P.F. Strawson Analýza a Metafyzika Strawson sa v úvode zamýšla nad úlohou filozofie. Tvrdí, že analytický filozof sa zaoberá pojmami a ideami. Jeho hlavnou cinnostou je pojmová analýza. Teda práca analytického filozofa by sa mohla javit ako rozoberanie pojmov a ideí za úcelom objavenia ich prvkov a vztahov medzi nimi. Pre lepšie pochopenie toho, co robí alebo by mal robit analytický filozof, Strawson ponúka analógie analytickej filozofie. Prvá pochádza od profesora Ryleho, ktorý hovorí o geografii pojmov, akomsi mapovaní, ci zakreslovaní pojmov. Táto analógia je však velmi metaforická. Ked sa zbavíme tejto metaforickosti ostane nám koncepcia: zobrazenie vztahov medzi pojmami pre nejaký úcel. To však neodpovedá na otázku aké vztahy, medzi akými pojmami a pre aký úcel. Takúto koncepciu teda Strawson zamieta. Prvá z dvoch hlavných analógií v tejto kapitole, je “analógia terapeuta”. Podla tejto analógie by mal byt analytický filozof akýmsi terapeutom, ktorý by mal liecit urcité intelektuálne choroby. Netvorí teda žiadne ucenie, žiaden systém, ale iba uplatnuje urcitú techniku. Táto koncepcia analytickej filozofie vychádza z presvedcenia, že pri filozofickom uvažovaní upadáme do omylov, chorôb. Postupne prestávame rozumiet ako platí to, o com vieme, že platí. Analytický filozof by nás mal teda vyviest, vyliecit z týchto intelektuálnych zmätkov, chorôb. Tu sa vynára otázka ako tieto choroby vznikajú a ako sa liecia. Tieto choroby vypuknú iba vtedy ak nie sú naše pojmy a idey v cinnosti. Ked sa vzdalujú svojmu skutocnému významu, ktorý tkvie v ich praktickom, ci teoretickom využití. Teda vtedy ked im dovolíme aby sa volne prehánali myslou a upadali do zmätku. Liecenie tejto choroby je v ustavicnom a úcinnom pripomínaní si reality, teda v skutocnom používaní slov a pojmov. Wittgenstein v tomto zmysle hovorí: “nehladaj význam, hladaj použitie.” Aj ked sa Strawson k takejto terapeutickej metóde velmi nehlási, neodporúca ani jej úplné zavrhnutie. Strawsonovi je bližšia iná koncepcia analytickej filozofie, ktorú charakterizuje analógia gramatiky. Ako príklad uvádza odovzdanie prvej španielskej gramatiky královnej Izabele Kastílskej. Zjednodušene táto koncepcia tvrdí, že našou schopnostou vykonávat nejakú prax nie je ešte zarucená schopnost koncipovat aj teóriu o tejto praxi. Schopnost nieco robit, je iné ako schopnost povedat ako to robíme. Vieme teda prakticky používat našu pojmovú výbavu, z toho však nevyplýva, že aj jasne a explicitne chápeme princípy, ktorými sa riadime pri jej používaní. Z tohto používania nevyplýva pochopenie teórie o našej praxi. A teda filozofi by mali vypracúvat systematický výklad všeobecnej pojmovej štruktúry, ci výbavy, ktorú implicitne a nevedomky ovládame. “Poznávame pravidlá, pretože ich dodržiavame, ale napriek tomu ich nepoznáme, pretože nedokážeme povedat, aké sú.” Môže byt vznesená námietka, že vedci používajú explicitné návody na chápanie pojmov. Tieto návody sú však výsostne praktické a slúžia len na umožnenie používania a pochopenia týchto vedeckých pojmov v praxi. Aké sú vztahy medzi týmito dvomi analógiami? Obe kladú velký dôraz na skutocné poznávanie pojmov. Obe poukazujú, že pravda leží v tomto skutocnom používaní pojmov. Avšak sú aj dost odlišné. Analógia s gramatikou spomína systém, všeobecnú štruktúru, tvoriacu základ, ktorú treba odhalit. Požaduje teoretické chápanie praktického ovládania. Terapeutická koncepcia naopak nenavrhuje vypracúvat systém. Máme zhromaždovat pripomienky, usmernenia pre používanie pojmového aparátu, za úcelom zbavenia sa zmätkov a komplikácií pri používaní pojmov. Podla tohto, filozof nic nevysvetluje, nanajvýš tak vznik týchto zmätkov. Strawsona viac pritahuje pozitívna analógia gramatiky. I ked aj negatívna terapeutická koncepcia odstranovania nedorozumení a zmätkov má svoje opodstatnenie. Ani gramatická koncepcia nie je nenapadnutelná. Ved špeciálne vedné disciplíny casto explicitne vysvetlujú svoj pojmový aparát. Je to teda filozofia neopodstatnená? Má sa vari zaoberat len bežným myslením, ked vedecké si vystací s pochopením svojich pojmov samo? Ak sa filozofia má zaoberat štruktúrou myslenia musí brat do úvahy celé myslenie, nie len to najbežnejšie. Jednou zo snáh filozofie je však snaha o spojenie a vztahové pochopenie rôznych intelektuálnych a ludských záujmov. A toto nám explicitné popisy pojmových aparátov jednotlivých špeciálnych vied nemôžu zabezpecit. Odborník totiž môže vediet dokonale použit pojmy svojej disciplíny, no nemusí vediet popísat spôsob ako to robí. Podla negatívnej terapeutickej koncepcie filozofické problémy vznikajú, pretože zacneme pojmy nesprávne používat. Tvoríme nejaké teórie, snažíme sa stanovit súvislosti tohto používania pojmov, aby sme dospeli k jednotnej koncepcii sveta a nášho vztahu k nemu. Mysel si tak prestáva všímat skutocnú prax. Tieto nezmyselné teórie nás odvádzajú od skutocnosti, praxe. Nepotrebujeme teda nejakú všeobecnú vysvetlujúcu teóriu, ale terapeutickú disciplínu, ktorá nám pomôže pripomenút si fakty týkajúce sa skutocného a správneho použitia nášho pojmového aparátu. V prvej kapitole Analýzy a metafyziky Strawson predstavuje dve možné koncepcie ako správne robit analytickú filozofiu. Vyjadril síce, že viac inklinuje ku koncepcii s gramatikou, no aj prínos druhej negatívnej terapeutickej koncepcie nie je zanedbatelný. Strawson možno neskôr navrhne spojit to dobré z oboch.