Poklasická filozofia Poklasická filozofia Stoicizmus
Zenón z Kitia- zakladatel stoicizmu. Stoicizmus sa delí na:
1. Starší- predst. Zenón z Kitia,
2. Stredný- Panaitios, Poseidonos,
3. Rímsky- Seneca, Marcus Aurelius.
Stoici delia filozofiu na 3 casti:
Logika - naväzujú na Aristotela, považujeme ich za predchodcou vedy o znakoch - Semiologie. Fyzika - prebrali od Herakleita pojem logos, ktorý chápu jako svetový zákon, osud sveta. Etika - ústredna cast ich filozofie, hlásali, ze cielom cloveka je dosiahnut ataraxiu- duševnú rovnováhu za každých okolností. Clovek sa má zbavit vášni, má dosiahnut stav rozumovej vyrovnanosti a všetko dokáže príjimat bez vzrušenia. Duša podla nich je súcastou svetového celku- logos. Život cloveka je predurcený, clovek ho nemôže zmenit. Epikureizmus Zakladatel je Epikuros, názov školy podla zakladatela - pokracuje v ucení atomizmu, ale narozdiel od Demokrita, ktorý bol prísnym deterministom, tvrdí, že ked atómy sa pohybujú, je možná v ich pohybe urcitá odchýlka. Tým dianie vo svete už nie je jasne predurcené. Uznáva náhody, kt. umožnujú vzniknút niecomu novému, neocakávanému. V etike je cielom cloveka dosiahnut blaženost, clovek sa má vyhýbat utrpeniu a vyhladávat slast. Pod blaženostou a slastou chápe umiernený spôsob života, kt. je naplnený duchovnými pôžitkami z fil. rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a predchádzajú do svojich protikladov, preto blaženost môže dosiahnut iba pokojná duša filozofa. Epikurej- hanlivý výraz, bezstarostný pôžitkár. Skepticizmus Zakladatel Pyrmon z Elidy. Sextus Empirikus- systematizoval skepticke ucenie, Marcus Tullius Ciceru- rimsky filozof. Pochybuju o moznosti poznat svet, odporucaju zdrzat sa sudenia, vyjadrovania sudov. Az kde sa zbavime naroku spoznavat svet, dospejeme do stavu dusevneho pokoja. Novoplatonizmus Vychadza z Platonovej filozofie, ma však aj prvky Aristotelovho ucenia, sticizmu, skeptizmu. Hl. predstavitel- Platinos, jeho ziak Porfyrius zachoval jeho práce- 6 knuh, kezda ma 9 rozprav- Eneady. Inspiroval sa Platonovou filozofiou nie však odlis. Svety. Vsetky formy bytia chce odvodit z jednotneho bozskeho zakladu- Jedno. Jedno je absolutne dokonale, je to zaklad kazdej existencie, hovori o nom jako o krase, dobre, pravde. Nie je dostupne pojmovemu poznaniu. Je to mysticka skusenost. Stredovek Medziobdobie trvajuce od upadku antiky az po jej znovuobrodenie v obdobi humanizmu a renesancie. Udalosti, kt. datuju zaciatok stredoveku: r. 313- rimsky cisar Konstantin 1. Vydal Milansky edikt, kt. zrovnopravnil krestanstvo s ostatnymi nabozenstvami. r. 476- zanik Zapadorimskej rise, kde ju dobili germani. r. 529- byzantsky cisar Justian 1. dal zatvori Platonsku akademiu a ostatní filozoficke skoly. Benedikt z Nursie zalozil benediktinsky rad. Na kopci Monte Cassinu bol benediktinsky klastor. Koniec stredoveku- r. 1452- Jan Gutenberg- objavenie knihtlace, r. 1492- Kolumbus- Ameriku, r. 1517- M. Luther- vystupil so svojimi tezami v chrame na zamku Wittenberg.
Stredoveke myslenie sa vyvija:
- 1. Na pozadi nabozenskej viery zjavenia. Filozofia ma vychadzat zo zjavenej pravdy
nadradenej nad pravdu rozumu, ku kt. dospieva filozof. 2. Na pozadi antiky, kt. reprezentuju Platon a Aristoteles. Stredoveke myslenie delime na 2 obdobia:
1. Obd. Patristiky od 100- 700
2. Obd. Scholastiky od 700- 1500. Scholastika na 3 obd.:
- 1. ranna- od 700 – 1200,
- 2. vrcholna- 1200- 1350,
- 3. neskora- 1350- 1500. V 5 az 8 stor. bola grecko-rimska kultura postupne
vystriedana stredovekou kulturov, ktorej oporou bolo krestanstvo. Filozofia zacala sluzit nabozenstvu a církvi. V stredoveku boli vyznamne vypravy kriziacke vypravy kt. zoznamili zapad s vychodnou kulturou a poznatky kt. priniesli z tejto oblasti rozvinuli najma: matiku, astronomiu. Leonardo Fibonacci Napisal vyznamne dielo: Kniha Abaku, Abah- pocitadlo, Dielo je o matike. Zahrnul v nom poznatky z algebry a aritmetiky do 13. St. Chemicke poznatky: existovali v stredoveku vo forme alchymie- neskor chemia. Stredoveka fil.-
1. Patristika- delime ju na 2 smery:
1. Latinsky- západný smer
- 2. Grecky- vych. smer. Je to obdobie kde cirkevny otcovia preprecovavali a
obhajovali zaklady krestanskej viery. Predst.:
Tertulianus- rimsky pravnik, odmieta filozof. Zdoraznuje aburdnost krestanskej viery, ak ju posudujeme z hladiska pojmoveho myslenia- rozum. Origenes- grecky fil. boh je nehmotny a stvoril svet z nicoho. Veci nasho sveta su obrazmy Loga. Trestom za hriechy je, ze dusa je spojena s telom a ma len možnost ocistovania. A. Aurélius sv. Augustín: žil v 4- 5st. Je to najvýznamnejší predstavitel patristiky. Sformuloval ústredný motív stredovekej filozofie. Výrok:„ Pochop aby si uveril a ver aby si porozumel.„ Bol synom pohanského otca a krestanskej matky. Ako 33 rocný sa pod vplyvom milánskeho biskupa Ambróza stal krestanom, r. 391 knazom, r. 395 biskupom v severoafrickom meste Hippo. Jeho filozofiu delíme na 3 obdobia:
390 viedol polemiku so skeptikmi, z tohto obdobia pochádza dielo „Proti akademikom,
- 2. prechodné obdobie: do r. 395,
- 3. obdobie biskupského pôsobenia: do r. 430. Diela: Proti akademikom, O trojici, O
božom štáte, Vyznania. Rozišiel sa s gréc. filozofmi a vybudoval vlastnú fil. na základoch mysticko-idealistických.* novoplatonizmus. V bežnom živote je clovek prírodná bytost, kt. bojuje o prežitie. Filoz. myslenie vz. až ked clovek nadobúda pochybnosti o sebe samom. Môžem sa mýlit vo veciach vonkajšieho sveta, môžem pochybovat o ich poznaní, ale tým, že pochybujem, uvedomujem si sám seba.* jeho názor. Citát: „ Ak sa totiž mýlim, potom som.„ Pravdu teda nemožno nájst mimo cloveka. Citát: „Nevychádzaj von, vrát sa spät do svojho vnútra.„„ V ludskom vnútri prebýva pravda.„ Idei považoval za pravzory všetkého bytia, ktoré sú v božom duchu.* nadväzuje na Platóna. Stvorený svet je odrazom a uskutocnovaním týchto pravzorov. Idei sú nezávislé na zmyslovej skúsenosti. Teória iluminácie Iluminácia- vyžarovanie: Vecné pravdy sú nám dané preto, že vyžarujú z boha. Najvyššou duchovnou bytostou je clovek. Dušou je clovek podobný bohu. Predmetom jeho filozofie nie je vesmír, ale jednotlivý clovek, ktorý žije ako božie stvorenie v spolocenstve s inými ludmi. Venoval pozornost vedomiu cloveka. Clovek sa skladá z tela a duše, kt. má nadradené postavenie. Ludský duch má 3 zložky: 1. pamät, rozum, vôla– táto trojica je odrazom božskej trojice= clovek je odrazom Boha. Etické názory Základným pojmom je láska= vôla. Cielom cloveka je dosiahnut blaženost. Láska, kt. smeruje k bohu, ucí cloveka ako má konat. Milovat Boha a konat dobro prináleží cloveku, kt. priznáva slobodnú vôlu. Ludia nad lásku k Bohu casto nadradia sebalásku, co ich vedie konat zlo. Fatalistická koncepcia dejín Fatum= osud, vytvoril ju v diele O božom štáte. Dejiny chápe ako boj medzi stúpencami Boha, kt. budujú boží štát a prívržencami diabla, kt. budujú pozemský štát. Svetský a boží štát sú založené na rozdielnom spôsobe lásky. Pozemský štát- je založený na sebaláske, egoizme, kt. sa stupnuje až do znevažovania Boha. Nebeský štát– sa zakladá na láske k Bohu, kt. môže viest až k opovrhovaniu sebou samým. Aj v cirkvi, aj v štáte sú stúpenci toho druhého duchovného poriadku. Až na konci sveta vystúpi ako vítaz boží štát. A. Aurélia považujeme za otca stredovekej filozofie. 2. Scholastika- názov je odvodený od lat. slova schola= škola. Toto ucenie sa šírilo v školách. Vytvorili sys. z krestanského ucenia. V 11. st. dochádza k sporu medzi dialektikmi= filozofmi a antidialektikmi= teológmi. Spor sa týkal hraníc ludského rozumu a išlo o prvé pokusy vymedzit hranice medzi filozofiou a teológiou. V období stredovekej filozofie sa viedol spor ci existujú reálne všeobecné pojmy= univerzálne, tak ako jednotliviny t. j. konkrétne veci. Hovoríme, že ide o spor medzi všeobecným a jednotlivým. Tento spor prezentovali realizmus a nominalizmus(nomén= meno). Realisti
- 1. krajní realisti tvrdili, že všeob. pojmy existujú reálne, ale existujú ešte pred vecami
a že sú sami o sebe skutocné. Nadväzujú na Platóna. 2. umiernení realisti tvrdili, že všeob. pojmy existujú reálne, zároven s vecami, ako ich formy. Nadväzujú na Aristotela. Predstavitelia realizmu: Anselm, Abelard(približuje sa k nominalizmu), Albert Velký, Ján Scotus– Eriugena, Tomáš Akvinský (umiernený realista). Nominalisti: tvrdili, že všeob. pojmy sú len mená vecí a že reálne existujú len konkrétne veci(jednotliviny). Predstavitelia nominalizmu: Ján Roscellinius, Duns Scotus, William Occam* ohamova britva. Tomáš Akvinský Žil v 13. st., bol vrcholným predstavitelom scholastiky. Jeho najvýzn. diela sú: Suma teologická(encyklopédia krestanského ucenia), Suma proti pohanom. V r. 1879 pápež Lev 13. v Encyklike a eterni patris vyhlásil ucenie Akvinského za hl. smer katolicizmu. Jeho ucenie sa nazývalo tomizmus. V 20. st. sa jeho ucenie nazýva novotomizmus. Ak. cerpal z antickej fil., najmä sa snažil rehabilitovat rozum, kt. bol dovtedy oznacovaný za nástroj diabla. Vybudoval racionalistický fil. systém. Chcel dokázat reálnost a platnost zásad krestanstva rozumovými postupmi pomocou logiky, ako aj to, že naše zmysly a rozum sú nástrojom na zdokonalovanie a overovanie náboženských právd o svete, cloveku a bohu. Poznanie a veda nie sú nepriatelmi viery, ak ich rozvíja veriaci clovek. Akv. aristotelizmus nadobudol charakter velkého slohu, takže dostal názov tomizmus. Podla neho môžeme rozumom dokázat, že boh existuje, že existujú vecné pravdy, že prír. je dietatom boha. Rozum je ale závislý na zmyslovej skúsenosti a preto má aj hranice v poznaní. Tym chcel dokazat nevyhnutnost a opravnenost viery. Akvinsky suhlasil s tym ze filozofia je zalozena na rozume a ze filozoficky system nie je mozne stavat na viere. Vyznamne miesto v jeho filozofii ma ontologia. Kazdy utvar bytia mimo boha je jednota bytiaaktualneho a mozneho. Svet sam o sebe nie je schopny vyvinu. Aby vznikli konkretne utvary bytia- (atom, kamen, rastlina, clovek). Je potrebmy vonkajsi zasah, kt. je dielom boha. Vyvrcholenim jeho filozofie je ucenie o bohu. Trojite poznanie: 1- nadprirodzene, 2- vierou, 3- prirodzenym rozumom. Akvinského ontológia- v nauke o byti Ak. vyuziva pojmy Aristot. filozofie. 1. pojem substancia- samostatne sucno, existuje samo o sebe a je to co tvori zaklad. 2. pojem akcidencia- neexistuje sama o sebe ale len so substanciou, je to javova podobatohto zakladu. Pomocou pojmov: moznost, skutocnost- vysvetluje vyvin a pohyb veci. Pohyb je prechod z moznosti do skutocnosti. To co je len mozne ma schopnost menit sa, cize uskutocnuje sa. Latka- s procesom uskutocnovania veci suvisia aj pojmy, latkapasivna a prijima formu. Latka formu individualizuje. Forma- je aktivna sposobuje pohyb k uskutocnovaniu tvaru. Kazda vec je spojenim latky a formy. Medzi vseobecnym a konkretnou skutocnostou existuje vztah kt. Ak. vyjadruje pojmami: Podstata: je vseobecne urcenie, urcity druh, rod (rast., kamen, clovek) Z podstaty nevyplyva ze urcita vec musi aj existovat. Existencia- aby sa podstata stala existujucou cize konkretnou vecou je potrebny zasah boha. Mysli boha su vsetky podstaty a ich realizacia je vysledkom bozieho posobenia. Substancia= latka podstata, akcidemcia= forma existencia. Forma je skutocnost. Za 1 hybatela povazuje boha, kt. je nehybny. Hierarchicke usporiadanie sveta- najnizsia je neziva prir. nad nou rast. a zivocichy nad nimi clovek kt. zac. prechod k dusevnej sfere. Na vrchole tejto hierarchie je boh je zdrojom vsetkej existencie a pramenom dobra. Stvoril dokonaly svet preto zlo nepochadza od boha. Zlo je len nedostatok dobra. Chapanie dobra ako jedinej skutocnosti voci kt. zlo je iba neprit. nedostatoc. nazyvame Teodicea. Chapaneie cloveka podla Akvinského Clovek sa sklada z tela= latka, z duse= forma. Znamy je jeho vyrok: anima forma corporis= dusa je formou tela. Pre ludsku dusu je telo nevyhnutne pre zmyslove vnimanie. Po smrti dusa sa oddeli od tela existuje dalej a je nesmrtelna, nehmotna je. Clovek je korunou tvorstva pretoze rozumom je sucastou duchovneho sveta a telom participuje v hmotnom svete. Ludska dusa sa sklada z myslenia a vole. Eticke nazory Cielom cloveka je dosiahnut absolutne dobro= boh. Moralny clovek tomuto cielu podriaduje konanie. Vola nam umoznuje vyberat si medzi jednotlivymi dobrami a rozhodnut sa v prospech najvyssieho dobra= boha. Dobra vola je viac ako poznanie a podla nej hodnoti aj mravnost cloveka. Arabska filozofia
Delime ju do 2 oblasti:
- 1. východna- centrum Bagdat,
- 2. západna- centrum Cordoba.
Predstavitelia: Al Kindi (9st), Al Farai (10st)- boli lekari, prirodovedci, navezovali na novoplatimizmus, najma na ucenie o emanacii- vyzarovanie vsetkych javov z 1 ducha al. boha. IBN Sina= Avicenna- navezoval na Aris. Najvyz. dielo: Kniha uzdravenianiekolko zvazkov, encyklopedii, filozofie a ostatnych vied- logika, matematika, fyzika, metafyzika, kon. 10st- zac 11st. 2- Z- r. 756 sa oddelilo toto uzemie od Bagdadu. V 9st vz. v Spa. v Cordobe kalifat. Arabski filozofi si osvojili Arist. ucenie. Najvyz. predstavitelia- IBN Rušd- pozname pod menom Averroes- zil v 12st. osobny lekar kalifa. Predstavuje vrchol arabskeho aristotelizmu. Rozdelil poznanie na 3 casti: Vieru, Teologiu, Filozofiu. Iba filozofia sa moze dopracovat k cistej pravde. Filozoficke poznanie nie je dostupne kazdemu. Ostatni ludia sa musia uspokojit s vierou. Tak vytvoril ucenie o dvojakej pravde. 1- Pravda teologicka- skuma boha a zjavenia. 2- Pravda filozoficka- skuma nas svet, hmotny svet. Boha a hmotu povazuje za 2 vecne nezavisle priciny t. j. boh a hmota nie su stvoritelne ale su pravou pricinou vsetkych zmien vo svete. Dusu cloveka spajal s telom pricom popiera ich nesmrtelnost dusa aj telo je smrtelne. Židovská filozofia: Najvýzn. predstavitel- Moše ben Maimon známy pod menom Maimonides. Snažil sa zjednotit vieru a filozofiu. Viera je prenho tóražidovský zákon. Cerpal z aristotelizmu, kt. mu sprostredkoval Averroa. Najznámejšie dielo: Sprievodca nerozhodných kde sa obratil na vzdelancov kt. zac. pochybovat o viere a potrebujú pomoc pri rozhodovaní. Hum. a renes. Renesancná fil.- je spojovací clánok medzi stredovekou a novovekou filoz., vz. v 14 str. v taliansku, vrcholi v 15-16 str. a doznieva v 17 str., usiluje sa o znovuzrodenie antickej vzdelanosti , vytvárajú sa predpoklady nového typu myslenia, casto splývajú filozofické, teologické a rannovedecké prístupy k svetu, cloveku a bohu,je to obdobie ked sa kritizuje scholastika a náboženské dogmy Podporuje sa rozvoj tvorivého myslenia, hl. crta renesancnej filoz. je humanizmus- znamená návrat k cloveku, svetu, skúma vztah cloveka a sveta, stred pozornosti- clovek a jeho vztah k prír..
Vplyv na vz. renesancnej filozofie mali:
1.Obnova platonskej fil. a najmä novoplatonizmu, Mik. Kusanský- 15 str. v 1448 sa stal kardinálom dielo: O ucenej nevedomosti, za základ všetkého považuje jedno, kt. statožnuje s bohom, je dokonalé, nekonecné, je všetkým, nemôžeme ho stotožnit s nicím konkrétnym, je všadeprítomné vytvoril dialektické ucenie o splývaní protikladov boha, vesmíru a cloveka nekonecného a konecného tvrdil , že zem je gulatá, vesmír nekonecný, vytvoril predpokady vzniku heliocentrizmu Ucenie: O ucenej nevedomostipozitívne poznanie boha otvára pred nami záhady takže cím sme ucenejší tým menej v skutocnosti vieme Vo Florencii na dvore Mediciovcov vz. 1 významná škola- Platonska škola. Zakladatelom bol Mracilio Ficini. Vytvoril filozoficko teologický sys. a prekladal platonové diela. 2. Obnova vplyvu Aristotela Pietro Pomponazzi
3. Vznik novej prír. filozofie
Bernardíno Telesio, Francesco Patrizzi vrchol prír. renesancnej filozofie je príznacný Mikuláš Koperník-15-16 str. polský astronom, mal podiel na vz. novovekej filozofie a vedy fyziky, je zakladatelom heliocentrickej sústavy, za stred vesmíru považuje slnko, dielo: O kruhových pohyboch nebeských telies. Giordano Bruno- žil v 16 str. bol dominikánskym mníchom, 1552 ho benátska inkvizícia obvinila s kacírstva a vydala rímskej inkvizícii. 7 rokov bol vo väzení a v 1600 bol upálený na námestí v Ríme. Rozvijal Koperníkov heliocentrizmus a tvrdi, že vesmír je nekonecný a má nekonecné množstvo svetov. Galileo Galilei astronóm, zaoberal sa zjednotením pozemskej a nebeskej mechaniky, sfomuloval prvé zák. o mechanike, zdôraznoval význam matematiky v prír. vedách, lebo len nou môžeme postihnút prír. kt. je napisaná jazykom kružníc, štvorcov, trojuholníkov. Prír. je vyjadrovaná matematickými vztahmi. Isaac Newton najvýzn. dielo: Matematické principy prir. filozofie, v tomto diele boli dané zaklady mechnistickej interpretacie prir. Dielo bolo vyznamne lebo to bolo zakladne dielo z kt. vedci cerpali dalšich 200 rokov. Medicina-Vesalius nazyvali ho Kolumbus ludskeho tela, vytvoril najdokonalejši atlas ludskeho tela a dovršil vyvoj.Farmacia- Paracelsus ma podiel vo farmacii a vo vyrobe liekov. 4.Vplyv na renesancne myslenie zac.16str. mali reformacne snahy krestanstva, vznikali nekatolicke koncepcie, vznikali reformovane cirkvi- protestanti. Predstavitelia: Martin Luther- v 1517 uverejnil svoje tezi na univerzite vo Witenbergu. Jan Kalvin švajciarsky reformator. U. Zwingli spolu s Kalvinom kladli dôraz na ludske individum kt. je samo schopne vysvetlit pismo svete. 5. Moralka a Etika vz. nove koncepcie chapania cloveka ako obcana, vz. 2 linie: 1. Ucenecká pestovala sa na univerzitach, predtavitel Erazmus Rotterdamsky-dielo: Chvala blaznivosti- chvala pochabosti v nom kritizoval autoriti ako je cirkev, papež a panovník. Ziadal uplatnit jedinu autoritu- kriticky rozum. V spore medzi katolikmi a protestantmi sa priklonil ku katolikom a kritizoval biblicke texty. 2. Laická spory v naboženstve, spochybnovanie hodot, vedenie predstavitelov tejto linie ku skepticizmu a zac. hladat istoty v niecom inom. Predstavitelia: Michael de Montaigne- dielo: Eseje. Vyzyval k tolerancii. 6. pravo a štat- Miccolo Machiavveli-dielo: Vladar, aby si vladar udržal moc, ma použivat všetky prostredky. Ak je možne udržat moc jemnejšimi prostriedkami vladar im da prednost pretože rozhodujuce je udržat si moc. Jean Bodin žil v16str, rizlišoval prirodzene od božskeho prava. Hugo Grotius zdôraznoval rozdiel medzi prirodzeným a obcianským pravom. Na základe platonovych uvah o idealnom štate vznikaju socialne utopie. Tomas Morus napisal dielo Utopia. Tomasip Campanella dielo: Slnecny štat, bol za zrušenie sukr. vlastnictva a za soc. rovnost.