – všetky mandáty sa v každom volebnom kraji rozdelujú medzi kandidátov politických strán v pomere k celkovému zisku hlasov – mandáty získavajú kandidáti politických strán v takom poradí, v akom boli uvedení na kandidátnych listinách Výhodou pomerného systému je, že umožnuje úcast vo volbách všetkým registrovaným politickým stranám b.) väcšinový systém – používa sa v štátoch so systémom dvoch politických strán (USA, VB) Znaky väcšinového volebného systému – územie sa rozdelí na viacero volebných obvodov – utvárajú sa jednomandátové volebné obvody, v každom volebnom obvode sa volí len jeden kandidát – volebných obvodov je tolko, kolko je miest v zastupitelskom zbore, ktorý ma volbami utvorit – volici volia konkrétneho kandidáta, nie politickú stranu Volici svojimi hlasmi rozhodnú, kto bude ich obvod reprezentovat v parlamente. Volebný zákon bližšie stanoví, ci na vítazstvo kandidáta je potrebná absolútna väcšina (nad 50 %) alebo relatívna väcšina (vyhráva kandidát s najväcším poctom hlasov, aj ked je to menej ako 50 %). Ak na zvolenie stací relatívna väcšina, výsledky sú známe už po prvom kole volieb. Ak je však potrebná absolútna väcšina, volby sa opakujú a do druhého kola postupujú tí kandidáti, ktorí získali v prvom kole urcité percento hlasov. Nevýhodou je malá šanca menších politických strán. Výhodou je, že strana získa väcšinu a tým sa zabezpecí stabilita krajiny. c.)paralelné (kombinované) systémy – sú tvorené súbežne z dvoch rôznych systémov – napr.: Jedna snemovna je volená pomocou jednokolového väcšinového systému a druhá pomocou pomerného systému politických strán(CR). Priama a nepriama demokracia A.) Priama demokracia: je možnost obcanov rozhodovat bezprostredne o verejných veciach. V súcasnosti prakticky neuskutocnitelná – využíva sa ako doplnok nepriamej
demokracie. Formy priamej demokracie:
- 1. referendum
– druhy referenda:
obligatórne – štát si ním dáva odobrit urcité zásadné rozhodnutie, ktoré má charakter ustanovený ústavou (napr. vstup do štátneho zväzku s iným štátom). Štátny orgán ho musí vyhlásit. fakultatívne – môže byt zvolané na základe úvahy štátneho orgánu, alebo ked sa istý pocet volicov rozhodne požiadat o vyhlásenie referenda (350 000). Jeho predmetom môže byt akákolvek otázka verejného záujmu. Štátny orgán ho automaticky vyhlásit nemusí. ratifikacné – potvrdzuje zákon prijatý parlamentom vládne – podnet na referendum vychádza od hlavy štátu ci vlády ludové – podnet na hlasovanie vychádza od obcanov. Koná sa vtedy, ak o to petíciou požiada aspon 350 000 obcanov Referendom sa zaoberá ústava v clánkoch 93-100. Predmetom referenda nesmú byt základné práva a slobody, dane, štátny rozpocet a odvody. Referendum v SR vyhlasuje prezident republiky. Je platné, ak sa na nom zúcastní aspon nadpolovicná väcšina oprávnených volicov. Výsledok referenda môže podla našej ústavy zmenit, alebo zrušit NRSR svojim ústavným zákonom po uplynutí 3 rokov od nadobudnutia jeho úcinnosti.
- 2. plebiscit – je to rozhodovanie ludu, hlasovanie o akejkolvek otázke. Plebiscit sa
Rozlišujeme niekolko typov volieb:
parlamentné volby – sú volby do zákonodárneho zboru komunálne volby – rozhoduje sa v nich o zastúpení v miestnych a obecných zastupitelstvách, o starostoch obcí a primátoroch miest priame volby šéfa exekutívy – napr. prezident USA priame volby prezidenta(nie je šéfom exekutívy) – napr. SR Úcast vo volbách zabezpecuje ústava. Volba do zákonodárnych orgánov sa koná na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva s tajným hlasovaním. Všeobecnost volebného práva -znamená právo všetkých obcanov, ktorí najneskôr v den volieb dovršili 18 rokov, volit do zastupitelských orgánov, alebo zúcastnit sa na referende. Volebné právo: aktívne – právo volit (od 18 r.) pasívne – právo byt volený (od 21 r.) Právo volit má každý obcan SR s trvalým pobytom na území SR. Okrem veku neexistujú žiadne obmedzenia – cenzy(existovali v minulosti): napr. majetkový (volit môže len ten, kto má urcitý majetok), danový (volit môže len ten, kto za toto právo zaplatí dan), podla pohlavia (urcité pohlavie nemá právo volit), rasový (urcitá rasa nemá právo volit), vzdelanostný(volit môže len ten, kto dosiahne urcitý vzdelanostný stupen). Rovnost volebného práva – každý obcan má len jeden hlas a ten má rovnakú váhu ako hlasy ostatných obcanov. Priamost volebného práva – volic sa volieb zúcastnuje osobne, bez sprostredkovatela. Tajnost hlasovania – znamená, že vo volebnej miestnosti musí byt vyhradený priestor, kde volic má možnost bez kontroly upravit hlasovacie lístky.