Pojmový aparát sociológie

Pojmový aparát sociológie Kultúra

• bežne sa zvykne stotožnovat s umením, no sociológia chápe pod pojmom kultúra

výsledky ludskej cinnosti (materiálne a nemateriálne)

• kultúra = všetko, co odlišuje ludí od zvierat
• kultúra je špecifický ludský spôsob organizácie, uskutocnovania a rozvoja cinnosti,

ktorá je objektivovaná v materiálnych i nemateriálnych výsledkoch

• 1. materiálna kultúra (predmety zhotovené alebo upravené ludskou cinnostou), napr.

notový zápis, rozprávková kniha, CD, mechanické stroje, budovy, vytažené nerasty

2. duchovná kultúra:

a) kultúrne hodnoty – predstavy, názory, ktoré sa ludia snažia dosiahnut, vystupujú ako ideály (napr. ideál dobra), tvoria súcast morálnych a náboženských doktrín

• rôzne kultúry uznávajú rôzne, niekedy protichodné hodnoty (napr. ospravedlnovanie

zabíjania v mene dosahovania vyšších hodnôt b) kultúrne normy – pravidlá, vzory správania sa, ktoré regulujú vztahy v spolocnosti

• kodifikované normy – predpisy, nariadenia, zákony, kódexy, ich dodržiavanie je

sankcionované (tresty a odmeny)

• nekodifikované normy – zvyky a tradície, na ich dodržiavanie dohliada verejná

mienka c) symboly – slová, gestá, predmety, symboly môžu byt verbálne (jazyk) a neverbálne (gestá – bozk, podanie ruky; piktogramy,...)

• ulahcujú nám komunikáciu a všetci clenovia jedného sociokultúrneho systému im

rozumejú rovnako

• k symbolom zaradujeme aj štátne symboly – znak, vlajka, hymna, pecat
• aj umenie zaradujeme k symbolom
• rôzne symboly vyjadrujú to isté v rôznych kultúrach alebo nieco úplne iné

d) systém názorov, poznatkov a teórii – o prírode, spolocnosti ·vedecké poznatky ·bežné vedomosti ludí, ale i historická skúsenost ludstva, ktoré je obsahom porekadiel a prísloví ·ideológia, ktorá tvorí systém tvrdení, teórii, ktoré vyjadrujú záujmy urcitej sociálnej skupiny; spája ludí, mobilizuje ich aktivitu, urcuje ich pravidlá správania sa e) sociálne organizácie a inštitúcie – vzdelávacie, rodinné, náboženské, vojenské, ekonomické

• organizácie sú sociálne skupiny tvorené ludmi, ktorí sa urcitým spôsobom správajú
• inštitúciou oznacujeme spôsob, akým sa uskutocnuje urcitá cinnost v organizáciách

Jednota a rozmanitost

• kultúra je univerzálny jav, je vlastná celému ludstvu (kultúra = civilizácia)
• kultúra pôsobí v konkrétnej spolocnosti, súcastou každej konkrétnej kultúry je jazyk,

hudba, náboženstvo, hry, spôsob stravovania

• v sociológii skúmame kultúru ako konkrétny jav, kultúra je výsledkom konkrétnej

spolocnosti, každá spolocnost má svoju kultúru

• najvšeobecnejšie delenie kultúry: západná a východná kultúra
• západná kultúra kládla dôraz na technický pokrok a pretváranie prírody, východná

kultúra kladie dôraz na harmóniu cloveka s prírodou

• ak hodnotíme kultúru z hladiska tej kultúry, do ktorej hodnotitel patrí, a iba túto

kultúru považujeme za jedinú dobrú a správnu, a ostaté kultúry považuje za nieco nekultúrne až primitívne, nazývame to kultúrny etnocentrizmus

• v dejinách dve podoby – radikálny a umiernený etnocentrizmus
• radikálny etnocentrizmus – vnucoval krestanské hodnoty iným kultúram (napr.

pôsobenie španielskych dobyvatelov v Amerike)

• umiernený etnocentrizmus – pôsobenie krestanských misionárov (v krajinách Ázie,

Afriky)

• opakom je kultúrny relativizmus – každá kultúra je jedinecná, treba ju hodnotit

vychádzajúc z nej samej, rozmanitost sa prejavuje vo forme dominantnej kultúry –

hlavné normy, zásady, ktoré fungujú:

a) umelecká – to, co vytvára elita b) ludová – ludia skúsenostami, poznatkami c) masová – rozvíja sa v 20. storocí, napr. televízia a normy platné pre masy

• subkultúra: utvárajú ju jednotlivé sociálne skupiny, súbor špecifických prvkov kultúry,

vzniká na rôznom základe (náboženský, etnický, národnostný, generacný); môže vystupovat ako kontrakultúra – radikálne odmieta

• kultúrna zmena: zánik alebo premena kultúr, kultúrny vývoj je dlhodobý proces,

oznacuje pokrok, ale aj stagnáciu a regresiu:

a) ciastocná – menia sa len niektoré z prvkov b) evolucná – nové ciele, nové problémy, postupná zmena kultúry c) revolucná – radikálne sa mení, umenie 20. storocia

• deje sa pôsobením rôznych kultúr, zacínajú prevládat v kultúre prvky z inej kultúry –

amerikanizácia kultúry Socializácia

• proces premeny cloveka z biologickej bytosti na sociálnu, nikto z nás sa nenarodí ako

osobnost – je to celoživotný proces, v ktorom si osvojujeme prvky svojej kultúry

• clovek v procese socializácie nadobúda vedomosti, zrucnosti, osvojuje si normy a

pravidlá správania sa, stáva sa individualista, ak prebehne proces socializácie, clovek sa správa tak, ako sa od neho ocakáva Funkcie

• 1. clovek sa stáva osobnostou
• 2. zachovávajú sa, udržiava sa všetko to, co bolo nahromadené predchádzajúcimi

generáciami Fázy socializácie

• 1. primárna (obdobie detstva) – viac asymetrická, prevláda pôsobenie soc. prostredia

predovšetkým prostredníctvom výchovy a ucenia, v tejto fáze si clovek osvojuje jazyk, kultúrnu, vzory správania, roly, „nacvicuje“ si rôzne sociálne roly , hl. soc. cinitelmi sú predovšetkým rodina, rovesníci, škola, masmédiá

• 2. sekundárna (obdobie dospelosti) –

A) produktívny vek – na cloveka symetricky pôsobí najmä prostredie, napr. prostredie pôsobí na jednotlivca, jednotlivec pôsobí svojimi získanými skúsenostami na soc. prostredie, do ktorého je zaclenený

• v tejto fáze sa clovek prispôsobuje novým podmienkam, rozvíja už nadobudnuté

schopnosti, skúsenosti – zamestnanie, založenie vlastnej rodiny

• soc. cinitele: rodina, médiá

B) postproduktívny vek, staroba – vyrovnávanie sa s novými situáciami, reagovat a prispôsobovat sa im (choroby, dôchodok,...) Individualizácia

• clovek si osvojuje normy správania sa, zrucnosti, stáva sa indivíduum, ale len cast

vzorov správania sa príjme za vlastné

• interiorizácia

Sociálna rola, sociálny status

• soc. rada: systém ocakávaní, ako by sa mal jednotlivec správat v urcitej pozícii
• výkon každej sociálnej roly vyžaduje iné vlastnosti, charakteristiky, formy správania

sa

• konflikt rolí – clovek sa nedostatocne identifikuje s výkonom niektorej role, zacína v

nej zlyhávat, postupne zlyháva aj pri výkone iných rolí

• niektorí ludia zvládajú všetky role
• sociálny status – vyjadrenie pozície v skupine, táto pozícia je spojená s urcitými

právami a povinnostami

• je vyjadrením sociálnej charakteristiky jednotlivca v sociálnej skupine
• v rôznych sociálnych skupinách môžeme mat aj rôzny status

- sociálny status:

• 1. vrodený – žena, muž, Róm, cernoch
• 2. získaný – získavame ho aktívnou cinnostou (vzdelávanie, práca)
• 3. vnútený – status nezamestnaného
• rozlišujeme v sociálnej skupine sociálny status, ktorý je spojený s mierou atraktivity a

akceptácie

npodla aktraktivity rozlišujeme sociálny status:

• 1. populárny – orientuje sa nan najväcšia soc. skupina
• 2. oblúbený – pre mnohých v soc. skupine je prítažlivý
• 3. akceptovaný – cast soc. skupiny akceptuje, uznáva ho a urcitá cast ho môže až

odmietat

• 4. trpený – len malá cast skupiny sa orientuje na tohto jednotlivca
• 5. stojaci mimo skupiny – nikto ho neakceptuje

Sociálne skupiny

• urcitý pocet osôb, ktoré na seba vzájomne pôsobia podla istých vzorov a pravidiel,

pricom tieto osoby pocitujú spolupatricnost

Znaky:

• 1. soc. interakcia: vzájomné pôsobenie podla istých pravidiel, ktoré závisia od

charakteru, vnútornej štruktúry, noriem a cielov skupiny

• 2. pocit príslušnosti ku skupine – clenovia a neclenovia, stotožnovanie sa s hodnotami a

normami soc. skupiny

• 3. skupinová identita – totožnost, ktorú uznávajú aj tí, ktorí do skupiny nepatria
• dalšie znaky: spolocné ciele, vnútorná štruktúra, skupinové hodnoty a normy
• ak tieto znaky skupina nemá, nemôžeme ju pokladat za skupinu sociálnu

Funkcie:

• 1. inštrumentálne: skupina vzniká za nejakým cielom, jednotlivec ho nie je schopný

splnit

• 2. afektívne: uspokojenie clenov skupiny – sebarealizácia, pocit spolupatricnosti, soc.

kontakt

• kluby, záujmové skupiny

Sociálna štruktúra skupín

• sústava soc. interakcii a vzájomných vztahov clenov skupiny, prostredníctvom soc.

statusov a rolí, clenov skupiny

• štruktúru soc. skupiny ovplyvnuje najmä velkost
• najmenšie 2-3clenné – diády a triády
• dominantný (nadradený, vyššie postavený), submisívny (podradený, nižšie

postavený)

• nem. sociológ Robert Michels sformuloval železný zákon oligarchie – ak nie je možné,

aby všetci rozhodovali o spolocných záležitostiach v skupine, väcšina skupiny sa stáva pasívnou a moc sa sústreduje do rúk niekolkých jej clenov

- 2 typy vodcu:

• 1. inštrumentálny typ – plní úlohu organizátora a zabezpecuje, aby skupina splnila ciel

a úlohu

• 2. expresívny – utvára dobré vztahy a pohodu v skupine

Druhy soc. skupín:

A) podla typu väzieb medzi clenmi v skupine:

• 1. primárne – charakteristické osobnými. citovými vztahmi, malý pocet osôb
• 2. sekundárne – vyšší pocet osôb a neosobné vztahy

B) podla typu solidarity clenov:

• 1. vnútorné – clovek patrí a pokladá sa za clena
• 2. vonkajšie – jednotlivec pokladá skupinu za cudziu, nepatrí do nej

C) podla spôsobu spätosti jednotlivca a skupiny:

• 1. clenské – jednotlivec je clenom, stotožnuje sa s nou
• 2. referencné – jednotlivec sa orientuje, vyznáva jej hodnoty bez ohladu na to, ci do

nej patrí