Osobnosť, typy osobnosti, črty osobnosti a schopnosti

  • sebaregulujúci systém individuálne, jedinečne kombinovaných psychických charakteristík, ktoré sa utvárajú individuálne, jedinečne v jednote dedičného a získaného a ktoré fungujú v systéme vonkajších vzťahov u konkrétneho jedinca
  • od gréckych lekárov Hippokrata a Galena pochádza typológia štyroch temperamentov závisiacich od prevládania telesných tekutín v organizme: krv, hlien, žlč, čierna žlč

a/ sangvinik - živosť, pohyblivosť, striedanie nehlbokých citových vzplanutí

  • veselý, optimistický, spoločenský

b/ cholerik - výbušná povaha, ťažko sa ovláda, silné emocionálne reakcie

  • neprispôsobivý, netolerantný

c/ flegmatik - pokojný, málo výrazný prejav citových reakcií

  • racionálne premýšľa, spoľahlivý, nepodlieha náladám

d/ melancholik - uzavretý, nesmelý, depresívnejší

  • horšie prispôsobivý, trvácne city

C. G. Jung - introvert – uzavretý, bohatý vnútorný život, menej komunikuje s okolím, nespoločenský

  • extrovert – veľmi spoločenský, ľahko nadväzuje kontakty, je povrchnejší

H. Eysenack – neuroticizmus = reagovať neuroticky = úzkostne, podráždene, nepokojne, sebaneisto

E. Spragner – človek – teoretický, praktický, estetický, sociálny, mocenský, náboženský

Črty – zistiteľné tendencie k akcii = umožňujú nám predvídať správanie a prežívanie človeka, ktorému pripisujeme patričnú črtu (majú ráz trvalej charakteristiky)

Schopnosti – osobné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, ktoré tejto činnosti zodpovedajú a zabezpečujú jej úspešnú realizáciu

delia sa na: 1.) rozumové (inteligencia) 2.) špeciálne - verbálne (rečové) – schopnosť vyjadriť sa, rozumieť vzťahom, vyjadreným slovám

  • priestorová predstavivosť- súhrn priestorovej orientácie, vizualizácie, kinesteckej predstavivosti
  • numerická – zaobchádzanie s číslami v rámci matematických úkonov
  • percepčná – schopnosť rýchleho a presného postrehu
  • pamäťové – schopnosť vybavenia si ...
  • psychomotorické – vyžadujú si diferencované, koordinované zaobchádzanie s nástrojmi a prístrojmi
  • umelecké – literárne, hudobné, výtvarné, vedecké

inteligencia – všeobecná schopnosť, ktorá je predpokladom na primerané prispôsobenie sa situácii, kde nevystačíme so skúsenosťou

tvorivosť - niektorí hovoria, že je súčasťou inteligencie

  • iný hovoria, že je samostatnou schopnosťou alebo formou inteligencie
  • hovorí sa o takzvanom jednofaktorovom modeli = g-faktor
viacfaktorovom modeli ( inteligencia ako súbor navzájom funkčne málo súvisiacich rozumových schopností, ktoré sa v jej štruktúre vyskytujú, uplatňujú )

  • inteligencia ako schopnosť má totiž v populácii tú vlastnosť, že jej výskyt sa riadi zákonitosťami tzv. normálneho rozloženia

  • na vyjadrenie úrovne intelektových schopností používame inteligenčný kvocient = IQ

mentálny vek IQ = –––––––––––– .100 fyzický vek

  • nadanie - súhrn vlôh či schopností pre určitú činnosť
  • vzniká interakciou zrenia genotypických vlôh s vývinovým podnecovaním ich rozvoja a uplatnením vplyvov prostredia

debilita – ľahší stupeň mentálnej retardácie; ľahká, stredne ťažká, ťažká; prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami; znížená chápavosť; zhoršený úsudok a neschopnosť korekcie; ľahko ovplyvniteľný; znížená kapacita pamäti; prvé príznaky už v predškolskom veku; 50-69

imbecilita – stredne ťažká úroveň mentálnej retardácie; obmedzená vzdelávateľnosť; slovné prejavy chudobné o bežné pojmy; poruchy výslovnosti; porucha zjavnejšia už od malička; neobratní; neschopní čítania a písania; vedia si osvojiť hygienické návyky, nesamostatní; 20-49

idiotia – najťažší stupeň mentálnej retardácie; chôdza a reč v šiestom roku; neartikulovaná reč; umiestnený v ošetrovacích ústavoch doživotne; do 20

sociálna slabomyseľnosť – znížená úroveň inteligenčných schopností v dôsledku nedostatočného podnecovania zo strany sociálneho prostredia