Pojmový aparát sociológie Kultúra

  • bežne sa zvykne stotožnovat s umením, no sociológia chápe pod pojmom kultúra
výsledky ludskej cinnosti (materiálne a nemateriálne)

  • kultúra = všetko, co odlišuje ludí od zvierat
  • kultúra je špecifický ludský spôsob organizácie, uskutocnovania a rozvoja cinnosti,
ktorá je objektivovaná v materiálnych i nemateriálnych výsledkoch

  • 1. materiálna kultúra (predmety zhotovené alebo upravené ludskou cinnostou), napr.
notový zápis, rozprávková kniha, CD, mechanické stroje, budovy, vytažené nerasty

2. duchovná kultúra:

a) kultúrne hodnoty – predstavy, názory, ktoré sa ludia snažia dosiahnut, vystupujú ako ideály (napr. ideál dobra), tvoria súcast morálnych a náboženských doktrín

  • rôzne kultúry uznávajú rôzne, niekedy protichodné hodnoty (napr. ospravedlnovanie
zabíjania v mene dosahovania vyšších hodnôt b) kultúrne normy – pravidlá, vzory správania sa, ktoré regulujú vztahy v spolocnosti

  • kodifikované normy – predpisy, nariadenia, zákony, kódexy, ich dodržiavanie je
sankcionované (tresty a odmeny)

  • nekodifikované normy – zvyky a tradície, na ich dodržiavanie dohliada verejná
mienka c) symboly – slová, gestá, predmety, symboly môžu byt verbálne (jazyk) a neverbálne (gestá – bozk, podanie ruky; piktogramy,...)

  • ulahcujú nám komunikáciu a všetci clenovia jedného sociokultúrneho systému im
rozumejú rovnako

  • k symbolom zaradujeme aj štátne symboly – znak, vlajka, hymna, pecat
  • aj umenie zaradujeme k symbolom
  • rôzne symboly vyjadrujú to isté v rôznych kultúrach alebo nieco úplne iné
d) systém názorov, poznatkov a teórii – o prírode, spolocnosti ·vedecké poznatky ·bežné vedomosti ludí, ale i historická skúsenost ludstva, ktoré je obsahom porekadiel a prísloví ·ideológia, ktorá tvorí systém tvrdení, teórii, ktoré vyjadrujú záujmy urcitej sociálnej skupiny; spája ludí, mobilizuje ich aktivitu, urcuje ich pravidlá správania sa e) sociálne organizácie a inštitúcie – vzdelávacie, rodinné, náboženské, vojenské, ekonomické

  • organizácie sú sociálne skupiny tvorené ludmi, ktorí sa urcitým spôsobom správajú
  • inštitúciou oznacujeme spôsob, akým sa uskutocnuje urcitá cinnost v organizáciách
Jednota a rozmanitost

  • kultúra je univerzálny jav, je vlastná celému ludstvu (kultúra = civilizácia)
  • kultúra pôsobí v konkrétnej spolocnosti, súcastou každej konkrétnej kultúry je jazyk,
hudba, náboženstvo, hry, spôsob stravovania

  • v sociológii skúmame kultúru ako konkrétny jav, kultúra je výsledkom konkrétnej
spolocnosti, každá spolocnost má svoju kultúru

  • najvšeobecnejšie delenie kultúry: západná a východná kultúra
  • západná kultúra kládla dôraz na technický pokrok a pretváranie prírody, východná
kultúra kladie dôraz na harmóniu cloveka s prírodou

  • ak hodnotíme kultúru z hladiska tej kultúry, do ktorej hodnotitel patrí, a iba túto
kultúru považujeme za jedinú dobrú a správnu, a ostaté kultúry považuje za nieco nekultúrne až primitívne, nazývame to kultúrny etnocentrizmus

  • v dejinách dve podoby – radikálny a umiernený etnocentrizmus
  • radikálny etnocentrizmus – vnucoval krestanské hodnoty iným kultúram (napr.
pôsobenie španielskych dobyvatelov v Amerike)

  • umiernený etnocentrizmus – pôsobenie krestanských misionárov (v krajinách Ázie,
Afriky)

  • opakom je kultúrny relativizmus – každá kultúra je jedinecná, treba ju hodnotit
vychádzajúc z nej samej, rozmanitost sa prejavuje vo forme dominantnej kultúry –

hlavné normy, zásady, ktoré fungujú:

a) umelecká – to, co vytvára elita b) ludová – ludia skúsenostami, poznatkami c) masová – rozvíja sa v 20. storocí, napr. televízia a normy platné pre masy

  • subkultúra: utvárajú ju jednotlivé sociálne skupiny, súbor špecifických prvkov kultúry,
vzniká na rôznom základe (náboženský, etnický, národnostný, generacný); môže vystupovat ako kontrakultúra – radikálne odmieta

  • kultúrna zmena: zánik alebo premena kultúr, kultúrny vývoj je dlhodobý proces,

oznacuje pokrok, ale aj stagnáciu a regresiu:

a) ciastocná – menia sa len niektoré z prvkov b) evolucná – nové ciele, nové problémy, postupná zmena kultúry c) revolucná – radikálne sa mení, umenie 20. storocia

  • deje sa pôsobením rôznych kultúr, zacínajú prevládat v kultúre prvky z inej kultúry –
amerikanizácia kultúry Socializácia

  • proces premeny cloveka z biologickej bytosti na sociálnu, nikto z nás sa nenarodí ako
osobnost – je to celoživotný proces, v ktorom si osvojujeme prvky svojej kultúry

  • clovek v procese socializácie nadobúda vedomosti, zrucnosti, osvojuje si normy a
pravidlá správania sa, stáva sa individualista, ak prebehne proces socializácie, clovek sa správa tak, ako sa od neho ocakáva Funkcie

  • 1. clovek sa stáva osobnostou
  • 2. zachovávajú sa, udržiava sa všetko to, co bolo nahromadené predchádzajúcimi
generáciami Fázy socializácie

  • 1. primárna (obdobie detstva) – viac asymetrická, prevláda pôsobenie soc. prostredia
predovšetkým prostredníctvom výchovy a ucenia, v tejto fáze si clovek osvojuje jazyk, kultúrnu, vzory správania, roly, „nacvicuje“ si rôzne sociálne roly , hl. soc. cinitelmi sú predovšetkým rodina, rovesníci, škola, masmédiá

  • 2. sekundárna (obdobie dospelosti) –
A) produktívny vek – na cloveka symetricky pôsobí najmä prostredie, napr. prostredie pôsobí na jednotlivca, jednotlivec pôsobí svojimi získanými skúsenostami na soc. prostredie, do ktorého je zaclenený

  • v tejto fáze sa clovek prispôsobuje novým podmienkam, rozvíja už nadobudnuté
schopnosti, skúsenosti – zamestnanie, založenie vlastnej rodiny

  • soc. cinitele: rodina, médiá
B) postproduktívny vek, staroba – vyrovnávanie sa s novými situáciami, reagovat a prispôsobovat sa im (choroby, dôchodok,...) Individualizácia

  • clovek si osvojuje normy správania sa, zrucnosti, stáva sa indivíduum, ale len cast
vzorov správania sa príjme za vlastné

  • interiorizácia
Sociálna rola, sociálny status

  • soc. rada: systém ocakávaní, ako by sa mal jednotlivec správat v urcitej pozícii
  • výkon každej sociálnej roly vyžaduje iné vlastnosti, charakteristiky, formy správania
sa

  • konflikt rolí – clovek sa nedostatocne identifikuje s výkonom niektorej role, zacína v
nej zlyhávat, postupne zlyháva aj pri výkone iných rolí

  • niektorí ludia zvládajú všetky role
  • sociálny status – vyjadrenie pozície v skupine, táto pozícia je spojená s urcitými
právami a povinnostami

  • je vyjadrením sociálnej charakteristiky jednotlivca v sociálnej skupine
  • v rôznych sociálnych skupinách môžeme mat aj rôzny status

- sociálny status:

  • 1. vrodený – žena, muž, Róm, cernoch
  • 2. získaný – získavame ho aktívnou cinnostou (vzdelávanie, práca)
  • 3. vnútený – status nezamestnaného
  • rozlišujeme v sociálnej skupine sociálny status, ktorý je spojený s mierou atraktivity a
akceptácie

npodla aktraktivity rozlišujeme sociálny status:

  • 1. populárny – orientuje sa nan najväcšia soc. skupina
  • 2. oblúbený – pre mnohých v soc. skupine je prítažlivý
  • 3. akceptovaný – cast soc. skupiny akceptuje, uznáva ho a urcitá cast ho môže až
odmietat

  • 4. trpený – len malá cast skupiny sa orientuje na tohto jednotlivca
  • 5. stojaci mimo skupiny – nikto ho neakceptuje
Sociálne skupiny

  • urcitý pocet osôb, ktoré na seba vzájomne pôsobia podla istých vzorov a pravidiel,
pricom tieto osoby pocitujú spolupatricnost

Znaky:

  • 1. soc. interakcia: vzájomné pôsobenie podla istých pravidiel, ktoré závisia od
charakteru, vnútornej štruktúry, noriem a cielov skupiny

  • 2. pocit príslušnosti ku skupine – clenovia a neclenovia, stotožnovanie sa s hodnotami a
normami soc. skupiny

  • 3. skupinová identita – totožnost, ktorú uznávajú aj tí, ktorí do skupiny nepatria
  • dalšie znaky: spolocné ciele, vnútorná štruktúra, skupinové hodnoty a normy
  • ak tieto znaky skupina nemá, nemôžeme ju pokladat za skupinu sociálnu

Funkcie:

  • 1. inštrumentálne: skupina vzniká za nejakým cielom, jednotlivec ho nie je schopný
splnit

  • 2. afektívne: uspokojenie clenov skupiny – sebarealizácia, pocit spolupatricnosti, soc.
kontakt

  • kluby, záujmové skupiny
Sociálna štruktúra skupín

  • sústava soc. interakcii a vzájomných vztahov clenov skupiny, prostredníctvom soc.
statusov a rolí, clenov skupiny

  • štruktúru soc. skupiny ovplyvnuje najmä velkost
  • najmenšie 2-3clenné – diády a triády
  • dominantný (nadradený, vyššie postavený), submisívny (podradený, nižšie
postavený)

  • nem. sociológ Robert Michels sformuloval železný zákon oligarchie – ak nie je možné,
aby všetci rozhodovali o spolocných záležitostiach v skupine, väcšina skupiny sa stáva pasívnou a moc sa sústreduje do rúk niekolkých jej clenov

- 2 typy vodcu:

  • 1. inštrumentálny typ – plní úlohu organizátora a zabezpecuje, aby skupina splnila ciel
a úlohu

  • 2. expresívny – utvára dobré vztahy a pohodu v skupine

Druhy soc. skupín:

A) podla typu väzieb medzi clenmi v skupine:

  • 1. primárne – charakteristické osobnými. citovými vztahmi, malý pocet osôb
  • 2. sekundárne – vyšší pocet osôb a neosobné vztahy

B) podla typu solidarity clenov:

  • 1. vnútorné – clovek patrí a pokladá sa za clena
  • 2. vonkajšie – jednotlivec pokladá skupinu za cudziu, nepatrí do nej

C) podla spôsobu spätosti jednotlivca a skupiny:

  • 1. clenské – jednotlivec je clenom, stotožnuje sa s nou
  • 2. referencné – jednotlivec sa orientuje, vyznáva jej hodnoty bez ohladu na to, ci do
nej patrí