Osobnostné crty ideálneho vodcu

Osobnostné crty ideálneho vodcu Osobnostné crty ideálneho vodcuJedným z typických charakteristík skupinového myslenia je prítomnost silného vodcu. Existuje vela výskumov, ktorá sa zabývajú otázkou, co robí z ludí dobrých vodcov a ako najlepšie viest ostatných. Weber identifikoval zdroje vodcovskej autority:Racionálna autorita: ktorá vyplýva z presvedcení, že vodca je reprezentantom legitímnych noriem a zákonov.Tradicná autorita: prameniaca z viery v dôležitost tradície a kontinuity.Charizmatická autorita: ktorá je dôsledkom povahy vodcu. Neskôr identifikoval Collins a Raven šest foriem spolocenskej moci. Niektoré z týchto foriem moci majú len vodcov, zatial ostatní môžu mat i iní clenovia skupiny, a to i namiesto vodcu:1.moc odmenovat – moc pridelovat rôzne druhy odmien.2.donucovacia moc – moc trestat.3.referencná moc – moc dosiahnutá vdaka tomu, že ostatní clenovia skupiny túžia sa s daným jedincom identifikovat.4.expertná moc – moc vyplývajúca z toho , že urcitý clovek má väcšie znalosti než ostatní clenovia skupiny.5.legitímna moc – moc, ktorú ostatní rešpektujú vdaka pozícii urcitého cloveka ci vdaka iným sociálnym normám.6.informacná moc – moc založená na vlastníctve ci znalostí urcitých informácií.Bales a Slater publikovali v roku 1955 výsledky série pozorovania malých skupín. Vyplynulo z nich , že ludia, ktorí najviac prispievajú do skupinovej diskusie, väcšinou užívajú jeden z dvoch nasledujúcich postupov: bud sa sústredí predovšetkým na úlohu, alebo majú na zreteli hlavne dobré interpersonálne vztahy. V naviazanosti na toto zistenie identifikoval Bales dva typy vodcov, ktorí sa objavujú vo väcšine skupín. Prvý je špecialista na úlohy a druhého Bales nazýva špecialistov na sociálne emócie.Špecialista na úlohy má predovšetkým záujem na tom, aby skupina dosiahla svojich cielov, zatial co špecialistovi na sociálne emócie ide o spolocenské vztahy vo vnútri skupiny a o motiváciu ich clenov. Niektorí vodcovia dokážu sklbit obidve role. Firestone, Lichtman a Colamosca sa domnievajú , že skupina nemá len jedného (ci dvoch) vodcu, ale vždy sa volí vodca vhodný pre práve aktuálnu úlohu. To znamená, že skupina môže mat v rôznej dobe rôznych vodcov. Krech, Crutchfield a Ballachey popísali pät charakteristík úspešného vodcu skupiny:1.skupina ho musí vnímat ako svoju súcast.2.musí mat vlastnosti a názory, ktoré má skupina ako celok.3.musí byt pre clenov skupiny modelom.4.skupina ho musí vnímat ako niekoho, kto im pomáha dosiahnut ciele.5.musí skupinu pozitívne reprezentovat navonok.Štýl vedeniaVodca môže využívat svoju moc najrôznejším spôsobom. K najzaujímavejším objavom tejto problematiky patrí, že v skupinách ci na oddeleniach s najvyššou produktivitou väcšinou nenájdeme vyhranené úlohy orientovaných vedúcich. Roethlisberger a Dickson urobili sériu výskumov v hawthornskej továrne a zistili, že úseky vedené majstrami, ktorí sa silno sústredili na produktivitu a na to, aby ich úsek splnil plán, mali menšiu produktivitu než tí, ktorých majstrom išlo o udržanie pozitívnych sociálnych vztahov medzi pracovníkmi.Lewin, Lippitt a White zrovnali v roku 1939 tri rôzne štýly vedenia chlapcenských záujmových krúžkoch. Jedna chlapcenská družina mala vedúceho, jeho štýl vedenia bádatelia oznacili ako autokraticky. Tento vedúci bol silne zameraný na úlohy, k chlapcom sa správal prísne a stále ich kontroloval. Druhá skupina mala demokratického vedúceho, ktorý sa o chlapcov zaujímal a casto s nimi diskutoval o tom, co robia. Tretia skupina mala vedúceho jeho štýl vedenia by sa dal oznacit ako laissez – faire. ( Laissez . faire franc. je heslo klasického liberalizmu ktoré môžeme volne preložit ako „ ponechat volný priebeh“ ).ten väcšinou chlapcov nechal, aby si robili, co chcú.Vyšlo najavo, že rôzne typy vedenia majú rôzne výsledky. Autori štúdií vždy po nejakom case vymenili vedúcich, aby získali istotu, že prícinou rozdielnych výsledkov nie sú osobnosti chlapcov. Výsledky však i potom zostali rovnaké. Chlapci z družiny autoritárskeho vedúceho pracovali pilne, ale len co odišiel z miestnosti, úplne prestali pracovat. K dosiahnutiu nejakého cielu potrebovali neustále kontrolu. Tiež prejavovali egoizmus – sústredili sa na svoju vlastnú úlohu a druhým nepomáhali. Chlapci, ktorí mali demokratického vedúceho , pracovali radostne a bez prerušenia, a to i vtedy , ked vedúci opustil miestnost. Tiež si vzájomne pomáhali a zaujímali sa o to, co robia druhí. Chlapci, ktorých vedúci používal štýl laissez – faire, naopak nepracovali takmer vôbec. Bezcielne blúdili a zrejme sa nudili. Prejavovali velmi malá záujem o danú prácu.